znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 342/09-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 22 C 70/2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra 2009 doručená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 70/2006 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Súčasťou   sťažnosti   je   aj   žiadosť   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred ústavným   súdom   s poznámkou,   že „všetky   vyplnené   potrebné   formuláre...   pošlem   súdu po obdržaní rozhodnutia ústavného súdu, že moju sťažnosť prijíma na ďalšie konanie“.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:«Naposledy bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky /ďalej len ústavný súd/ doručená sťažnosť na prieťahy spôsobené Okresným súdom Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 70/2006 dňa 22. júla 2009. Sťažnosťou som namietal porušenie svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky.   Ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú uznesením III. ÚS 211/09-7 zo dňa 28. júla 2009. Ústavný súd odmietnutie sťažnosti zdôvodnil, citujem zo str 3. 3 ods. uznesenia III. ÚS 211/09-7 takto: „Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k názoru, že hoci sťažovateľ predtým, ako sa obrátil na ústavný súd /pred 22. júnom 2009, konkrétne 30. apríla 2009/ sťažnosť na prieťahy v konaní/, na ktorú mu odpovedala listom z 15. mája 2009 predsedníčka Okresného súdu Bratislava I - ďalej len okresný súd, ktorým uznala jeho sťažnosť za dôvodnú/ takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažovateľom aj so zreteľom na to, že odpoveď na jeho sťažnosť mu bola doručená koncom mája - nie je pravda, bola mi doručená 16. mája 2006 - pozn. sťažovateľa - nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou. Okresný súd navyše vo svojom vyjadrení   ubezpečil   sťažovateľa,   že   vec   bude   ďalej   sledovať,   aby   už   k   zbytočným   prieťahom nedochádzalo.“ Ďalej v uznesení ma ústavný súd upozorňuje, že ak budú prieťahy predsa len pokračovať, môžem sa opakovane obrátiť svojou sťažnosťou na ústavný súd, čo týmto aj robím. Je nesporné, že až na jeden procesný úkon - výzva na doplnenie j žalobného návrhu, ktorú mi súd doručil rok po podaní mojej žaloby, po dobu troch rokov v rámci prípravného konania súd neurobil nič. Prípravné konanie neukončil ani po troch rokoch, pretože nielen nevytýčil vo veci pojednávanie, ale ani po troch rokoch od podania mojej žaloby v tejto veci súd nerozhodol o mojej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovení právneho zástupcu.

Dotknutý okresný súd nekonal vo veci ani po podaní mojej sťažnosti na prieťahy vo veci 22 C 70/2006   podaním   zo   dna   30.   apríla   2009   a   to   napriek   zrejme   formálnemu   prísľubu predsedníčky súdu, že na plynulý priebeh konania dohliadne. Nestalo sa tak, alebo jej príkaz konať bez prieťahov nebol z mne neznámych dôvodov dostatočne, resp. nateraz vôbec nebol rešpektovaný. Od podania sťažnosti na prieťahy predsedníčky okresného súdu uplynuli viac ako tri mesiace, čo je dostatočný časový priestor na to, aby súd vo veci konal. Z hľadiska postupnosti a dôležitosti vykonania úkonov, mal súd v priebehu troch mesiacov od podania mojej sťažnosti na prieťahy predsedníčke okresného súdu, aspoň rozhodnúť o mojej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov. Po dobu ďalších troch mesiacov nečinnosti sa nič v tejto veci na dotknutom súde neudialo. Preto, ako ma to upozornil ústavný súd, využívam možnosť zjednania nápravy podaním tejto opakovanej sťažnosti na prieťahy v konaní pod sp. zn. 22 C 70/2006 ústavnému súdu.»

V závere sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„- aby   spravodlivým   rozhodnutím   o   mojej   sťažnosti   zaviazal   dotknutý   Okresný   súd Bratislava I, aby konal v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 70/2006 bez prieťahov pod hrozbou prijatia prípadných ďalších účinných sankcií v prípade, že okresný súd nebude plniť príkaz ústavného súdu,

- aby ústavný súd zaviazal dotknutý okresný súd vyplatiť mi spravodlivé zadosťučinenie ako odškodnenie na nepriaznivé dopady a poškodenia, ktoré mi nateraz spôsobil dotknutý okresný súd, pretože nekonal vo veci v primeranom časovom limite...

- aby ústavný súd zaviazal dotknutý okresný súd k úhrade môjho zastúpenia, pretože pred ústavným súdom možno konať len pri právnom zastúpení právnikom z radov advokátov.“

II.

V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv   sťažovateľa.   Uvedený   názor   vychádza   zo   skutočnosti,   že   táto   sťažnosť   zohráva významnú   preventívnu   funkciu   ako   účinný   prostriedok   na   to,   aby   sa   predišlo   zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní   týchto   práv   ďalej   nepokračovalo   (m. m.   IV. ÚS 225/05,   III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).

V súvislosti s uplatnením sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej orgánu štátnej správy všeobecných súdov ústavný súd už vyslovil, že je potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho prípadnou nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využil možnosť postupu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   (ďalej   len   „zákon   o súdoch“)   a podaním   doručeným predsedníčke okresného súdu 5. mája 2009 uplatnil sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní, pričom predsedníčka okresného súdu v odpovedi sťažovateľovi uznala sťažnosť ako opodstatnenú   a súčasne   vyslovila   prísľub,   že   bude   vec   priebežne   sledovať   tak,   aby k prieťahom v tomto konaní zo strany okresného súdu nemohlo dochádzať.

Z obsahu   sťažnosti   taktiež   vyplýva,   že   o takmer   identickej   sťažnosti   sťažovateľa, ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   22 C 70/2006,   ústavný   súd už rozhodol   uznesením sp. zn.   III. ÚS 211/09   z 28.   júla   2009,   ktorým   bola   sťažnosť   odmietnutá   ako   zjavne neopodstatnená.   Z odôvodnenia   uvedeného   uznesenia   vyplýva,   že   ústavný   súd   dospel k záveru, že hoci sťažovateľ podal predtým, ako sa obrátil na ústavný súd (22. júna 2009), sťažnosť na prieťahy v konaní (v máji 2009), takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažovateľom aj so zreteľom na to, že odpoveď na jeho sťažnosť mu bola doručená iba koncom mája 2009 (sťažovateľ uvádza, že mu bola doručená už 16. mája 2009, pozn.), nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bola   7.   septembra   2009   (18   dní   po   doručení   uznesenia o odmietnutí jeho predchádzajúcej sťažnosti v tej istej veci, ktoré prevzal 25. augusta 2009) doručená   ústavnému   súdu   opakovaná   sťažnosť,   v ktorej   sťažovateľ   opätovne   namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v napadnutom konaní.

Ústavný súd zistil, že okresný súd 16. septembra 2009, teda po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedníčke okresného súdu (doručenej 5. mája 2009), zaslal sťažovateľovi tlačivo „Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie   od   súdnych   poplatkov“,   pričom   podľa   informácie   okresného   súdu po vyplnení, potvrdení a vrátení uvedeného tlačiva sťažovateľom bude okresný súd vo veci ďalej konať.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že opakované podanie sťažnosti, ktorou   sa   namietajú   zbytočné   prieťahy   v konaní   v krátkom   časovom   odstupe (v okolnostiach   danej   veci   po   uplynutí   18   dní)   od   doručenia   uznesenia   o odmietnutí predchádzajúcej   sťažnosti   sťažovateľa (založenej na rovnakých dôvodoch   a týkajúcej sa totožného konania) pre jej zjavnú neopodstatnenosť, nemôže vytvárať dostatočný podklad pre takú zmenu náhľadu na skutkový stav veci, ktorý by odôvodňoval splnenie podmienok na iné rozhodnutie v tej istej záležitosti.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z dôvodu   odmietnutia   sťažnosti   sa   už   ústavný   súd   ďalšími   sťažovateľom uplatnenými nárokmi vrátane žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2009