znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 345/2014-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júna 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Ladislava   Orosza,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti V. s. r. o., zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Ďurajdom, Kukučínova 12, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 2/2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti V. s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti V. s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom   JUDr.   Jurajom   Ďurajdom,   Kukučínova 12,   Žilina,   ktorou   namieta   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 2/2007.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že pôvodný navrhovateľ – V. s. r. o. (ďalej aj „právny predchodca sťažovateľky“), podal 19. decembra 2005 okresnému súdu návrh na vydanie platobného   rozkazu   na   sumu   istiny   2 175 425   Sk   s príslušenstvom.   Okresný   súd   vydal platobný rozkaz sp. zn. 8 Ro 479/2005 zo 4. júla 2006, proti ktorému podali odporcovia odpor 9. novembra 2006. Okresný súd vedie konanie o veci pod sp. zn. 8 C 2/2007.

Sťažovateľka   v procesnom   postavení   právnej   nástupkyne   V.   s.   r.   o.,   namieta, že okresný   súd   dosiaľ   o veci   nerozhodol   a nevykonal   ani znalecké   dokazovanie,   ktoré považuje   za   rozhodujúce   vzhľadom   na skutočnosť,   že   obe   procesné   strany   predložili v konaní   znalecké   posudky,   ktoré   sa podstatne   líšia   v otázke   vyčíslenia   ceny   prác vykonaných navrhovateľom na dome odporcov.

Sťažovateľka podala 10. februára 2014 sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu,   ktorá   bola   vybavená   prípisom   sp.   zn.   1   SprS   57/2014   z 24.   marca   2014   a bola vyhodnotená ako dôvodná. Sťažovateľka v tejto súvislosti poukazuje aj na nálezy ústavného súdu č. k. III. ÚS 297/09-28 z 9. decembra 2009 a č. k. I. ÚS 53/2013-21 zo 17. apríla 2013, ktorými   ústavný   súd   rozhodol,   že   základné   právo   pôvodného   navrhovateľa   spoločnosti V. s. r. o., podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo porušené postupom okresného súdu v napadnutom konaní, a prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„Základné   právo   V.   s.   r.   o...   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 207/2007 porušené bolo. Okresnému súdu Žilina prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 207/2007 konať bez zbytočných prieťahov.

Spoločnosti   V.   s.   r.   o...   priznáva primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 25.000,- € (slovom dvadsaťpäťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   Žilina   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   právneho   zastúpenia vo výške   340,90   €   na   účet   právneho   zástupcu   JUDr.   Juraja   Ďurajdu,   advokáta, Kukučínova 12, Žilina... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo aby jeho záležitosť bola prejednaná v primeranej lehote.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru osvojil judikatúru Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   k   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl.   38   ods.   2   listiny   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 2/2007. Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka vstúpila do označeného konania na základe rozhodnutia okresného súdu o zmene účastníka na   strane   navrhovateľa   zo   16.   decembra   2013. V   dôsledku   súdom   povolenej   zmeny účastníkov konania nedošlo ku vzniku nového procesno-právneho vzťahu, ale k procesno-právnemu   nástupníctvu   v   už   existujúcom   procesno-právnom   vzťahu   (IV.   ÚS   222/03, I. ÚS 82/05, II. ÚS 373/06, III. ÚS 416/2011). Sťažovateľka preto môže uplatňovať právo na konanie bez zbytočných   prieťahov   aj pre štádium   konania, ktoré   predchádzalo   tejto zmene (obdobne III. ÚS 182/2011).

Ústavný   súd   už dvakrát   rozhodol   o sťažnosti   právneho   predchodcu   sťažovateľky, spoločnosti V. s. r. o., nálezom tak, že vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 2/2007 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a prikázal okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov.   Nálezom   č. k. III. ÚS   297/09-28 z 9. decembra   2009,   právoplatným   15.   januára   2010,   ústavný   súd   priznal   spoločnosti V. s. r. o.,   finančné   zadosťučinenie   1 500   €   a úhradu   trov   konania   a nálezom č. k. I. ÚS 53/2013-21 zo 17. apríla 2013 jej priznal finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € a úhradu trov konania.

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 2/2007 v období do 20. mája 2013

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o   ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd už rozhodol o veci sťažovateľky vo vzťahu k postupu okresného súdu v napadnutom   konaní   v období   do   20.   mája   2013   (keď   nadobudol   právoplatnosť   nález č. k. I. ÚS 53/2013-21 zo 17. apríla 2013).

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľky   v tejto   časti podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 2/2007 v období po 20. máji 2013

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   o   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť ide vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   alebo   rozhodnutím   verejnej   moci   nemohlo dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v   konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby   tento   orgán   (všeobecný   súd)   porušoval   uvedené   základné   právo,   pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).   Za   zjavne   neopodstatnenú   možno   považovať   takú   sťažnosť, pri predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Ústavný   súd   z   vyjadrenia   okresného   súdu   č.   1 SprS   57/2014   z 24.   marca   2014, ktorým   odpovedal   na   sťažnosť   sťažovateľky   na   prieťahy   v konaní,   ako   aj   dožiadaním okresného súdu zistil, že okresný súd v posudzovanom období rozhodol 16. decembra 2013 o návrhu sťažovateľky na zmenu účastníka zo 7. novembra 2013 a vykonal pojednávanie 30. apríla 2014, ktoré bolo odročené na 11. jún 2014.

Sťažovateľka podala sťažnosť ústavnému súdu 11. marca 2014, t. j. necelých desať mesiacov po právoplatnosti ostatného nálezu ústavného súdu v tejto veci. Táto skutočnosť podľa   názoru   ústavného   súdu   v   zásade   už   sama   osebe   vylučuje,   aby   ústavný   súd po tak krátkom   čase   opätovne   vyslovil   porušenie základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom   konaní,   a   to   aj   napriek   tomu,   že   ústavný   súd   už   v tejto   veci   prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Navyše, podľa zistenia ústavného súdu okresný súd v čase podania sťažnosti vo veci konal, bol nariadený termín pojednávania a aj v súčasnosti je určený ďalší termín pojednávania.

Podľa   judikatúry   ústavného   súdu   nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní má nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (čl.   38   ods.   2   listiny)   a čl.   6   ods.   l dohovoru.   Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojem autonómny,   ktorý   treba   vykladať   a aplikovať   predovšetkým   materiálne.   S   ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).

Ak   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistí,   že   sa   postup všeobecného   súdu   nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04 a iné).

Aplikujúc   uvedenú   judikatúru   na   postup   okresného   súdu   v napadnutom   konaní, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkou namietané obdobie nečinnosti v priebehu roku 2013   nie   je   prieťahom   takej   intenzity,   ktorá   by   v kontexte   posudzovaného   obdobia a postupu   okresného   súdu   v čase   podania   sťažnosti   odôvodňovala   jej   prijatie   na   ďalšie konanie.

Ústavný   súd   preto   odmietol   sťažnosti   v tejto   časti   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že   v   prípade,   ak   by   okresný   súd   v   ďalšom   období   v napadnutom   konaní   nepostupoval plynulo,   resp.   efektívne,   sťažovateľke   nič   nebráni   v   tom,   aby   sa   opätovne   obrátila na ústavný súd so sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2014