znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 34/2012-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. januára 2012 predbežne prerokoval sťažnosť P. B., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   v   konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 377/11 a jeho uznesením z 30. septembra 2011, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. B. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. januára 2012 doručená   sťažnosť   P.   B.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody   Ilava   (ďalej   len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   5   Co   377/11   a   jeho   uznesením   z   30.   septembra   2011   (ďalej   aj „namietané uznesenie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ doručil 15. marca 2011 Okresnému súdu Trnava „žalobu na ochranu osobnosti v zmysle § 11 a nasl. Obč. zák.“ (ďalej len „žaloba“), v ktorej ako   žalovaného   označil   Okresný   súd   Bratislava   II.   Súčasťou   žaloby   bola   aj   žiadosť sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov. Okresný súd Trnava postúpil vec z „dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti“ Okresnému   súdu   Bratislava   V   (ďalej   len   „okresný   súd“),   ktorý   uznesením č.   k.   24   C   222/2011-14   z   15.   augusta   2011   rozhodol,   že   sťažovateľovi   nepriznáva oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a   neustanovuje   mu   právneho   zástupcu   z   radov advokátov.

Proti označenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol   krajský   súd   namietaným   uznesením   tak,   že   odvolaním   napadnuté   uznesenie okresného súdu potvrdil. Namietané uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 13. októbra 2011. Následne okresný súd prípisom z 5. októbra 2011 vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia zaplatil súdny poplatok za žalobu; sťažovateľ si výzvu osobne prevzal 13. októbra 2011, pričom súdny poplatok v súdom stanovenej lehote nezaplatil. Po márnom uplynutí   lehoty   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   okresný   súd   uznesením č. k. 24 C 222/2011-33 z 26. októbra 2011 konanie o žalobe sťažovateľa zastavil.

Podľa   sťažovateľa   v   namietanom   uznesení „absolútne   absentuje   akékoľvek odôvodnenie môjho rozsiahleho odvolania proti uzneseniu súdu 1. stupňa a omezilo sa len na pár riadkov...

Som   toho   názoru,   že   som   dostatočne   preukázal   súdu   aké   sú   moje   majetkové a zárobkové pomery nato aby mohlo rozhodnúť o oslobodení od súdnych poplatkov, čo však súd... ako vidno z uznesení neposudzoval ale zaoberal sa podstatou návrhu a bez vykonania dokazovania   pri   rozhodovaní   o   oslobodení   od   súdnych   poplatkov   vyslovil   názor   na úspešnosť   môjho   návrhu   čím   mi   odňal   možnosť   konať   pred   súdom,   porušil   tak   moje procesné práva...

Ďalej sa KS nezaoberal ani skutočnosťou, že som namietal sudkyňu konajúcu na 1. stupni na OS vo svojom odvolaní... Krajským súdom mi bolo zamezené konať o mojom návrhu   popretím   osobnostných   práv   a   zároveň   spôsobom,   ktorý   odporuje   výkladu Občianskeho zákona...“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„KS v BA v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 377/11 porušil zákl. právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, tiež v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie KS v BA sp. zn. 5 Co 377/11-27 sa zrušuje a vracia na ďalšie konanie.“

Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Ústavný súd zistil, že uznesenie krajského súdu sp. zn. 5 Co 377/11 z 30. septembra 2011   nadobudlo právoplatnosť 13.   októbra   2011,   pričom   týmto dňom   bolo právoplatne skončené aj konanie vedené krajským súdom pod sp. zn. 5 Co 377/2011. Sťažovateľ podal svoju   sťažnosť   na   poštovú   prepravu   2.   januára   2012   a   ústavnému   súdu   bolo   doručené 3. januára 2012. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť bola podaná zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona   o   ústavnom   súde   odmietol   sťažnosť   sťažovateľa   z   dôvodu,   že   bola   podaná oneskorene.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa s ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. januára 2012