znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 347/2012-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. augusta 2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o., B., konajúcej prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp 4022/2012, sp. zn. Rvp 4023/2012, sp. zn. Rvp 4024/2012, sp. zn. Rvp 4025/2012, sp. zn. Rvp 4026/2012, sp. zn. Rvp 4027/2012, sp. zn. Rvp 4028/2012, sp. zn. Rvp 4029/2012, sp. zn. Rvp 4030/2012, sp. zn. Rvp 4031/2012, sp. zn. Rvp 4032/2012, sp. zn. Rvp 4033/2012, sp.   zn.   Rvp   4034/2012,   sp.   zn.   Rvp   4035/2012,   sp. zn.   Rvp   4036/2012   a sp.   zn.   Rvp 4037/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Svidník v konaniach vedených pod sp. zn. 2 Er 448/2011, sp. zn. 3 Er 120/2011, sp. zn. 2 Er 108/2011, sp. zn. 6 Er 357/2010, sp. zn. 7 Er 304/2010, sp. zn. 4 Er 536/2011, sp. zn. 4 Er 292/2010, sp. zn. 2 Er 291/2010, sp. zn. 2 Er 26/2011, sp. zn. 2 Er 773/2010, sp. zn. 2 Er 191/2011, sp. zn. 7 Er 633/2010, sp. zn. 4 Er 467/2010, sp. zn. 3 Er 515/2011, sp. zn. 4 Er 357/2010 a sp. zn. 4 Er 25/2011 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 4022/2012, sp. zn. Rvp 4023/2012, sp. zn. Rvp 4024/2012, sp. zn. Rvp 4025/2012, sp. zn. Rvp 4026/2012, sp.   zn.   Rvp   4027/2012,   sp.   zn.   Rvp   4028/2012,   sp.   zn.   Rvp 4029/2012,   sp. zn.   Rvp 4030/2012, sp. zn. Rvp 4031/2012, sp. zn. Rvp 4032/2012, sp. zn. Rvp 4033/2012, sp. zn. Rvp 4034/2012, sp. zn. Rvp 4035/2012, sp. zn. Rvp 4036/2012 a sp. zn. Rvp 4037/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 4022/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012 osobne doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej F., s. r. o., B., konajúcej prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp 4022/2012, sp. zn. Rvp 4023/2012, sp. zn. Rvp 4024/2012, sp. zn. Rvp 4025/2012, sp. zn. Rvp 4026/2012, sp. zn. Rvp 4027/2012, sp. zn. Rvp 4028/2012, sp. zn. Rvp 4029/2012, sp. zn. Rvp 4030/2012, sp. zn. Rvp 4031/2012, sp. zn. Rvp 4032/2012, sp.   zn.   Rvp   4033/2012,   sp.   zn.   Rvp   4034/2012,   sp.   zn.   Rvp 4035/2012,   sp.   zn.   Rvp 4036/2012 a sp. zn. Rvp 4037/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 2 Er 448/2011, sp. zn. 3 Er 120/2011, sp. zn. 2 Er 108/2011, sp. zn. 6 Er 357/2010, sp. zn. 7 Er 304/2010, sp. zn. 4 Er 536/2011, sp. zn. 4 Er 292/2010, sp. zn. 2 Er 291/2010, sp. zn. 2 Er 26/2011, sp. zn. 2 Er 773/2010, sp. zn. 2 Er 191/2011, sp. zn. 7 Er 633/2010, sp. zn. 4 Er 467/2010, sp. zn. 3 Er 515/2011, sp. zn. 4 Er 357/2010 a sp. zn. 4 Er 25/2011 (ďalej aj „napadnuté konania“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka v napadnutých konaniach vedených okresným súdom   podanými   návrhmi   požiadala   súdneho   exekútora   o vykonanie   exekúcie.   Súdny exekútor   postupujúc   podľa   procesnej   úpravy   obsiahnutej   v zákone   Národnej   rady Slovenskej   republiky   č.   233/1995   Z.   z.   o súdnych   exekútoroch   a exekučnej   činnosti („Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej   len   „Exekučný   poriadok“)   následne   požiadal   okresný   súd   o udelenie   poverení na vykonanie   exekúcií,   čím   došlo   k zákonnému   založeniu   povinnosti   okresného   súdu rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovených lehotách.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach   súdneho exekútora   o udelenie poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci podľa jej názoru   nevykazujú   prvky   nadmernej   právnej   zložitosti   a nevyžadujú   takú   spoluprácu okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp. rozhodnutie v týchto veciach. Sťažovateľka poukazuje aj na to, že jej dosiaľ neboli zo strany   okresného   súdu   oznámené   ani   spisovné   značky,   pod   ktorými   sa   napádané exekučné   konania   vedú,   preto   ich   identifikovala   len   pomocou   označenia   účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.

Vzhľadom na z pohľadu sťažovateľky neodôvodnenú činnosť a neefektívny postup okresného súdu podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi   okresného   súdu   sťažnosti   na   prieťahy   v ňou   iniciovaných   exekučných konaniach. Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na tieto svoje sťažnosti z 25. mája 2011 nedostala od predsedu okresného súdu dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu   a tiež   porušeniu   čl.   12   ods.   2   ústavy   a čl.   14   dohovoru   upravujúcich   zákaz diskriminácie.

V petite sťažností   sťažovateľka navrhuje,   aby ústavný   súd vyslovil,   že   postupom okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou označené základné práva podľa ústavy,   práva   podľa   dohovoru   a dodatkového   protokolu,   ako   aj   ďalšie   ňou   označené ustanovenia ústavy a dohovoru, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a napokon   uložil   okresnému   súdu   zaplatiť   finančné   zadosťučinenie,   ako   aj   úhradu   trov konania.

Podaniami   doručenými   ústavnému   súdu   30.   júla   2012   označenými „Spresnenie petitu“ sťažovateľka   doplnila   sťažnosti   vedené   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 4022/2012, sp. zn. Rvp 4023/2012, sp. zn. Rvp 4024/2012, sp. zn. Rvp 4025/2012, sp. zn.   Rvp   4026/2012,   sp.   zn.   Rvp   4027/2012,   sp.   zn.   Rvp   4028/2012,   sp.   zn. Rvp 4029/2012, sp. zn. Rvp 4030/2012, sp. zn. Rvp 4031/2012, sp. zn. Rvp 4032/2012, sp. zn.   Rvp 4034/2012,   sp.   zn.   Rvp   4035/2012,   sp.   zn.   Rvp   4036/2012   a sp.   zn. Rvp 4037/2012 uvedením spisových značiek konaní vedených okresným súdom, v prípade sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 4028/2012 a sp. zn. Rvp 4029/2012 uvedením totožných spisových značiek okresného súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   slovenskej   republiky,   o konaní pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným   §   31a   zákona   o ústavnom   súde   možno   v konaní   o sťažnosti   podľa   čl.   127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 4022/2012, sp. zn. Rvp 4023/2012, sp. zn. Rvp 4024/2012, sp. zn. Rvp 4025/2012, sp. zn.   Rvp   4026/2012,   sp.   zn.   Rvp   4027/2012,   sp.   zn.   Rvp   4028/2012,   sp.   zn. Rvp 4029/2012, sp. zn. Rvp 4030/2012, sp. zn. Rvp 4031/2012, sp. zn. Rvp 4032/2012, sp. zn.   Rvp 4033/2012,   sp.   zn.   Rvp   4034/2012,   sp.   zn.   Rvp   4035/2012,   sp.   zn. Rvp 4036/2012 a sp. zn. Rvp 4037/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť   uvedených   sťažností,   ako   aj   vzhľadom   na   totožnosť   v osobe   sťažovateľky a okresného   súdu,   proti   ktorému   sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd   o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v napadnutých konaniach

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K   vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05).

II.2.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod   sp.   zn.   2   Er   26/2011,   sp.   zn.   2   Er   108/2011,   sp.   zn.   7   Er   633/2010,   sp.   zn. 4 Er 357/2010, sp. zn. 7 Er 304/2010, sp. zn. 4 Er 292/2010, sp. zn. 2 Er 191/2011, sp. zn. 2 Er 773/2010, sp. zn. 6 Er 357/2010, sp. zn. 4 Er 467/2010, sp. zn. 2 Er 291/2010 a sp. zn. 3 Er 120/2011

V konaniach   o   sťažnostiach   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy,   v   ktorých   sťažovatelia namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje   preukázanie   podania   sťažnosti   predsedovi   príslušného   súdu   proti   porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru),   ktorý   vzhľadom   na   subsidiárne   postavenie   ústavného   súdu   pri   ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).

Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116 ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní...“. V zmysle § 64 ods. 2 prvej vety zákona o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Účelom   sťažnosti   proti   porušovaniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je   v   súlade   so   základným   právom   zaručeným   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ale   poskytnutie príležitosti   súdu,   aby   sám   urobil   nápravu   a   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený nesprávnym   postupom   alebo   svojou   nečinnosťou   (m.   m.   II.   ÚS   64/97,   I.   ÚS   20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona o súdoch,   alebo ak preukáže, že túto podmienku   nesplnil z dôvodov   hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka   v sťažnostiach   tvrdí,   že   v súlade   so   zákonom   o súdoch „podal(a) písomne ešte dňa 25. 05. 2011 do rúk predsedu exekučného súdu sťažnosť na postup súdu smerujúcu   proti   porušovaniu   práva   na   verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov“.   Vzhľadom   na   skutočnosť,   že k sťažnostiam   nepripojila   fotokópiu   sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, ústavný súd ju prípisom z 10. júla 2012 vyzval, aby tak urobila v ním určenej lehote, prípadne iným hodnoverným spôsobom preukázala, že tieto sťažnosti okresnému súdu podala, a zároveň ju upozornil na možnosť odmietnutia sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka reagovala na výzvu ústavného súdu podaním doručeným ústavnému súdu 26. júla 2012, ku ktorému pripojila kópie podaní označených „Sťažnosť na prieťahy v konaní“ s dátumom 25. mája 2011 bez kópie podacieho hárka pošty (ďalej len „sťažnosť z 25. mája 2011“ a spoločne „sťažnosti z 25. mája 2011“), ktoré sa vzťahovali na celkovo 12 napadnutých konaní vedených okresným súdom (konania vedené okresným súdom pod sp. zn. 2 Er 26/2011, sp. zn. 2 Er 108/2011, sp. zn. 7 Er 633/2010, sp. zn. 4 Er 357/2010, sp. zn. 7 Er 304/2010, sp. zn. 4 Er 292/2010, sp. zn. 2 Er 191/2011, sp. zn. 2 Er 773/2010, sp. zn. 6 Er 357/2010, sp. zn. 4 Er 467/2010, sp. zn. 2 Er 291/2010 a sp. zn. 3 Er 120/2011). Vzhľadom na skutočnosť, že k sťažnostiam z 25. mája 2012 neboli pripojené podacie hárky ani   iné   listinné   doklady,   ktoré   by   hodnoverným   spôsobom   preukazovali   doručovanie uvedených   sťažností   okresnému   súdu,   nemajú   sťažovateľkou   doručené   podania   podľa názoru ústavného súdu z hľadiska dokazovania žiadnu výpovednú ani preukaznú hodnotu.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka, zastúpená   kvalifikovaným   právnym   zástupcom,   v   sťažnostiach   hodnoverným   spôsobom nepreukázala, že v doterajšom   priebehu konaní vedených   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 2 Er 26/2011, sp. zn. 2 Er 108/2011, sp. zn. 7 Er 633/2010, sp. zn. 4 Er 357/2010, sp. zn. 7 Er 304/2010, sp. zn. 4 Er 292/2010, sp. zn. 2 Er 191/2011, sp. zn. 2 Er 773/2010, sp. zn. 6 Er 357/2010, sp. zn. 4 Er 467/2010, sp. zn. 2 Er 291/2010 a sp. zn. 3 Er 120/2011 podala sťažnosti proti porušovaniu svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   predsedovi   okresného   súdu.   Sťažovateľka   zároveň   v   sťažnostiach   neuvádza žiadne   argumenty,   ktorými   by   preukazovala,   že   podmienku   využitia   tohto   prostriedku ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažností, a preto ústavný súd nemohol v danom prípade uplatniť postup v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti sťažovateľky   namietajúce   postup   okresného   súdu   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn. 2 Er 26/2011, sp. zn. 2 Er 108/2011, sp. zn. 7 Er 633/2010, sp. zn. 4 Er 357/2010, sp. zn. 7 Er 304/2010, sp. zn. 4 Er 292/2010, sp. zn. 2 Er 191/2011, sp. zn. 2 Er 773/2010, sp. zn. 6 Er 357/2010, sp. zn. 4 Er 467/2010, sp. zn. 2 Er 291/2010 a sp. zn. 3 Er 120/2011 v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.

II.2.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 25/2011

Sťažovateľka k sťažnosti, ktorou namieta porušenie ňou označených základných práv podľa   ústavy,   práv   podľa   dohovoru   a dodatkového   protokolu   a   ustanovení   ústavy a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 Er 25/2011 (povinná A. G., sp. zn. EX 17880/10), podaním z 26. júla 2012 doručila ústavnému súdu podanie označené ako   sťažnosť   na prieťahy v konaní z 25.   mája 2011,   z ktorého   vyplýva, že ňou   napáda postup   okresného   súdu   v konaní,   v ktorom   ako   povinná   síce   vystupuje   A.   G.,   avšak s odlišnou   sp.   zn.   súdneho   exekútora   (EX 3484/11,   pozn.).   Na   základe   uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka ani po výzve ústavného súdu z 10. júla 2012   nepreukázala,   že   podala   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   podľa   §   62   a nasl. zákona o súdoch,   ktorou   by napádala porušenie svojho práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 Er 25/2011.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   aj   sťažnosť sťažovateľky,   ktorou   namieta   postup   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. Er 25/2011 v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.

II.2.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 2 Er 448/2011 (EX 7430/2011), sp. zn. 4 Er 536/2011 (EX 12093/11) a sp. zn. 3 Er 515/2011 (EX 11498/11)

Sťažovateľka   v súvislosti   so   sťažnosťami,   ktorými   napáda postup   okresného súdu v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn. 2 Er 448/2011 (EX 7430/2011), sp. zn. 4 Er 536/2011 (EX 12093/11) a sp. zn. 3 Er 515/2011 (EX 11498/11), v podaní z 26. júla 2012 doručila ústavnému súdu podania označené „sťažnosť na postup súdu“ z 12. marca 2012, ku ktorým zároveň pripojila „kópiu podacieho hárka“.

K   tvrdeniam   sťažovateľky   vyplývajúcim   zo   sťažností,   podľa   ktorého   podala okresnému súdu 25. mája 2011 sťažnosti podľa zákona o súdoch smerujúce proti postupu tohto súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 2 Er 448/2011, sp. zn. 4 Er 536/2011 a sp. zn. 3   Er   515/2011,   ústavný   súd   poznamenáva,   že   v týchto   konaniach   vedených   okresným súdom   boli   zo   strany   súdneho   exekútora   okresnému   súdu   doručené   žiadosti   o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až po „údajnom“ podaní sťažností na postup okresného súdu   v týchto   konaniach.   Zo   zistení   ústavného   súdu   totiž   vyplýva,   že   súdny   exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 448/2011 až 21. júla 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 515/2011 až 18. augusta   2011,   a v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   4 Er 536/2011   až 24.   augusta   2011. Z tvrdení   sťažovateľky   uvádzaných   v sťažnostiach   teda   vyplýva,   že   sa   sťažnosťami   na postup okresného súdu z 25. mája 2011 domáhala ochrany svojich základných práv v čase, keď okresnému súdu ešte neboli ani doručené žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie   zo   strany   súdneho   exekútora,   teda   v čase,   keď   neprichádzala   do   úvahy   ani možnosť porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ani práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu.

V súvislosti   s tvrdením   sťažovateľky   vyplývajúcim   z jej   podania   z 26.   júla   2012, podľa   ktorého   v označených   konaniach   podala   sťažnosti   na   postup   okresného   súdu 12. marca   2012,   ústavný   súd   poukazuje   na   svoje   zistenia,   podľa   ktorých   okresný   súd v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2   Er   448/2011   uznesením   zo   16.   mája   2012,   v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 536/2011 uznesením zo 14. mája 2012 a v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 515/2011 uznesením z 23. mája 2012 rozhodol o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, že tieto zamietol.

V prípade, ak všeobecný súd, reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany základného práva sťažovateľa,   zakladá   to   podľa   názoru   ústavného   súdu   dôvod   na   odmietnutie   sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Z uvedeného   teda   vyplýva,   že   okresný   súd   v relatívne   krátkom   čase   potom,   ako sťažovateľka podala sťažnosti proti porušovaniu svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   (12.   marca   2012)   podľa   zákona   o súdoch,   rozhodol   o žiadostiach súdneho   exekútora   o udelenie   poverenia   tak,   že   tieto   uznesením   sp.   zn.   2 Er 448/2011 zo 16. mája 2012, sp. zn. 4 Er 536/2011 zo 14. mája 2012 a sp. zn. 3 Er 515/2011 z 23. mája 2012 zamietol. Okresný súd teda po podaní sťažností nielenže začal v predmetných veciach konať,   ale v nich   aj   rozhodol,   t.   j.   sťažnosťami   podľa   zákona   o súdoch   sa   zabezpečila efektívna ochrana sťažovateľkinho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosti sťažovateľky smerujúce proti postupu okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 2 Er 448/2011 (EX 7430/2011), sp. zn. 4 Er 536/2011 (EX 12093/11) a sp. zn. 3 Er 515/2011 (EX 11498/11) v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

II.3 K namietanému porušeniu   základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

Sťažovateľka sťažnosťami namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach, pričom z jej   argumentácie   vyplýva,   že   ich   porušenie   namieta   v priamej   príčinnej   súvislosti (z obdobných dôvodov) s namietaným porušením svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd vychádzajúc zo skutočnosti, že dospel k záveru, že   v sťažnosťami   napadnutých   konaniach   nie   sú   splnené   podmienky   na   vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, konštatoval, že v týchto konaniach nemohlo postupom okresného súdu dôjsť   ani   k porušeniu   sťažovateľkou   označených   základných   práv   podľa   čl.   20   ods.   1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a ani čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosti aj v týchto častiach pri predbežnom prerokovaní   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa s ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. augusta 2012