znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 348/2012-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. augusta 2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o., B., konajúcej prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp 4121/2012, sp. zn. Rvp 4122/2012, sp. zn. Rvp 4124/2012, sp. zn. Rvp 4127/2012, sp. zn. Rvp 4128/2012, sp. zn. Rvp 4129/2012, sp. zn. Rvp 4132/2012, sp. zn. Rvp 4134/2012, sp. zn. Rvp 4136/2012, sp. zn. Rvp 4138/2012, sp. zn. Rvp 4140/2012, sp. zn. Rvp 4141/2012, sp.   zn.   Rvp   4142/2012,   sp.   zn.   Rvp   4145/2012,   sp. zn.   Rvp   4151/2012,   sp.   zn.   Rvp 4152/2012, sp. zn. Rvp 4153/2012 a sp. zn. Rvp 4155/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   10   Er   609/2011,   sp. zn.   5   Er   965/2011,   sp.   zn.   9   Er 603/2011, sp. zn. 10 Er 1052/2011, sp. zn. 10 Er 1034/2011, sp. zn. 7 Er 603/2011, sp. zn. 5 Er 1001/2011, sp. zn. 5 Er 1040/2011, sp. zn. 5 Er 520/2011, sp. zn. 3 Er 653/2011, sp. zn. 6 Er 2885/2009, sp. zn. 9 Er 526/2011, sp. zn. 5 Er 888/2011, sp. zn. 9 Er 947/2011, sp. zn. 7 Er 1012/2011, sp. zn. 3 Er 1019/2011, sp. zn. 9 Er 1001/2011 a sp. zn. 10 Er 971/2011 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 4121/2012, sp. zn. Rvp 4122/2012, sp. zn. Rvp 4124/2012, sp. zn. Rvp 4127/2012, sp. zn. Rvp 4128/2012, sp.   zn.   Rvp   4129/2012,   sp.   zn.   Rvp   4132/2012,   sp.   zn.   Rvp 4134/2012,   sp.   zn.   Rvp 4136/2012, sp. zn. Rvp 4138/2012, sp. zn. Rvp 4140/2012, sp. zn. Rvp 4141/2012, sp. zn. Rvp 4142/2012, sp. zn. Rvp 4145/2012, sp. zn. Rvp 4151/2012, sp. zn. Rvp 4152/2012, sp. zn. Rvp 4153/2012 a sp. zn. Rvp 4155/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 4121/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012 osobne doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej F., s. r. o., B., konajúcej prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp 4121/2012, sp. zn. Rvp 4122/2012, sp. zn. Rvp 4124/2012, sp. zn. Rvp 4127/2012, sp. zn. Rvp 4128/2012, sp. zn. Rvp 4129/2012, sp. zn. Rvp 4132/2012, sp. zn. Rvp 4134/2012, sp. zn. Rvp 4136/2012, sp. zn. Rvp 4138/2012, sp. zn. Rvp 4140/2012, sp.   zn.   Rvp   4141/2012,   sp.   zn.   Rvp   4142/2012,   sp.   zn.   Rvp 4145/2012,   sp.   zn.   Rvp 4151/2012, sp. zn. Rvp 4152/2012, sp. zn. Rvp 4153/2012 a sp. zn. Rvp 4155/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 10 Er 609/2011, sp. zn. 5 Er 965/2011, sp. zn. 9 Er 603/2011, sp. zn. 10 Er 1052/2011, sp. zn. 10 Er 1034/2011, sp. zn. 7 Er 603/2011, sp. zn. 5 Er 1001/2011, sp. zn. 5 Er 1040/2011, sp. zn. 5 Er 520/2011, sp. zn. 3 Er 653/2011, sp. zn. 6 Er 2885/2009, sp. zn. 9 Er 526/2011, sp. zn. 5 Er 888/2011, sp. zn. 9 Er 947/2011, sp. zn. 7 Er 1012/2011, sp. zn. 3 Er 1019/2011, sp. zn. 9 Er 1001/2011 a sp. zn. 10 Er 971/2011 (ďalej aj „napadnuté konania“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka (oprávnená, pozn.) v napadnutých konaniach vedených okresným súdom podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcie.   Súdny   exekútor   postupujúc   podľa   procesnej   úpravy   obsiahnutej   v   zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti („Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „Exekučný   poriadok“)   následne   požiadal   okresný   súd   o   udelenie poverení na vykonanie exekúcií, čím došlo k zákonnému založeniu povinnosti okresného súdu rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovených lehotách.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci podľa jej názoru   nevykazujú   prvky   nadmernej   právnej   zložitosti   a   nevyžadujú   takú   spoluprácu okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp. rozhodnutie v týchto veciach. Sťažovateľka poukazuje aj na to, že jej dosiaľ neboli zo strany   okresného   súdu   oznámené   ani   spisovné   značky,   pod   ktorými   sa   napádané exekučné   konania   vedú,   preto   ich   identifikovala   len   pomocou   označenia   účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.

Vzhľadom na z pohľadu sťažovateľky neodôvodnenú činnosť a neefektívny postup okresného súdu podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi   okresného   súdu   sťažnosti   na   prieťahy   v   ňou   iniciovaných   exekučných konaniach. Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na tieto svoje sťažnosti z 25. mája 2011 nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu   a   tiež   porušeniu   čl.   12   ods.   2   ústavy   a   čl.   14   dohovoru   upravujúcich   zákaz diskriminácie.

V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom okresného   súdu   v   napadnutých   konaniach   boli   porušené   ňou   označené   práva,   prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a napokon uložil okresnému súdu zaplatiť finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Podaniami   doručenými   ústavnému   súdu   30.   júla   2012   sťažovateľka   doplnila sťažnosti   „spresnením   petitov“,   prostredníctvom   ktorých   identifikovala   spisové   značky jednotlivých   exekučných   konaní   vedených   okresným   súdom   napadnutých   sťažnosťami adresovanými ústavnému súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 4121/2012, sp. zn. Rvp 4122/2012, sp. zn. Rvp 4124/2012, sp. zn. Rvp 4127/2012, sp. zn.   Rvp   4128/2012,   sp.   zn.   Rvp   4129/2012,   sp.   zn.   Rvp   4132/2012,   sp.   zn. Rvp 4134/2012, sp. zn. Rvp 4136/2012, sp. zn. Rvp 4138/2012, sp. zn. Rvp 4140/2012, sp. zn.   Rvp   4141/2012,   sp.   zn.   Rvp   4142/2012,   sp.   zn.   Rvp   4145/2012,   sp.   zn. Rvp 4151/2012, sp. zn. Rvp 4152/2012, sp. zn. Rvp 4153/2012 a sp. zn. Rvp 4155/2012 a z tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností,   ako   aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú,   rozhodol   ústavný   súd   o   spojení   sťažností   na   spoločné   konanie   tak,   ako   to   je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 10 Er 609/2011, sp. zn. 9 Er 603/2011, sp. zn. 10 Er 1052/2011, sp. zn. 10 Er 1034/2011, sp. zn. 3 Er 653/2011, sp. zn. 9 Er 526/2011, sp. zn. 9 Er 947/2011 a sp. zn. 9 Er 1001/2011

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   ak   namietaným   postupom   alebo   rozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej   súvislosti medzi označeným postupom   alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).

Podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza   zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu (I. ÚS 10/98, I. ÚS 44/99, IV. ÚS 68/02) alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý   znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 86/08).

Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor (napr. II. ÚS   12/01,   IV.   ÚS   61/03,   IV.   ÚS   205/03,   I.   ÚS   16/04),   podľa   ktorého   sa   ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), je   to,   že   musí   smerovať proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci do ústavou chránenej sféry sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto, ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom v namietanom konaní nemôže dochádzať, predovšetkým z dôvodu, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp.   zn.   10   Er   609/2011,   sp.   zn.   9   Er   603/2011,   sp.   zn.   10   Er   1052/2011,   sp.   zn. 10 Er 1034/2011, 3 Er 653/2011, sp. zn. 9 Er 526/2011, sp. zn. 9 Er 947/2011 a sp. zn. 9 Er 1001/2011, v ktorých podľa zistení ústavného súdu okresný súd rozhodol o žiadostiach súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcií uzneseniami z 26. apríla 2012 (sp. zn. 10 Er 609/2011, pozn.), zo 4. apríla 2012 (sp. zn. 9 Er 603/2011, sp. zn. 3 Er 653/2011, sp. zn. 9 Er 526/2011, sp. zn. 9 Er 947/2011, sp. zn. 9 Er 1001/2011, pozn.), z 27.   apríla   2012   (sp.   zn.   10   Er   1052/2011,   pozn.)   a   z 25.   apríla   2012   (sp.   zn. 10 Er 1034/2011, pozn.). V čase podania sťažností (2. mája 2012, pozn.) už teda postupom okresného   súdu   v   týchto   konaniach   zjavne   nemohlo   dochádzať   k   porušovaniu sťažovateľkou označeného základného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol tieto časti sťažností   sťažovateľky   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

II.3 K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 2885/2009

Zo   spisovej   dokumentácie   okresného   súdu   ústavný   súd   zistil,   že   tvrdenie sťažovateľky o tom, že okresný súd zatiaľ o žiadosti súdneho exekútora JUDr. R. K. na vykonanie   exekúcie   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   Er   2885/2009   nerozhodol, nezodpovedá skutočnosti. Zo zistení ústavného súdu totiž vyplýva, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 2885/2009 poveril 26. januára 2011 súdneho exekútora JUDr. R. K. v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku vykonaním exekúcie.

Vzhľadom   na   uvedenú   skutočnosť   ústavný   súd   odmietol   túto   časť   sťažnosti sťažovateľky   smerujúcej   proti   postupu   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 Er 2885/2009 z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde,   keďže   napadnutým   postupom   okresného   súdu   nemohlo   dôjsť   k   sťažovateľkou namietanému porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ani jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.4 K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod   sp.   zn.   5   Er   965/2011,   sp.   zn.   7   Er   603/2011,   sp.   zn.   5   Er 1001/2011,   sp.   zn. 5 Er 1040/2011, sp. zn. 5 Er 520/2011, sp. zn. 5 Er 888/2011 a sp. zn. 7 Er 1012/2011

V konaniach   o   sťažnostiach   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy,   v   ktorých   sťažovatelia namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje   preukázanie   podania   sťažnosti   predsedovi   príslušného   súdu   proti   porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru),   ktorý   vzhľadom   na   subsidiárne   postavenie   ústavného   súdu   pri   ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).

Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116 ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní...“. V zmysle § 64 ods. 2 prvej vety zákona o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Účelom   sťažnosti   proti   porušovaniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je   v   súlade   so   základným   právom   zaručeným   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ale   poskytnutie príležitosti   súdu,   aby   sám   urobil   nápravu   a   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený nesprávnym   postupom   alebo   svojou   nečinnosťou   (m.   m.   II.   ÚS   64/97,   I.   ÚS   20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona o súdoch,   alebo ak preukáže, že túto podmienku   nesplnil z dôvodov   hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).V prípade, ak všeobecný súd, reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany základného práva sťažovateľa, zakladá to podľa názoru ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Sťažovateľka   v   sťažnostiach   tvrdí,   že v   súlade   so   zákonom   o   súdoch „podal(a) písomne ešte dňa 25. 05. 2011 do rúk predsedu exekučného súdu sťažnosť na postup súdu smerujúcu   proti   porušovaniu   práva   na   verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov“.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že ani toto tvrdenie sťažovateľky nezodpovedá skutočnosti. V konaniach vedených pod sp. zn. 5 Er 965/2011, sp. zn. 7 Er 603/2011, sp. zn. 5 Er 1001/2011, sp. zn. 5 Er 1040/2011, sp. zn. 5 Er 520/2011, sp. zn. 5 Er 888/2011 a sp. zn.   7   Er   1012/2011   sťažovateľka   síce   podala   sťažnosť   podľa   §   62   a nasl.   zákona o súdoch, avšak nie 25. mája 2011 (ako to tvrdí), ale až 19. marca 2012.

Z ďalších   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   okresný   súd   uzneseniami   sp.   zn. 5 Er 965/2011   z 23.   mája   2012,   sp.   zn.   7   Er   603/2011   zo   17.   mája   2012,   sp.   zn. 5 Er 1001/2011   z 23.   mája   2012,   sp.   zn.   5   Er   1040/2011   z 23.   mája   2012,   sp.   zn. 5 Er 520/2011   z 23.   mája   2012,   sp.   zn.   5   Er   888/2011   z 23.   mája   2012   a sp.   zn. 7 Er 1012/2011 zo 16. mája 2012 rozhodol o žiadostiach súdneho exekútora JUDr. R. K. o udelení poverenia na vykonanie exekúcií.

Z uvedeného teda vyplýva, že v období bezprostredne po sťažovateľkou podaných sťažnostiach   na   postup   okresného   súdu   z   19.   marca   2012   okresný   súd   rozhodol o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia, po podaní sťažností teda nielenže začal vo veciach konať, ale o nich aj meritórne rozhodol, t. j. sťažnosťami podľa zákona o súdoch   sa   zabezpečila efektívna ochrana základného práva sťažovateľky podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   časti   sťažností   sťažovateľky   smerujúce   proti postupu   okresného   súdu   v   konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   5   Er   965/2011,   sp.   zn. 7 Er 603/2011, sp. zn. 5 Er 1001/2011, sp. zn. 5 Er 1040/2011, sp. zn. 5 Er 520/2011, sp. zn. 5 Er 888/2011 a sp. zn. 7 Er 1012/2011 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

II.5 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 3 Er 1019/2011 a sp. zn. 10 Er 971/2011

Sťažovateľka aj vo vzťahu k týmto napadnutým konaniam v sťažnostiach tvrdí, že v súlade so zákonom o súdoch „podal(a) písomne ešte dňa 25. 05. 2011 do rúk predsedu exekučného súdu sťažnosť na postup súdu smerujúcu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že ani toto tvrdenie sťažovateľky nezodpovedá skutočnosti. V konaniach vedených pod sp. zn. 3 Er 1019/2011 a sp. zn. 10 Er 971/2011 sťažovateľka síce podala sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, avšak nie 25. mája 2011 (ako to tvrdí), ale až 19. marca 2012.

V   tejto   súvislosti   ústavný   súd   poukazuje   na   skutočnosť,   že   podanie   sťažnosti predsedovi okresného súdu 19. marca 2012, t. j. v pomerne krátkom čase pred doručením sťažností ústavnému súdu (2. mája 2012), sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05, I. ÚS 233/08).Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   zastáva   názor,   že   sťažovateľka   sa   domáha ochrany svojich práv v napadnutých konaniach prostredníctvom sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy predčasne, čo zakladá dôvod na odmietnutie tejto časti sťažností smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 3 Er 1019/2011 a sp. zn. 10 Er 971/2011 z dôvodu neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

II.6 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

Sťažovateľka sťažnosťami namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 os. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods.   2   ústavy   a   čl.   14   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   napadnutých   konaniach v priamej   príčinnej   súvislosti   (z   rovnakých   dôvodov)   s   namietaným   porušením   jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   ústavný   súd   dospel   k záveru,   v zmysle   ktorého v napadnutých konaniach nie sú splnené podmienky na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ani jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemohlo podľa jeho názoru v týchto konaniach dôjsť ani k porušeniu ďalších sťažovateľkou označených   základných   práv   podľa   ústavy,   práva   podľa   dodatkového   protokolu a označených článkov ústavy a dohovoru.

Na základe uvedeného preto ústavný súd aj tieto časti sťažností odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa s ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. augusta 2012