znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 346/2011-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   Z...,   t. č.   vo   výkone   trestu,   vo   veci   namietaného porušenia jeho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   svojej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   20 P 80/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Z. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bolo 3. augusta 2011 doručené podanie M. Z. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 P 80/2011 (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Sťažnosťou zo dňa 06. 06. 2011 som namietal u Vášho súdu prieťahy OS v Trnave vo veci vyživovacej povinnosti – vo veci môjho návrhu na jej úpravu sp. zn. 20 P 80/2011. Sťažnosťou   chcem   odstrániť   prieťahy   a odstrániť   ujmu,   ktorá   mi   hrozí   –   trestné stíhanie.

Predbežným opatrením zároveň žiadam (návrhom), aby ÚS SR nariadil OS v Trnave konať a v závere tohto podania doplňujem uvedený návrh o ďalší bod.“

Podľa sťažovateľa „Je nespravodlivé, že poctivou zákonnou cestou mi štát nedáva možnosť (cestou súdu) v dobe, ktorá zakladá trestnú zodpovednosť za neplnenie vyživovacej povinnosti (údajne 3 mesiace) upraviť túto povinnosť a predísť trestné stíhanie.

Ako mám v tej dobe (3 mesačnej) ak súd nekoná riadne upraviť povinnosť?“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ uviedol, že sa svojím podaním ústavnému súdu domáha súdnej ochrany.

V registri podaní ústavného súdu bolo zistené, že mu 9. júna 2011 bola doručená sťažnosť   sťažovateľa,   ktorou   namietal   porušenie   tých   istých   práv,   ako   namieta   týmto podaním. Predchádzajúca sťažnosť bola podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   a v súlade   s doterajšou   judikatúrou   ústavného   súdu   odmietnutá uznesením č. k. IV. ÚS 266/2011-11 z 23. júna 2011 (ďalej aj „uznesenie ústavného súdu z 23. júna 2011“) ako zjavne neopodstatnená. Predmetné uznesenie ústavného súdu bolo sťažovateľovi doručené 8. augusta 2011.

Keďže terajšie podanie sťažovateľa z 1. augusta 2011 (ktoré je de facto doplnením jeho   predošlej   sťažnosti)   bolo   ústavnému   súdu   doručené   po   predbežnom   prerokovaní a rozhodnutí ústavného súdu vo veci jeho pôvodnej sťažnosti, bolo zaevidované ako nová vec   pod   sp. zn.   Rvp 1991/2011.   Ústavný   súd   však   pri   prerokovaní   veci   vychádzal aj z obsahu   pôvodnej   sťažnosti   a v kontexte   všetkých   súvislostí   vyhodnotil   predmetné podanie ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené. Ústavný súd konštatuje, že touto sťažnosťou sa sťažovateľ predovšetkým domáha opätovne vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 20 P 80/2011,   pričom   od   rozhodnutia   o   jeho   skoršej   sťažnosti   (o ktorej   ústavný   súd rozhodol uznesením z 23. júna 2011) sa okolnosti prípadu zásadne nezmenili.

Keďže sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. augusta 2011 namieta sťažovateľ porušenie   rovnakých   práv   ako   vo   veci   vedenej   ústavným   súdom   pod   sp. zn. IV. ÚS 266/2011,   a to   postupom   toho   istého   orgánu   verejnej   moci,   v tom   istom   konaní a v bezprostredne nadväzujúcom časovom období, ústavný súd uzavrel, že v danom prípade ide o vec, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením z 23. júna 2011.

Obdobie   dvoch   mesiacov,   ktoré   uplynulo   od   predchádzajúceho   rozhodnutia ústavného súdu v tejto veci do dňa predbežného prerokovania ďalšej sťažnosti sťažovateľa, považuje ústavný súd za nedostačujúce na to, aby umožňovalo danú sťažnosť vyhodnotiť ako   návrh   spĺňajúci   podmienku   prípustnosti   s prihliadnutím   na   § 24   písm. a)   zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   navyše   v súčinnosti   s okresným   súdom   a tiež   s   Okresným   súdom Piešťany zistil, že tento okresný súd ako dožiadaný súd na základe prípisu okresného súdu z 8. júna 2011 medzičasom vykonal výsluch sťažovateľa a 12. augusta 2011 bol spis zaslaný okresnému súdu.

Ústavný   súd   na   základe   uvedených   skutočností   opierajúc   sa   o svoje   rozhodnutie sp. zn. IV. ÚS 266/2011 z 23. júna 2011 sťažnosť odmietol pre jej neprípustnosť.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať sa ďalšími požiadavkami, ktoré sťažovateľ uplatnil v sťažnosti.

Ústavný   súd   na   záver,   tak   ako   už   uviedol   vo svojom   rozhodnutí   č. k. IV. ÚS 266/2011-11   z 23.   júna   2011,   opätovne   uvádza,   že   predpokladom   konania o sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je predchádzajúce podanie sťažnosti proti porušovaniu tohto práva adresované predsedovi príslušného všeobecného súdu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011