znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 345/2011-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Mgr.   O.   F.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní o nariadenie predbežného opatrenia vedenom pod sp. zn. 13 C/47/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. O. F. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2011 doručená sťažnosť Mgr. O. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ako   aj   práva   na   prejednanie   svojej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len   „okresný   súd“)   v konaní o nariadenie   predbežného   opatrenia   vedenom   pod   sp. zn. 13 C/47/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo   sťažnosti   okrem   iného   vyplýva,   že „Sťažovateľ   svojím   žalobným   návrhom v konaní na Okresnom súde Bratislava IV 11. 10. 2005 žaloval Slobodu zvierat o. z. a spol. na   vydanie   psov.   Ako   zo   skutočností   uvedeného   stavu   v   konaní   vyplýva,   súdy   konanie neúmerne predlžovali takto:

Okresný   súd   Bratislava   IV   postúpil   vec   bez   vydania   predbežného   opatrenia Okresnému súdu Bratislava II 23. 2. 2009.

Dňa   16. 3. 2011   Okresný   súd   Bratislava   II   rozhodol   o   zastavení   konania sťažovateľovi v časti vydania jeho 33 psov, lebo údajne na Okresnom súde Bratislava I prebieha konanie o tej istej veci, ktoré v danom čase nebolo právoplatné ukončené. O   zamietnutí   nariadenia   predbežného   opatrenia   súd   rozhodol   následne   až   dňa 31. 5. 2011 uznesením, ktoré bolo doručené sťažovateľovi 30. 6. 2011.

Vo vyjadrení Okresného súdu Bratislava II predseda súdu potvrdil skutočnosť, že vo veci rozhodnutia o návrhu na predbežné opatrenie č. k. 13 C 47/2009 došlo k prieťahom konania, avšak jeho ospravedlnenie nie je postačujúce.“.

Ďalej sťažovateľ uviedol, že „... preto žiada Okresný súd Bratislava IV a II zaplatiť nemajetkovú ujmu z dôvodu prieťahov v konaní o predbežnom opatrení, ku ktorým sa súd prostredníctvom   svojho   predsedu   v   konaní   č. k.   13 C 47/2009   priznal,   a   tým   je zodpovednosť oboch súdov za škodu, ktorou sa rozumie aj nemajetková ujma, objektívna a nemôžu sa jej zbaviť. V dôsledku absencie predbežného opatrenia a prieťahov konania vo veci asanačný podnik S., o. z., ktorého predmetom podnikania nie je láska k zvieratám, sťažovateľove psy utýral, keď ich pozbavil práva na domov a neskôr na život ich utratením, aby tým dokonal účasť na trestnom čine, ktorým bolo spochybnené vlastníctvo sťažovateľa na majetok,   a ktoré   ukradol   z   bytu   sťažovateľa   na...   a zo záhrady   na S.,   kam   vnikol odstránením prekážky.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že okresný   súd   v konaní   o nariadenie   predbežného   opatrenia   vedenom   pod   sp. zn. 13 C/47/2009 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   aby mu priznal finančné   zadosťučinenie v sume 3 000 000   €,   aby mu ustanovil   právneho zástupcu   v konaní pred ústavným súdom   a napokon aby mu priznal úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   ide   predovšetkým   vtedy,   ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená   situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   resp.   práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom   už o sťažnosti   podľa   čl. 127 ods. 1 ústavy   označený   všeobecný   súd meritórne rozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchto práv   nečinnosťou   tohto   súdu   v čase   doručenia   sťažnosti   nemohlo   dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv   sťažovateľa.   Uvedený   názor   vychádza   zo   skutočnosti,   že   táto   sťažnosť   zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§ 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom   sťažnosti   je   preskúmanie   opodstatnenosti tvrdenia sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného súdu v súvislosti s rozhodovaním o jeho   návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 13 C/47/2009 malo dôjsť   k   porušeniu   jeho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Zo sťažnosti, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd o návrhu sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol uznesením sp. zn. 13 C/47/2009 z 31. mája 2011 tak, že ho zamietol. Uvedené uznesenie prevzal sťažovateľ, ako sa uvádza v sťažnosti, 30. júna 2011. Po podaní odvolania proti predmetnému uzneseniu (8. júla 2011) okresný   súd   spis   s opravným   prostriedkom   predložil   20.   júla   2011   Krajskému   súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie.

Ústavný súd dospel k názoru, že aj keď postup okresného súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebol náležitý, je zrejmé, že okresný súd o uvedenom   návrhu   rozhodol   ešte   pred   doručením   sťažnosti   ústavnému   súdu   a v čase doručenia sťažnosti, resp. už v čase jej podania na poštovú prepravu (22. júla 2011) sa už spis nachádzal na krajskom súde, ktorý rozhodol o odvolaní sťažovateľa uznesením sp. zn. 5 Co 316/2011   z 29.   júla 2011.   Okresný   súd   preto   nemohol   v čase   uplatnenia sťažnosti na ústavnom súde už ani porušovať sťažovateľom v sťažnosti označené práva.

Keďže sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní sťažnosťou   podanou   na   poštovú   prepravu   22.   júla   2011   a   doručenou   ústavnému   súdu 26. júla 2011, t. j. v čase, keď okresný súd už o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nekonal,   a teda   k porušovaniu   označených   práv   už   nemohlo   dochádzať,   ústavný   súd sťažnosť   v súlade   s § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi   v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011