znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 343/2012-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júla   2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej Advokátkou kanceláriou F., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. B. F., PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a základného   práva na súdnu   ochranu podľa   čl.   46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   a práva   na   pokojné   užívanie majetku   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   uzneseniami   Okresného   súdu   Bratislava I č. k.   8   C   125/2010-224 a č. k. 8 C 126/2010-301 zo 16. mája 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. Rvp 5038/2012 a sp. zn. Rvp 5039/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 5038/2012.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   L.,   a.   s., o d m i e t a   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 6. júna 2012 doručené   sťažnosti   L.,   a.   s.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   Advokátkou kanceláriou F., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. B. F., PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   uzneseniami Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 8 C 125/2010-224 a č. k. 8 C 126/2010-301 zo 16. mája 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenia“).

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   je   v   postavení   žalobkyne   v   konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn. 8 C 125/2010 a sp. zn. 8 C 126/2012, pričom jej žaloby smerujú proti žalovanej Slovenskej republike (ďalej len „žalovaná“), v mene ktorej koná   Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky.   V   označených   konaní   sa sťažovateľka domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu.

Napadnutými   uzneseniami   okresného   súdu   boli   sťažovateľke   uložené   povinnosti zložiť preddavky na trovy konania vo výške 2 656 809,23 € (uznesením okresného súdu č. k.   8   C   125/2010-224   zo   16.   mája 2012),   resp.   vo   výške   1 744 129,60   €   (uznesením okresného súdu č. k. 8 C 126/2010-301 zo 16. mája 2012), a to do 60 dní od právoplatnosti napadnutých uznesení. Proti uzneseniam nie je odvolanie prípustné.

Podľa   názoru   sťažovateľky   napadnuté   uznesenia   okresného   súdu   z ústavného hľadiska neobstoja, pretože sú v rozpore s ustanovením § 141a ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ďalej so zámerom zákonodarcu v súvislosti s týmto ustanovením, taktiež s ustanovením § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon   o   súdnych   poplatkoch“)   a   napokon   aj   so   zásadou   rovnosti   účastníkov   konania. Výrok v oboch napadnutých uzneseniach je podľa sťažovateľky založený na nesprávnom právnom posúdení veci, keďže okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval síce správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval.

Podľa   sťažovateľky   interpretácia   ustanovenia   §   141a   ods.   1   OSP   založená na premise,   že   súd   je   vždy   povinný   uložiť   navrhovateľovi   povinnosť   zložiť   preddavok na trovy konania, ak to navrhne odporca a ak je v konaní uplatňované právo na zaplatenie peňažnej   sumy,   pričom   u   navrhovateľa   nie   sú   splnené   predpoklady   na   oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, je nesprávna.

Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uvádza:«Pri   rozhodovaní   súdu   o   návrhu   odporcu   uložiť   navrhovateľovi   povinnosť   zložiť preddavok   na   trovy   konania   nie   je   totiž   právne   bezvýznamné,   kto   je   odporcom.   Ak   je odporcom   subjekt,   ktorého   majetkové   pomery   ako   dlžníka   nemožno   usporiadať   podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní..., je vylúčené, aby bola navrhovateľovi uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Bráni tomu ústavne súladná interpretácia ustanovenia § 141a OSP.

Podľa ustanovenia § 141a ods. 1 veta štvrtá OSP cit. „Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania   zastaví.“   Platí   teda,   že   súd   môže   pre   nezloženie   preddavku   na   trovy   konania konanie zastaviť len vtedy, ak kumulatívne nastanú nasledovné právne skutočnosti: - navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil;

- odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil; Právne nie je možné, aby súd pre nezloženie preddavku na trovy konania konanie zastavil vtedy, ak:

-navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil;

-odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok, ho nezložil;

a ani v prípade, že

-navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil;

-odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok, ho zložil.

Právna   úprava   reflektuje   vôľu   zákonodarcu   zachovávať   zásady   spravodlivého súdneho konania aj v prípade rozhodovania o návrhu odporcu podľa ustanovenia § 141a OSP. Bolo by totiž porušením zásady rovnosti účastníkov konania, ak by súd legálne mohol na   návrh   vecne   oslobodenej   žalovanej   strany,   ktorá   má   evidentný   záujem   na   tom,   aby konanie pred súdom neprebiehalo, disproporcionálne zaťažiť žalobcu povinnosťou uhradiť bez   existencie   racionálneho   dôvodu   vysokú   finančnú   sumu   a   previazať   splnenie   tejto povinnosti s udelením sankcie v podobe zastavenia konania. Obiter dictum, ak by žalovaný, ktorého   majetkové   pomery ako dlžníka nemožno   usporiadať   podľa osobitného   predpisu o konkurznom konaní (v okolnostiach daného prípadu Slovenská republika) mohol svojím úkonom vytvoriť iracionálnu prekážku, ktorá by spôsobila zastavenie konania (t. j. podať bez odôvodnenia návrh na zloženie preddavku na trovy konania), a súd by o takom návrhu rozhodol   uložením   povinnosti   preddavok   zložiť,   došlo   by   k porušeniu   základného práva žalobcu na súdnu ochranu, osobitne práva na prístup k súdu, ktoré je jeho imanentnou súčasťou.

Súd   môže   uložiť   žalobcovi   povinnosť   zložiť   preddavok   na   trovy   konania   podľa ustanovenia § 141a ods. 1 OSP len vtedy, ak o takejto povinnosti rozhoduje na návrh žalovaného, ktorý má, resp. v prípade pozitívneho rozhodnutia bude mať, povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v rovnakej výške ako žalobca. V prípade, ak návrh na zloženie preddavku podal žalovaný, ktorý nemá povinnosť, resp. v prípade pozitívneho rozhodnutia súdu   nebude   mať   povinnosť   zložiť   preddavok   na   trovy   konania   v rovnakej   výške   ako žalobca, pretože jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu   o   konkurznom   konaní,   musí   súd   takýto   návrh   zamietnuť   a to   s poukazom na ústavne súladnú interpretáciu ust. § 141a ods. 1 OSP.

Uloženie   povinnosti   žalobcovi   zložiť   preddavok   na   trovy   konania   tam,   kde   je žalovaný od takejto povinnosti vecne oslobodený, postráda akýkoľvek zmysel, pretože aj keď žalobca zaťažený povinnosťou preddavok nezloží, konanie nemožno zastaviť.» Sťažovateľka   upozorňuje   na   to,   že   okresný   súd   si   túto   jej   argumentáciu   osvojil v skutkovo   a   právne   podobných   konaniach,   v ktorých   vystupujú   tí   istí   účastníci a rozhodovalo sa o totožných návrhoch žalovanej na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania. V týchto prípadoch bol ale návrh žalovanej zamietnutý (napr. uznesenia okresného súdu č. k. 16 C 162/2011-161 z 21. marca 2012 a č. k. 16 C 163/2011-161 z 21. marca 2012).

Sťažovateľka   ďalej zdôrazňuje, že   je v   konaní vedenom   okresným súdom   vecne oslobodená od platenia súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k) zákona o   súdnych   poplatkoch.   Vecné   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   sa   vzťahuje   na   celé konanie,   a preto   nie je dôvod,   aby bola sťažovateľka   posudzovaná z pohľadu   splnenia predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Tam, kde zákon presne ustanoví, že navrhovateľ je oslobodený od platenia súdneho poplatku v konaní, v ktorom sa domáha náhrady škody v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, je „bizarné“, aby mu zároveň ustanovil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania bez toho, aby takúto povinnosť mal aj odporca.

Sťažovateľka ďalej namieta, že okresný súd ignoroval formálnu podmienku § 141a ods. 1 OSP, podľa ktorej je možné rozhodovať o uložení povinnosti zložiť preddavok len vtedy,   ak   sa   uplatňuje   právo   na   zaplatenie   peňažnej   sumy   prevyšujúcej   400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ako aj pravidlo obsiahnuté v § 141a ods.   2   OSP,   podľa   ktorého   výška   preddavku   je   5   %   z peňažnej   sumy   uplatňovanej navrhovateľom,   pričom   na   príslušenstvo   sa   neprihliada.   V posudzovaných   prípadoch   je zjavné, že sťažovateľkou uplatňovaná istina neprevyšuje 400-násobok životného minima pre   jednu   plnoletú   fyzickú   osobu   a   požadovaná   suma   preddavku   prevyšuje   5   % uplatňovanej istiny.

Napokon   sťažovateľka   zdôrazňuje,   že   návrh   žalovanej   neobsahoval   žiadne odôvodnenie účelu, na ktorý by mal byť zložený preddavok použitý. Súd sa účelnosťou a dôvodmi   vôbec nezaoberal. Pritom   je zrejmé, že zloženie tak   enormne vysokej   sumy nemôže slúžiť racionálnemu cieľu. V tomto type konania objektívne nemôžu vzniknúť také trovy, ktoré by mali byť kryté tak enormne vysokou sumou preddavku. Účel návrhu je preto podľa sťažovateľky viac než zrejmý; ide o to, aby bola postavená do bezvýchodiskovej situácie tak, aby rezignovala na uplatňovanie svojich legitímnych práv a prestala žiadať od žalovanej náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiach rozhodol nálezom, ktorým vysloví   porušenie   ňou   označených   článkov   ústavy,   dohovoru   a   dodatkového   protokolu napadnutými uzneseniami okresného súdu, zruší napadnuté uznesenia a veci vráti na ďalšie konanie. Požaduje tiež priznanie finančného zadosťučinenia v sume 500 €, ako aj úhradu trov konania.

Z uznesenia okresného súdu č. k. 8 C 125/2010-224 zo 16. mája 2012 vyplýva, že ním   bola sťažovateľke   uložená povinnosť zložiť preddavok   na trovy   konania vo   výške 2 656 809,23 € na účet okresného súdu do 60 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. Sťažovateľka   sa   domáha   proti   žalovanej   zaplatenia   sumy   53 136 184,59   €   ako   náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky, pretože „neprijal návrhy žalobcu podané elektronickou formou dňa 19.10.2006,   ako   aj   nezákonným   rozhodnutím   Ústavného   súdu   SR“. Žalovaná   podaním doručeným   okresnému   súdu   navrhla,   aby   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   zloženie preddavku na trovy konania vo výške určenej podľa § 141a ods. 2 OSP. Okresný súd vyzval sťažovateľku 11. januára 2012 na doručenie tlačiva na dokladovanie pomerov účastníka konania   požadujúceho   priznanie   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov   v lehote   10   dní a zároveň jej oznámil, že žalovaná podala návrh na zloženie preddavku podľa § 141a OSP. Sťažovateľka v odpovedi na výzvu doručenej okresnému súdu 27. januára 2012 uviedla, že v napadnutom konaní je vecne oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona súdnych poplatkoch. Vecné oslobodenie sa podľa sťažovateľky vzťahuje na celé konanie,   a preto   nie je dôvod,   aby bola sťažovateľka   posudzovaná z pohľadu   splnenia predpokladov na oslobodenie od súdnych   poplatkov. Sťažovateľka argumentovala ďalej tým, že žalovaná neuviedla žiadne dôvody na podanie návrhu na zloženie preddavku. Je tiež toho názoru, že v konaní neboli a ani nebudú vykonávané také dôkazy, ktoré by vyvolali potrebu   úhrady   na   strane   štátu,   a   preto   zloženie   preddavku   na   trovy   konania   považuje za účelové obmedzovanie jej práva na prístup k súdu a na súdnu ochranu. Sťažovateľka požadované   tlačivo   o   jej   majetkových   pomeroch   okresnému   súdu   nepredložila.   Podľa názoru okresného súdu sú splnené podmienky na uloženie povinnosti sťažovateľke zložiť preddavok na trovy konania, pretože uplatňuje právo na zaplatenie sumy 53 136 184,59 €, teda   vo   výške   presahujúcej   400-násobok   sumy   životného   minima,   žalovaná   navrhla uloženie tejto povinnosti sťažovateľke a zároveň sťažovateľka napriek výzve okresného súdu   nepreukázala existenciu   majetkových   pomerov odôvodňujúcich   jej   oslobodenie od súdnych   poplatkov   v zmysle §   138   OSP. V   prípade   splnenia   týchto podmienok je súd povinný zaviazať sťažovateľku na zloženie preddavku, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je táto vecne alebo osobne oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa zákona o súdnych poplatkoch, a tiež bez ohľadu na skutočnosť, či v konaní nejaké trovy vznikli, resp. vzniknú. V zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) sa tento zákon nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je N., F. alebo G. Keďže v zmysle tohto ustanovenia sa majetkové pomery štátu nemôžu usporiadať, s poukazom na ustanovenie § 141a ods. 1 tretiu vetu OSP nebola žalovaná zaviazaná na zloženie preddavku na trovy konania.

Z uznesenia okresného súdu č. k. 8 C/126/2010-301 zo 16. mája 2012 vyplýva, že ním   bola sťažovateľke   uložená povinnosť zložiť preddavok   na trovy   konania vo   výške 1 744 129,60 € na účet okresného súdu do 60 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. Sťažovateľka   sa   domáha   proti   žalovanej   zaplatenia   sumy   34 882 592,07   €   ako   náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu   Humenné,   pretože „neprijal   návrhy   žalobcu   podané   elektronickou   formou   dňa 19. 10. 2006,   ako   aj   nezákonným   rozhodnutím   Ústavného   súdu SR“. Žalovaná podaním doručeným   okresnému   súdu   navrhla,   aby okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na zloženie preddavku na trovy konania vo výške určenej podľa § 141a ods. 2 OSP. Okresný súd vyzval sťažovateľku 11. januára 2012 na doručenie tlačiva na dokladovanie pomerov účastníka konania   požadujúceho   priznanie   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov   v   lehote   10   dní a zároveň jej oznámil, že žalovaná podala návrh na zloženie preddavku podľa § 141a OSP. Sťažovateľka v odpovedi na výzvu doručenej okresnému súdu 26. januára 2012 uviedla, že v napadnutom konaní je vecne oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch. Vecné oslobodenie sa podľa sťažovateľky vzťahuje na celé konanie,   a preto   nie je dôvod,   aby bola sťažovateľka   posudzovaná z pohľadu   splnenia predpokladov na oslobodenie od súdnych   poplatkov. Sťažovateľka argumentovala ďalej tým, že žalovaná neuviedla žiadne dôvody na podanie návrhu na zloženie preddavku. Je tiež toho názoru, že v konaní neboli a ani nebudú vykonávané také dôkazy, ktoré by vyvolali potrebu   úhrady   na   strane   štátu,   a   preto   zloženie   preddavku   na   trovy   konania   považuje za účelové obmedzovanie jej práva na prístup k súdu a na súdnu ochranu. Sťažovateľka požadované tlačivo o jej majetkových pomeroch okresnému súdu nepredložila. Okresný súd sťažovateľku opätovne vyzval 30. januára 2012, aby sa vyjadrila k majetkovým pomerom a predložila   okresnému   súdu   tlačivo   na   dokladovanie   majetkových   pomerov   na   strane sťažovateľky. V podaní doručenom okresnému súdu 2. februára 2012 žalovaná namietala, že z ustanovenia   §   141a   OSP jej nevyplýva povinnosť odôvodňovať návrh   na zloženie preddavku   ani   povinnosť   okresného   súdu   skúmať,   či   trovy   konania   vôbec   vzniknú. Sťažovateľka   v odpovedi   na   vyjadrenie   žalovanej   doručenej   okresnému   súdu 15. februára 2012 uviedla totožné argumenty, pričom tlačivo na preukázanie majetkových pomerov ani v dodatočnej lehote nepredložila. V podaní z 19. apríla 2012 sťažovateľka poukázala   na uznesenia   okresného   súdu,   v ktorých   tento   zamietol   návrh   žalovanej na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania na základe podľa sťažovateľky „správnej interpretácie a aplikácie § 141a OSP“. Aj v tomto prípade bol okresný súd názoru, že sú splnené podmienky na uloženie povinnosti sťažovateľke zložiť preddavok na trovy konania,   pretože   uplatňuje   právo   na   zaplatenie   sumy   34 882   592,07   €,   teda   vo   výške presahujúcej   400-násobok   sumy   životného   minima,   žalovaná   navrhla   uloženie   tejto povinnosti   sťažovateľke   a   zároveň   sťažovateľka   napriek   výzve   okresného   súdu nepreukázala existenciu majetkových pomerov odôvodňujúcich jej oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 OSP. Odôvodnenie okresného súdu sa aj v tomto prípade opieralo o povinnosť zložiť preddavok na trovy konania bez ohľadu na skutočnosť, či sťažovateľka je vecne alebo osobne oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa zákona o súdnych poplatkoch, a tiež bez ohľadu na skutočnosť, či v konaní nejaké trovy vznikli, resp. vzniknú, ako   aj   o ustanovenie   zákona   o konkurze,   podľa   ktorého   sa   tento   zákon   nevzťahuje   na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna   príspevková   organizácia,   štátny   fond,   obec,   vyšší   územný   celok,   rozpočtová organizácia   a príspevková   organizácia   v   zriaďovateľskej   pôsobnosti   obce   a   vyššieho územného   celku   alebo   iná   osoba,   za   ktorej   všetky   záväzky   zodpovedá   alebo   ručí   štát a nevzťahuje sa ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je N., F. alebo G. Keďže v zmysle tohto ustanovenia sa majetkové pomery štátu nemôžu usporiadať, s poukazom na ustanovenie § 141a ods. 1 tretiu vetu OSP nebola žalovaná zaviazaná na zloženie preddavku na trovy konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

II. 1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

V zmysle   §   112   ods.   1   OSP   v záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon   o ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o spojení   vecí   na   spoločné konanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod sp. zn. Rvp 5038/2012 a sp. zn. Rvp 5039/2012, z ktorých vyplýva ich právna a skutková súvislosť, a prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na pokojné užívanie majetku   podľa   čl.   1   dodatkového   protokolu   uzneseniami   okresného   súdu č. k. 8 C 125/2010-224 a č. k. 8 C 126/2010-301 zo 16. mája 2012

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť   preto   možno   považovať takú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Po preskúmaní sťažností ústavný súd dospel k záveru, že sú zjavne neopodstatnené, a to aj napriek zohľadneniu závažnosti námietok sťažovateľky a akceptácii skutočnosti, že meritórna   argumentácia   sťažovateľky   obsiahnutá   v sťažnostiach   má   ústavnoprávnu relevanciu.

Zo sťažností možno vyvodiť, že ich podstatou je námietka sťažovateľky, podľa ktorej napadnutými uzneseniami okresného súdu došlo k neprípustnému zásahu do jej základného práva na súdnu ochranu, a to konkrétne do jej práva na prístup k súdu, keďže v zmysle § 141a   ods.   1   poslednej   vety   OSP   ak   navrhovateľ   preddavok   v   určenej   lehote   nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku zastaví.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   je   v posudzovaných   prípadoch   už   na   prvý   pohľad zrejmé,   že   napadnutými   uzneseniami   okresného   súdu   k neprípustnému   zásahu do označeného   základného   práva   dôjsť   nemohlo.   Samotné   vydanie   uznesení,   ale   ani nadobudnutie právoplatnosti týchto uznesení nemá totiž bez ďalšieho za následok stratu prístupu   k   súdu   pre   sťažovateľku.   K dôsledkom,   na   ktoré   sťažovateľka   v sťažnostiach poukazuje,   by   totiž   mohlo   dôjsť   až   prípadným   vydaním   uznesení   o   zastavení   konania v zmysle už citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Na   rozdiel   od   uznesenia   o   povinnosti   zložiť preddavok   v zmysle § 141a   ods.   1 poslednej vety OSP proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie a vo vzťahu proti prípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza do úvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvod uvedený § 237 písm. f) OSP. Tak v rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho konania proti prípadnému uzneseniu okresného súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľka možnosť uplatňovať všetky   tie   zásadné   námietky,   ktoré   sú   obsahom   sťažností   podaných   ústavnému   súdu. Všeobecné   súdy   preto   budú   mať možnosť   skúmať,   či   prípadné   zastavenie   konania   pre nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom prípade zlučiteľné s tými základnými právami, porušenie ktorých sťažovateľka namieta.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   o sťažnostiach   sťažovateľky   pri   predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.

Pretože   sťažnosti   boli   odmietnuté,   ústavný   súd   o ďalších   návrhoch   sťažovateľky nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2012