znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 344/04-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Mikuláša Práznovszkého, CSc., bytom N. Z., ktorou namieta porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   nepodaním   mimoriadneho dovolania, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   Mikuláša   Práznovszkého,   CSc., o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2004 doručená   sťažnosť   Ing.   Mikuláša   Práznovszkého,   CSc.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta   porušenie   jeho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom generálneho prokurátora Slovenskej republiky   (ďalej   len   „generálny   prokurátor“)   nepodaním   mimoriadneho   dovolania   proti rozsudku Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že 15. marca 2004 podal generálnemu prokurátorovi podnet   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   proti   rozhodnutiu   krajského   súdu   sp. zn. 15 Cob 101/2003 zo 17. septembra 2003. Sťažovateľovi bolo 30. apríla 2004 doručené stanovisko   Krajskej   prokuratúry   v Nitre   č.   k.   Kc   2020/01-14   (správne   Kc   2020/04-14, pozn.)   z   27.   apríla   2004,   ktorým   bolo   sťažovateľovi   oznámené,   že   nie   sú   splnené podmienky   na   podanie   mimoriadneho   dovolania,   a preto   bol   podnet   na   jeho   podanie odložený.

Podľa názoru sťažovateľa boli dôvody na podanie mimoriadneho dovolania, pretože v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 15 Cob 101/2003 došlo k vadám, ktoré mali   za   následok   porušenie   zákona,   a preto   bol   generálny   prokurátor   povinný   podať mimoriadne dovolanie.

Preto sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že „Nepodaním mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 17. 9. 2003, č. k. 15 Cb 245-94 (15 Cob 101/2003-94) na základe podnetu sťažovateľa   zn.   04/Pc/O/01-1   zo   dňa   15.   3.   2004   a odložením   podnetu   sťažovateľa z dôvodov uvedených v liste Krajskej prokuratúry v Nitre zo dňa 27. 4. 2004, číslo konania Kc   2020/01-14 (správne   Kc   2020/04-14,   pozn.),   bolo   porušené   právo   sťažovateľa   na spravodlivú súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a/alebo právo na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd“.

Zároveň sťažovateľ navrhuje, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti sťažovateľa   v súlade   s   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) a zisťuje, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie.   Ústavný súd pri predbežnom   prerokovaní každej   sťažnosti   pravidelne skúma aj to, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré   označil   sťažovateľ,   a to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať   tú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom (...).

Sťažovateľ namieta, že postupom generálneho prokurátora došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Porušenie vidí v rozhodnutí generálneho prokurátora, ktorým nevyhovel jeho podnetu a nepodal mimoriadne dovolanie proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 15 Cob 101/2003.

Predpoklady   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   sú   upravené   v ustanoveniach § 243e   a nasl.   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Z týchto   ustanovení   je   nad   všetky pochybnosti   zrejmé,   že   ide   o mimoriadny   opravný   prostriedok   ako   procesný   inštitút, využitie ktorého patrí generálnemu prokurátorovi. Nejde teda o základné právo sťažovateľa, ktoré by bolo možné zahrnúť pod ustanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. o právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   stabilne   judikoval,   že   na   akceptovanie,   resp.   vyhovenie   podnetu na podanie návrhu na podanie mimoriadneho dovolania nie je právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho akceptovanie a generálny prokurátor nemá   povinnosť   takémuto   podnetu   vyhovieť.   Ústavný   súd   vyslovil,   že   oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ochrana (I.   ÚS   19/01,   II.   ÚS   176/03).   Z tohto   dôvodu   generálny   prokurátor   nemôže   odložením takéhoto   podania,   t.   j.   jeho   neakceptovaním,   spôsobiť   porušenie   základných   práv sťažovateľa.

Z uvedených   dôvodov   bolo   potrebné   sťažnosť   po   jej   predbežnom   prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Zároveň bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže ústavný súd odmietol sťažnosť v celom rozsahu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2004