znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 347/08-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. T., Š., zastúpenej advokátom JUDr. V. K., M., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. D 1295/2001, Dnot 252/2001 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. T. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2008 doručená sťažnosť M. T., Š. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. V. K., M., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   D   1295/2001, Dnot 252/2001.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   okresný   súd   začal   v roku   2001   konanie   o dedičstve o novoobjavenom majetku po poručiteľke A. K., rod. G., ktorá zomrela (...). Prejednaním dedičstva   bol   poverený   notár   JUDr.   J.   E.,   B.   Dedičské   konanie,   ktoré   bolo   vedené pod sp. zn.   D   1295/2001,   Dnot   252/2001,   bolo   skončené   uznesením   okresného   súdu z 26. marca 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29. apríla 2008.

Sťažovateľka nie je spokojná s postupom okresného súdu v konaní, k čomu uviedla: „Počas   tohto   sedemročného   obdobia   som sa neustále stretávala   s tým,   že porušovateľ základného práva vydával nesprávne uznesenia o prejednaní dedičstva, ktoré odvolací súd vždy zrušil a vec vrátil porušovateľovi na ďalšie konanie.“

Podľa názoru sťažovateľky postupom okresného súdu v označenom konaní došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj jej základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, pretože „... nemohla užívať majetok, ktorý bol predmetom dedičstva (pozemky v urbariáte, ktorý vyplácal podiely v neoprávnenej výške inej osobe)“.

Sťažovateľka preto žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom   okresného   súdu   v označenom   dedičskom   konaní,   priznal   jej   finančné zadosťučinenie v sume 120 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť podľa jej tvrdenia   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   D 1295/2001, Dnot 252/2001. V spojení s tým malo dôjsť aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ktorý garantuje ochranu vlastníckeho práva a zaručuje dedenie.

Ústavný súd 15. októbra 2008 k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy z dôvodu namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   a   podľa   §   6   zákona   o ústavnom   súde   vo   veci zjednotenia   odchylných   právnych   názorov   senátov   ústavného   súdu   vyslovených v uzneseniach ústavného súdu č. k. I. ÚS 226/08-6 z 3. júla 2008 a č. k. I. ÚS 227/08-6 z 3. júla   2008   na   jednej   strane   a stanoviska   IV.   senátu,   ku   ktorému   dospel   tento   senát v súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 14565/08, prijal zjednocujúce   stanovisko   sp. zn.   PLz. ÚS 2/08,   ktoré   vychádza   z   právneho   názoru vyjadreného v uzneseniach č. k. I. ÚS 226/08-6 z 3. júla 2008 a č. k. I. ÚS 227/08-6 z 3. júla 2008 a ktoré znie:

„Ak   sťažovateľ   namieta   sťažnosťou   podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky, prípadne   iného   Ústavou   Slovenskej   republiky   chráneného   práva   hmotného   charakteru v nadväznosti, resp. v organickom spojení s porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   po   právoplatnom   skončení   napadnutého   súdneho konania,   tak   pri   predbežnom   prerokovaní   takejto   sťažnosti   ako   dôvod   jej   odmietnutia ako celku   možno   uplatniť ustálený právny   názor   Ústavného súdu   Slovenskej   republiky, podľa   ktorého   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   poskytuje   ochranu   základnému   právu na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky, ako aj právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť pred Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky   uplatnená   v čase,   keď   k namietanému porušeniu označeného práva ešte mohlo dochádzať, alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (m. m. I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05).“

Štvrtý   senát   súc   viazaný   týmto   zjednocujúcim   stanoviskom   posúdil   sťažnosť sťažovateľky.

1.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu   právnej   istoty   dochádza   až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu (I. ÚS 10/98).

Pri   posudzovaní   sťažností   namietajúcich   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza ústavný súd zo svojej judikatúry (II. ÚS 32/00, IV. ÚS 61/03, II. ÚS 204/03, II. ÚS 35/05), podľa ktorej poskytuje ochranu základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu označeného práva mohlo dochádzať, alebo porušenie v tomto čase mohlo   ešte   trvať.   Právoplatnosťou   konečného   rozhodnutia   všeobecného   súdu   dochádza podľa   názoru   ústavného   súdu   k odstráneniu   právnej   neistoty   účastníka   konania,   a preto považuje sťažnosť doručenú   ústavnému súdu   po právoplatnom skončení veci   za zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľkou   označené   konanie   o dedičstve   vedené   okresným   súdom pod sp. zn. D 1295/2001,   Dnot   252/2001   skončilo   vydaním   uznesenia   z   26. marca 2008, ktoré nadobudlo   právoplatnosť   29. apríla 2008.   Sťažnosť   ústavnému   súdu   sťažovateľka podala na poštovú prepravu 4. júna 2008.

Keďže   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   konanie, v ktorom sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo právoplatne skončené ešte pred podaním sťažnosti   ústavnému   súdu,   odmietol   sťažnosť   v tejto   časti   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy

Podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou (II. ÚS 78/05) zastáva názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým patrí aj základné právo upravené v čl. 20 ods. 1 ústavy,   ak   toto   porušenie   nevyplynie   z   toho,   že   všeobecný   súd   súčasne   porušil aj ústavnoprocesné princípy postupu vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy v dôsledku   ňou   namietaných   zbytočných   prieťahov   postupom   okresného   súdu   v konaní o dedičstve.   Vzhľadom   na   záver   ústavného   súdu   vo   vzťahu   k namietanému   porušeniu základného   práva   sťažovateľky   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru   postupom   okresného   súdu   v označenom   dedičskom   konaní,   treba   považovať za zjavne neopodstatnené aj namietané porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní odmietol aj túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2008