znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 343/04-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Jiřího   Fica,   L.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   M.   O., S. N. V., ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 17/04, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Jiřího Fica o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2004 doručená sťažnosť Jiřího Fica (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 17/04.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 18. novembra 2003 podal Okresnému súdu   Spišská   Nová   Ves   žalobu   o ochranu   osobnosti,   ktorý   žalobu   z   dôvodu   miestnej nepríslušnosti postúpil 28. novembra 2003 okresnému súdu, ktorý napriek jeho urgenciám vo veci nekoná.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu vo veci konať a aby mu   bolo   za   prieťahy   spôsobené   okresným   súdom   priznané   primerané   finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd zistil, že žaloba sťažovateľa bola postúpená okresnému súdu 16. januára 2004,   ktorý   následne   27.   augusta   2004 vydal   uznesenie,   ktorým   vyzval sťažovateľa   na odstránenie vád návrhu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“) ústavný   súd každý návrh predbežne prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   sťažnosť,   ktorou sťažovateľ   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 13 C 17/04 v konaní o návrhu na ochranu osobnosti, je zjavne neopodstatnená.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré   z   hľadiska   jeho   druhu   a povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať o zbytočných prieťahoch.

Podľa   sťažovateľa   postupom   okresného   súdu   v   namietanom konaní sp.   zn.   13   C 17/04 je porušované jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03).

Postup okresného súdu v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 17/04 od doručenia žaloby sťažovateľa (16. január 2004) do dňa doručenia sťažnosti ústavnému súdu (4. augusta 2004) nemožno na základe skutočností uvedených v sťažnosti považovať za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Okresný súd vo veci koná, uznesením z 27. augusta 2004 vyzval sťažovateľa na odstránenie vád podanej žaloby (§ 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), pretože pre nedostatky sťažovateľom podanej žaloby nemohol v konaní pokračovať.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol už na svojom   predbežnom   prerokovaní   pre   zjavnú   neopodstatnenosť   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd sťažnosť odmietol, z tohto dôvodu sa žiadosťou sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2004