znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 341/08-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., t. č. vo výkone väzby, zastúpeného advokátom JUDr. J. G., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 21 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd príkazom na domovú prehliadku Okresného súdu Trnava sp. zn. OS-TT-V-96-1/2007-OUS-Ntt z 24. októbra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. novembra 2007 doručená sťažnosť J. M., t. č. vo výkone väzby (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom   JUDr.   J.   G.,   T., v   ktorej   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) príkazom na domovú prehliadku Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. OS-TT-V-96-1/2007-OUS-Ntt z 24. októbra 2007.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľovi   bol   vyšetrovateľom   Okresného riaditeľstva   Policajného   zboru,   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   Trnava   pri výkone domovej   prehliadky   doručený   príkaz   na   domovú   prehliadku   sp.   zn. OS-TT-V-96-1/2007-OUS-Ntt vydaný okresným súdom 24. októbra 2007.

Sťažovateľ zastáva názor, že okresný súd sa pri vydaní predmetného príkazu neriadil ustanoveniami zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), a to konkrétne náležitosťami uvedenými v § 181 v spojení s   §   100   Trestného   poriadku,   pretože „súd   neuviedol   žiadnu   skutočnosť   a žiadny   úkon, z ktorého   by   vyplývala   dôvodnosť   nariadenia   domovej   prehliadky   a napriek   tomu   ju nariadil.

Takéto   nariadenie   domovej   prehliadky   je   potom   veľmi   ľahko   zneužiteľné a v konečnom dôsledku znehodnocuje aj samotný predmet zákona vymedzený v ustanovení § 1 Tr. por., čo je vo vzťahu k súdnemu rozhodovaniu potrebné pri takýchto závažných veciach pokladať za chybu, ktorá má priamy vplyv na základné práva a slobody fyzických osôb. Zneužiteľnosť   nariadenia   domovej   prehliadky   bez   náležitého   odôvodnenia   si uvedomoval   aj   zákonodarca,   keď   v zákone   predpokladá   také   odôvodnenie   príkazu   na domovú prehliadku, ktoré je primerané odôvodneniu rozsudku (§ 182 ods. 2 Tr. por.), teda nepostačuje odôvodnenie, aké sa javí ako primerané pri uzneseniach (§ 176 ods. 2 Tr. por.). V prípade, že by sudca v tomto prípade svoje rozhodnutie odôvodnil tak, ako mu to prikazuje zákon, nemohlo by sa stať, že by mohlo byť takéto rozhodnutie, už len s poukazom na jeho obsah, použiteľné kedykoľvek, napr. aj o rok alebo o dva po jeho vydaní.

Neodôvodnené rozhodnutie, aké existuje aj v danej veci, je možné použiť z hľadiska jeho   obsahu   kedykoľvek,   pretože   nikdy   nebude   jasné,   za   akých   okolností   bola   domová prehliadka nariadená.

V danej   veci   aj   skutočne   došlo   k zneužitiu   označeného   príkazu   na   domovú prehliadku, domová prehliadka bola Policajným zborom SR vykonaná až dňa 8. 11. 2007 a v nočných   hodinách   (viac   ako   dva   týždne   po   jej   nariadení),   čo   je   v zjavnom   rozpore s úpravou zákonných podmienok jej vykonania v našom právnom poriadku...

Rozhodnutie Okresného súdu v Trnave zo dňa 24. 10. 2007 pod č. k. OS-TT-V-96- 1/2007-OUS-Ntt je arbitrárne, neobsahuje odôvodnenie, a priamo umožňuje a už konkrétne umožnilo   použiteľnosť   rozhodnutia   bez   časového   obmedzenia   vo   vzťahu   k jeho nepreskúmateľnému odôvodneniu.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ zastáva názor, že okresný súd vydaním príkazu na domovú prehliadku porušil jeho základné právo podľa čl. 21 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj právo podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   a preto   navrhuje,   aby   ústavný   súd   rozhodol   nálezom nasledovne:

„Príkaz   na   domovú   prehliadku   vydaný   dňa   24.   10.   2007   sudcom   pre   prípravné konanie Okresného súdu v Trnave pod č. k. OS-TT-V-96-1/2007-OUS-Ntt sa zrušuje, jeho vydaním bolo porušené právo sťažovateľa na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľ   netrvá   na   ústnom   pojednávaní,   súhlasí   s upustením   od   ústneho pojednávania pred Ústavným súdom, náhradu trov konania si uplatňuje v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 2 úkony právnej pomoci (á 2 970 Sk + 178 Sk x 2 = 6 296 Sk).“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 103/02).

Sťažovateľ   považuje   príkaz   na   domovú   prehliadku   okresného   súdu   sp.   zn. OS-TT-V-96-1/2007-OUS-Ntt z 24. októbra 2007 za porušujúci jeho označené základné právo   podľa   ústavy   a právo   podľa   dohovoru   tým,   že   je   nedostatočne   odôvodnený a arbitrárny, pričom v ňom nie je uvedená časová hranica vykonania domovej prehliadky.Podľa čl. 21 ods. 1 ústavy obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

Podľa čl. 21 ods. 2 ústavy domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním,   a to   na   písomný   a odôvodnený   príkaz   sudcu.   Spôsob   vykonania   domovej prehliadky ustanoví zákon.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme   mravnosti,   verejného   poriadku   alebo   národnej   bezpečnosti   v   demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov   alebo,   v rozsahu   považovanom   súdom   za   úplne   nevyhnutný,   pokiaľ   by, vzhľadom   na   osobitné   okolnosti,   verejnosť   konania   mohla   byť   na   ujmu   záujmom spoločnosti.

Z citovaných   ustanovení   vyplýva,   že   osobitným   zásahom   do   nedotknuteľnosti obydlia je domová prehliadka a možno ju uskutočniť len pre účely trestného konania, na písomný   príkaz   sudcu   a spôsobom,   ktorý   ustanovuje   zákon.   V   preskúmavanom prípade posúdenie opodstatnenosti nariadenia a vykonania domovej prehliadky patrí do právomoci všeobecného súdu, pretože všeobecný súd skúma celý priebeh trestného konania a musí komplexne hodnotiť dôkazy v ňom vykonané, a to aj s ohľadom na ústavnosť zásahu do základných práv a slobôd ďalších osôb týmito dôkazmi dotknutých (§ 2 ods. 4 Trestného poriadku).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva aj právny názor, podľa ktorého ak sťažovateľ   ako   obvinená   osoba   zastáva   názor,   že   predmetným   príkazom   na   domovú prehliadku boli porušené jeho základné práva a slobody podľa ústavy a dohovoru, môže tento   argument   uviesť   v konaní   pred   všeobecným   súdom   vo   svojej   trestnej   veci a v   rámci   obhajoby   požiadať   o vylúčenie   dôkazov   získaných   podľa   jeho   presvedčenia nezákonnou domovou prehliadkou (III. ÚS 110/05, III. ÚS 97/06).

Ústavný súd po preskúmaní konkrétnych okolností prípadu konštatoval, že uvedený právny názor treba aplikovať aj v právnej veci sťažovateľa. Ústavný súd totiž na základe argumentácie   uvedenej   v sťažnosti   nenašiel   dôvod   na   to,   aby   sa   v tejto   veci   neriadil princípom subsidiarity, na ktorom je založená jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa   čl. 127 ods. 1 ústavy. V danom prípade môže sťažovateľ účinne uplatniť všetky námietky, ktoré uviedol v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu vo vzťahu k namietanému príkazu   okresného   súdu   na   domovú   prehliadku   v konaní   pred   všeobecným   súdom. Neakceptovanie   princípu   subsidiarity   vo   veci   sťažovateľa   považuje   ústavný   súd   za neprípustné aj preto, že nezohľadnenie právomoci všeobecného súdu by bolo neústavným zásahom   do   kompetencií   všeobecného   súdnictva   podľa   čl.   142   ods.   1   ústavy   bez primeraných dôvodov. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pre   nedostatok   svojej   právomoci   na   jej prerokovanie (podobne napr. III. ÚS 83/05).

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   aj   ďalšími návrhmi sťažovateľa (napr. úhrady trov konania).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2008