znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 349/08-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Trenčíne a jeho rozsudkom č. k. 5 Co 60/2008-426 z 28. mája 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra 2008 doručená sťažnosť J. B., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Co 60/2008-426 z 28. mája 2008 (v petite sa síce uvádza, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojich práv „v konaní Krajského súdu v Trenčíne pod zn. č. j. 5 Co 60/2008“, z obsahu sťažnosti ale možno   vyvodiť,   že   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   označeným   rozsudkom krajského súdu).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že na Okresnom súde Prievidza (ďalej len „okresný   súd“)   podal   žalobu   o   ochranu   osobnosti   a nemajetkovú   ujmu.   Okresný   súd v konaní sp. zn. 10 C 298/1999 rozsudkom z 28. novembra 2007 rozhodol tak, že žalobu zamietol,   a krajský   súd   rozsudkom   č.   k.   5Co/60/2008-426   z 28.   mája   2008   potvrdil rozsudok   okresného   súdu   a dovolanie   nepripustil   s odôvodnením,   že   nedošlo   k zásahu do práva žalobcov a nešlo o otázky právneho významu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza:«I. Skutkový stav. Som   dlhoročným   členom   SPZ   -   Poľovníckeho   združenia   N.,   ktoré   je záujmovým združením občanov podľa zák. 83/90 Zb. o združovávaní občanov v spojení so zák. 23/62 Zb. o poľovníctve v platnom znení a je samostatnou organizačnou jednotkou SPZ nadanou právnou   subjektivitou   organizovanej   podľa   Stanov   a   „prevádzkového   poriadku   SPZ   - Poľovnícke   združenie   N.“,   schválených   členskou   schôdzou   dňa   12. 8. 1994.   Začiatkom mesiaca marca 1999 občan obce K. pri pochôdzke revírom našiel jelenie parožie s lebkou (takže dňa 7. 3. 1999 ma navštívil poľovný hospodár (E.) s ktorým sme navštívili nálezcu. Tento uvedenú skutočnosť nálezu potvrdil a uviedol, že tieto predal neznámemu mužovi do Prievidze.   Bez   ohľadu   na   osobné   invektívy   voči   mojej   osobe   predseda   –   D.   v   rozpore s „Prevádzkovým poriadkom“ oznámil 14. 1. 1990 na Obv. odd. Polic. zboru N. tr. čin zatajenia veci a podielnictva podľa §-u 254 a 251 vtedy platného tr. zákona ktorého tr. činu som sa mal ja dopustiť. Následne toto oznámenie upresňoval tak, že toto parožie malo byť vyvezené   mnou   do   Rakúska   rsp.   Českej   republiky.   Z   výpovedí   svedka   L.   pred   súdom I. stupňa tento uviedol, že zmenu výpovede u vyšetrovateľ vykonal na popud predsedu – D., čo   bolo   motivované   materiálovým   prospechom   a   ubezpečením,   že   v tejto   veci   nebude stíhaný.

2. V dôsledku   tohto   konania   a   informácie   o   priebehu   vyhľadávania   bola   mne zadržaná povolenka k výkonu práva poľovníctva dňa 8. 8. 1999 uznesením č. 3/99 ods. II. 1 ako aj bratovi – Ľ. B., pretože tento mal uvedený stav ohlásiť a ako brat to mal vedieť. Od tohto dňa nebolo uvedené rozhodnutie zrušené a to aj napriek tomu, že v trestnom konaní č. k. ČTS ORP-97/NP-99 Obv. oddelenie Polic. zboru N. bolo v zmysle §-u 159 odst. 1. Tr. por. vtedy platného rozhodnuté, tak že vec odložil uznesením z 5. 10. 1999.

3. Z výpovedi svedka L. zo dňa 19. 4. 1999 v konaní u Obv. oddelení Policajného zboru v N. bolo zrejmé že ide voči mne o krivú výpoveď podal som na neho oznámenie pre podozrenie z tr. činu podľa §-u 174-175 tr. zák. 140/64 Zb. v platnom vtedajšom znení. Obvodné oddelenie Pol. zboru N. pod čís.   ČTS-ORP-58/NP-2000   zo   dňa   29.   júna   2000 vydalo v tejto veci uznesenie o odložení veci, keďže bol vypočúvaný v zmysle §-u 158 odst. 5 Tr. por. do úradného záznamu „ktorý v konaní nemožno použiť ako dôkaz“. Naviac pre absenciu poučenia svedka pred výpoveďou policajným orgánom nebol poučený nemohol sa dopustiť tr. činu krivá výpoveď.

4. Napriek uvedeným skutočnostiam uvedeným v odst. 1 - 2. tohto podania došlo dňa 27. 2. 2000 k vylúčeniu z Poľ. zdraženia a následne odvolací orgán toto rozhodnutie zrušil v konaní   č.   69/2000   a   v   odôvodnení   rozhodnutia   poukázal   na   porušenie   právomoci predsedu   a   v   čl.   5.   že   „výbor   bez   priamych   dôkazov   neoprávnene   zatiahol   brata menovaného p. Ľ. B. a rozhodol o jeho vylúčení.“

5. Začiatkom decembra 2001 uskutočňovali sa voľby predsedu a poslancov Vyššieho územného celku v Trenčíne a ja som kandidoval na post predsedu VOC v Trenčíne. Starší brat – M. B., nar...., bytom P., ktorý v našej rodine nepožíva dobrú povesť nepravdivými údajmi a hanlivým plagátom dňa 27. 11. 2001 s cieľom spôsobiť mne ujmu na povesti sa verejne   exponoval   a   rozsudkom   Okresného   súdu   v Prievidzi   č.   k.   1 T   285/02   v   spoj.   s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne 3 To 221/03 bol uznaný vinným podľa §-u 206 ods.1, 2 Tr. zákona ohováraním.

Teda v civilnom konaní o ochranu osobnosti pre prvostupňový súd bol ten ktorý sa stal vieryhodným svedkom proti mne; napriek námietkam voči jeho vieryhodnosti.

6. Vzhľadom ku skutočnosti, že zo strany Poľovníckeho združenia N. a jeho predsedu dochádzalo k neustálym útokom na moju osobu, bol som nútený podať žalobu na Okresnom súde   v Prievidzi   o   ochranu   osobnosti   a na   nemajetkovú   ujmu.   Okresný   súd   v Prievidzi v konaní 10 C 298/1999 rozsudkom zo dňa 28. 11. 2007 žalobu po doplnení dokazovania v intenciách odvolacie ho súdu rozhodol a Krajský súd v Trenčíne prvostupňový rozsudok potvrdil dňa 28. 5. 2008 pod č. k. 5 Co 60/2008. S prihliadnutím k mnohosti konaní vo veci kumulácií trestného, civilného a konania záujmových správnych orgánov dotýkajúcich sa chránených ústavných práv občana žiadal som o pripustenie dovolania odvolacím súdom. Odvolací súd dovolanie však s odôvodnením,   že do práv žalobcov nedošlo k zásahu a nejednalo sa o otázky právneho významu...

Porušenie môjho základného práva spočíva v tom, že v danom prípade iný subjekt ako súd rozhodoval o vine napriek tomu, že o mojom konaní bolo rozhodnuté tak, že vec bola odložená a nemožno v tomto konaní mňa označiť za takú osobu, ktorá by si privodila finančný prospech neoprávneným prisvojením cudzej veci. Prezumpcia neviny platí aj pre súdy ktoré v občianskom súdnom konaní rozhodujú a to vrátane ochrany osobnosti. Porušenie   môjho   základného   práva   rovného   v dôstojnosti   i právach   je   zneužitím práva predstaviteľa občianskeho združenia ktorý vykonával verbálne i písomné útoky voči mojej osobe. Zákaz zneužitia práv je jednoznačným atribútom na základe ktorého nič nie je možné vykladať tak, žeby bol oprávnený akýkoľvek subjekt dopúšťať sa obmedzenia práv a slobôd vo väčšom rozsahu ako to pripúšťa Dohovor.

Je súčasťou nášho právneho poriadku od prijatia Listiny základných práv a slobôd uvedenej   ústavným   zákonom   23/91 Zb.   Ústavy   Slovenskej   republiky   č.   460/92   Zb. v platnom znení a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyhláseného pod č. 209/92 Zb. – to sú pramene základného práva.

Toto moje základné právo je preskúmateľné.»

Žiada, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť právoplatného rozhodnutia okresného súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1. augusta 2008, a aby takto rozhodol:

„Ústavný   súd   vyslovuje   že   v konaní   Krajského   súdu   v Trenčíne   pod   zn.   č.   j. 5 Co 60/2008   o ochranu   osobnosti   a nemajetkovú   ujmu   navrhovateľa – J.   B.   bytom K., nar.... v K., došlo k porušeniu ústavného práva prezumpcie neviny zaručenej čl. 50 ods. 2 Ústavy SR.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje   inak.   Skúma   pritom   tak   všeobecné,   ako   aj   osobitné   náležitosti   návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Z   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV.   ÚS 16/04,   II.ÚS   1/05,   II.   ÚS   20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Ústavný   súd   v súvislosti   so   svojou   rozhodovacou   činnosťou   opakovane   vyslovil, že ak sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal také porušenie základného práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (napr. II. ÚS 70/99, III. ÚS 45/03).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 50 ods. 2 ústavy (prezumpcie neviny) v odvolacom konaní o ochranu osobnosti.

Krajský súd vo svojom rozhodnutí č. k. 5 Co 60/2008-326 z 28. mája 2008 uviedol:„Ako   bolo   preukázané   pred   súdom   prvého   stupňa   celý   spor   sa   odvíja   od   tej skutočnosti, kedy dňa 4. 3. 1999 našiel obyvateľ K. Ľ. v poľovnom revíre žalovaného 2) parožie jeleňa, ktoré si prisvojil a odniesol do obce Kľačňo, kde vyhľadal žalobcu 1), o ktorom vedel, že je poľovník stým, že žalobca 1) mu za parožie dal čiastku 1.500,- Sk a fľašu pálenky. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil zmeny vo výpovediach svedka Ľ. Ľ., ktorý následne   svoju   výpoveď   niekoľkokrát   menil   stým,   že   jeho   výpoveď   bola   v   rozpore   s výpoveďami ostatných svedkov, ktorí boli predvolaní a riadne vypočutí pred súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil správanie sa svedka Ľ. Ľ. a rovnako aj správne   uzavrel   vzhľadom   na   rozpornosti   v   jeho   výpovediach,   že   za   dôveryhodnú   je potrebné považovať jeho prvú výpoveď urobenú počas vysvetlenia na Obvodnom oddelení PZ N. dňa 19. 4. 1999. Ďalšie výpovede, ktorými zmenil skutkový stav a ktorými tvrdil, že sporné parožie neodovzdal žalobcovi 1/, ale odovzdal ho neznámym ľudom, prípadne ďalšie zmeny vo výpovediach správne súd prvého stupňa vyhodnotil ako nevieryhodné a účelové. Rovnako bol aj správny postup súdu prvého stupňa, ktorý vyhodnotil ďalšie konanie žalovaného 1), ako aj žalovaného 2) ako konanie, ktoré bolo v súlade s ich funkciami, nakoľko povinnosťou žalovaného 1) z pozície predsedu poľovného združenia okrem iného bolo   zastupovať   združenie   vo   vzťahu   k   úradom,   prípadne   dávať   aj   trestné   oznámenia, pokiaľ   je   tu   podozrenie   zo   spáchania   trestného   činu   a   podozrenie   z   akéhokoľvek protiprávneho konania aj prezentovať jednotlivým členom poľovného združenia.

Pokiaľ boli žalobcovia 1), 2) vylúčení z daného združenia, je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že tieto jednotlivé vylúčenia vzhľadom na ďalšie nadväzujúce rozhodnutia boli v konečnom dôsledku zrušené s tým, že žalobcovia sú aj naďalej členmi poľovného združenia N. Z toho teda vyplýva, že pokiaľ boli nesprávne vylúčení z poľovného združenia dosiahli   formou   konania   v rámci   správneho   súdnictva a   v rámci   jednotlivých inštitúcii poľovného   združenia,   ako   aj   nadriadených   organizácii   daného   poľovného   združenia zrušenie rozhodnutí o ich vylúčení zo združenia. Samotné takéto konanie však rovnako nemôže zakladať ich nárok na ochranu osobnosti voči žalovaným 1), 2).

Súd   prvého   stupňa   vykonal   vo   veci   rozsiahle   dokazovanie   rešpektujúc   pokyny krajského   súdu   v   rámci   zrušujúceho   uznesenia,   ktorým   bol   zrušený   predchádzajúci zamietavý rozsudok a v konečnom dôsledku dospel k záveru, že zo strany žalovaných 1), 2) nedošlo ku excesu pri plnení ich povinnosti a úloh, vyplývajúcich z členstva v poľovnom združení.

Čo sa týka ďalších námietok žalobcov, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobcovia 1), 2) boli riadne poučení v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. v tom smere, že všetky dôkazy je potrebné navrhovať a vykonať do momentu vyhlásenia rozsudku pred súdom prvého   stupňa   s   tým,   že   na   ďalšie   navrhnuté   dôkazy   v   rámci   odvolacieho   konania prihliadnuté byť nemôže. Preto odvolací súd nepovažoval za potrebné dopĺňať dokazovanie výsluchom   prípadných   ďalších   svedkov   alebo   pripájaním   ďalších   súvisiacich   spisov s poukazom   na tú   skutočnosť,   že   žalobcovia 1),   2) na   pojednávaní   pred   súdom   prvého stupňa   pred   vyhlásením   rozhodnutia   vo   veci   nemali   ďalšie   návrhy   na   doplnenie dokazovania. Preto už v rámci odvolacieho konania nemôžu namietať, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci.

Súd prvého stupňa sa správne zaoberal aj otázkou pasívnej legitimácie na strane žalovaných   1),   2)   a   zároveň   aj   správne   uzavrel,   že   zo   strany   žalovaného   1)   nedošlo k žiadnemu excesu z titulu jeho predsedníctva v poľovnom združení s tým, že vykonával svoju funkciu riadne a zodpovedne v náväznosti na stanovy poľovného združenia a pokiaľ mal dôvodné podozrenie voči žalobcom 1), 2), takéto podozrenie nemôže zakladať právo na ochranu osobnosti z ich strany. Rovnako sa súd prvého stupňa dôsledne zaoberal kritikou zo strany žalovaných 1), 2) voči žalobcom 1), 2). Ani napriek rozsiahlemu vykonanému dokazovaniu, množstvu predvolaných svedkov, sa nepodarilo odstrániť jednotlivé rozpory v ich výpovediach, a preto súd prvého stupňa sa správne priklonil k tej výpovedi, ktorú považoval   za   najvieryhodnejšiu   po   konfrontáciách,   ktoré   pred   súdom   prvého   stupňa prebehli. Navyše je však potrebné konštatovať, že žalobcovia 1), 2) v konečnom dôsledku zostali   členmi   daného   poľovného   združenia.   Rovnako   ani   v   tomto   smere   ich   právo   na ochranu osobnosti porušené nebolo.

V ostatnom sa odvolací súd v plnom rozsahu odvoláva na odôvodnenie súdu prvého stupňa, ktoré je rozsiahle a zároveň aj vyčerpávajúce z hľadiska skutkového aj právneho záveru, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.“

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že predmetom namietaného konania nebolo   rozhodovanie   o vine   a treste,   a teda   k porušeniu   prezumpcie   neviny   nemohlo v danom konaní ani dôjsť, t. j. ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi označeným rozhodnutím   krajského   súdu   a namietaným   porušením   základného   práva   sťažovateľa upraveného v čl. 50 ods. 2 ústavy, pretože prezumpcia neviny garantovaná v čl. 50 ods. 2 ústavy sa vzťahuje len na trestné konanie, a preto sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd o ďalších požiadavkách sťažovateľa už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2008