znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 347/09-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. októbra 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   V.,   Ž.,   zastúpeného   advokátom   Mgr.   Ľ.   H.,   Ž.,   ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Ro 113/2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2009 doručená sťažnosť V., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. Ľ. H., Ž., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Ro 113/2007.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že žalobou zo 14. mája 2007 doručenou okresnému súdu 16.   mája   2007   sa   sťažovateľ   domáhal   zaplatenia   peňažnej   sumy   6 410,79   € s príslušenstvom. Vec bola okresným súdom zaevidovaná pod sp. zn. 10 Ro 113/2007.Prípisom z 21. mája 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku. Po jeho zaplatení okresný súd 15. augusta 2007 vydal platobný rozkaz v zmysle žalobného návrhu.

Sťažovateľ uviedol, že predmetný platobný rozkaz mu bol „doručený dňa 24. 09. 2007, avšak doposiaľ nenadobudol právoplatnosť“.

Vzhľadom na to, že v nasledujúcom období okresný súd vôbec nekonal, sťažovateľ písomným podaním   z   13.   augusta   2008   požiadal   konajúci   súd   o   odstránenie   prieťahov a pokračovanie v konaní.

Podľa tvrdenia sťažovateľa „súd napriek tomu do dnešného dňa nevykonal v konaní nijaký úkon a ostáva nečinným.... Žalobca pripojil v prílohe žaloby všetky potrebné listiny na   preukázanie   svojich   tvrdení,   bezprostredne   po   výzve   súdu   zaplatil   súdny   poplatok z návrhu vo výške 11.856,- Sk (384,58 €) a nijakým spôsobom nespôsobil to, že v konaní došlo k prieťahom. Súd v označenej veci za 1,5 roka od začatia konania okrem vydania platobného   rozkazu,   ktorý   však   zo   žalobcovi   neznámeho   dôvodu   dosiaľ   nenadobudol právoplatnosť, nevykonal ani napriek urgencii žiadny úkon, konajúci sudca nevytýčil termín pojednávania ani nevykonal iné úkony smerujúce k vykonaniu dokazovania a k rozhodnutiu súdu vo veci samej.“.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   nálezom   rozhodol,   že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Ro 113/2007 bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 10 Ro 113/2007 konal bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € a úhradu trov konania v sume 542 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného súdu   pri predbežnom   prerokovaní návrhu je tiež posúdiť,   či   tento nie je zjavne neopodstatnený. V súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o   zjavnej neopodstatnenosti návrhu   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   nemohlo   dôjsť k porušeniu   toho   základného   práva, ktoré označil   sťažovateľ,   pre nedostatok   vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu   a   základným   právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené   základné   právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takúto   možnosť   reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   zo   súvisiaceho   súdneho   spisu   zistil,   že   platobný   rozkaz   sp.   zn. 10 Ro 113/2007,   vydaný   okresným   súdom   v   napadnutom   konaní   15.   augusta   2007 nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným 12. decembra 2008. Okresný súd túto skutočnosť vyznačil na prvopise platobného rozkazu založeného v spise 16. decembra 2008.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený   názor vychádza zo skutočnosti,   že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo.

Podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   (IV.   ÚS   96/02,   IV.   ÚS   61/03, II. ÚS 212/06, IV. ÚS 103/07) sa ochrana základného práva vrátane práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase   uplatnenia   tejto   ochrany   porušovanie   práva   označeným   orgánom   verejnej   moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd pri skúmaní porušenia základného práva na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   zohľadňuje   aj   to,   či   u   sťažovateľa   objektívne   ide o odstránenie   stavu   právnej   neistoty   v   jeho   veci,   pretože   len   v   takom   prípade   možno uvažovať o porušení tohto základného práva (IV. ÚS 226/04).

Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (IV. ÚS 103/07).

Z uvedených právnych názorov a východísk ústavný súd vychádzal pri posudzovaní opodstatnenosti sťažnosti sťažovateľa.

Ústavný súd v súvislosti so svojimi skutkovými zisteniami konštatuje, že v čase, keď bola sťažnosť sťažovateľa doručená ústavnému súdu, t. j. 10. marca 2009, už bol odstránený stav právnej neistoty, v ktorom sa sťažovateľ nachádzal po celý čas trvania súdneho konania o   zaplatenie   peňažnej   sumy   s   príslušenstvom   vedeného   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 10 Ro 113/2007. V danom prípade označené konanie okresného súdu právoplatne skončilo 12. decembra 2008. Sťažovateľ sa obrátil na ústavný súd so svojou sťažnosťou podaním doručeným 10. marca 2009, teda v čase, keď okresný súd už svojím postupom nemohol porušovať jeho označené základné právo (obdobne IV. ÚS 211/07, IV. ÚS 300/07).

Ak bol sťažovateľ toho názoru, že v označenom konaní okresného súdu dochádzalo k zbytočným prieťahom, mal možnosť domáhať sa ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy podaním sťažnosti ústavnému súdu v čase, keď uvedený súd ešte v jeho veci konal.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   považuje   sťažnosť   sťažovateľa   za   zjavne neopodstatnenú, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 2009