znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 34/09-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   12.   februára   2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   maloletého   M.   M.,   Taliansko,   zastúpeného   advokátkou JUDr. D. S., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 2, podľa čl. 48 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 a čl. 12 ods. 2 a podľa čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 38 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a jeho práv podľa čl. 8 a čl. 13 v spojení s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv podľa čl. 3   ods.   1   Dohovoru   o právach   dieťaťa   uznesením   Krajského   súdu   v Košiciach   č.   k. 8 CoP/169/2008-67 z 13. júna 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť maloletého M. M. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra 2008 doručená faxom a 5. septembra 2008 poštou sťažnosť maloletého M. M., Taliansko (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 2, podľa čl. 48 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 a čl. 12 ods. 2 a podľa čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 38 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, jeho práv podľa čl. 8 a čl. 13 v spojení s čl. 14 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a práv   podľa čl.   3   ods.   1 Dohovoru o právach dieťaťa uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 CoP/169/2008-67 z 13. júna 2008.

1. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „...   Dňa   02.   08.   2006   matka   sťažovateľa   podala   na   Okresnom   súde...   návrh   na začatie konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k sťažovateľovi, v rámci ktorého konania otec sťažovateľa uplatnil vzájomný protinávrh....

Okresný súd... uznesením vydaným dňa 02. 05. 2008... ustanovil za môjho kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny M. (ďalej len ÚPSVaR)... Sťažovateľ dňa 19.   05.   2008   podal na   Okresný súd...   odvolanie proti uzneseniu o   menovaní   kolízneho opatrovníka   a   to   prostredníctvom...   advokátky   JUDr.   D.   S.,   ktorej   udelil   plnú   moc   na zastupovanie dňa 25. 07. 2007 a 06. 07. 2007...

Sťažovateľ odmieta, aby jeho opatrovníkom a zástupcom v konaní bol ÚPSVaR, a to najmä, že tento úrad si neplní funkcie, ktoré zákon kolíznemu opatrovníkovi ukladá... Kolízny opatrovník ma nikdy neinformoval o priebehu konania... Z vyššie uvedených dôvodov som žiadal súd, aby zmenil napadnuté rozhodnutie súdu tak, že ustanoví za moju opatrovníčku JUDr. D. S...

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením č. k. 8CoP/169/2008 zo dňa 13. 06. 2008 odvolanie sťažovateľa odmietol....

Sťažovateľ je názoru,   že ak súd má pochybnosti o tom,   či odvolanie maloletého účastníka je prejavom jeho vôle a či splnomocnil JUDr. D. S. na tento úkon, bol povinný sa touto otázkou zaoberať, pretože mu to ukladá zákon....

Odvolací súd... dospel k záveru, že sťažovateľ vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť nebol spôsobilý udeliť plnú moc na zastupovanie v konaní advokátke JUDr. D. S. Pri tom sa odvoláva výlučne na znalecký posudok... datovaný 28. 2. 2007, ktorý znalkyňa vypracovala na základe pohovoru so sťažovateľom uskutočneného ešte v roku 2006, keď maloletý mal len 11 rokov....

Názor odvolacieho súdu, že sťažovateľ nie je ani v súčasnosti schopný postrehnúť prípadné manipulatívne zásahy iných osôb, ovplyvňujúce jeho skutočnú vôľu... nie je ničím podložený, pretože odvolací súd nevyužil možnosť nariadiť pojednávanie... za tým účelom, aby vypočul maloletého účastníka a zistil, či maloletý... môže pred súdom samostatne ako účastník konať... alebo musí byť v konaní zastúpený a či bol spôsobilý... udeliť plnú moc svojmu právnemu zástupcovi.“

2.   Sťažovateľ   ďalej   tvrdí,   že «uznesením   Krajského   súdu   v Košiciach   č.   k. 8 CoP/169/2008 zo dňa 13. 06. 2008 boli porušené jeho základné ľudské práva a slobody garantované   Ústavou...   a   medzinárodnými   dohovormi...   spočívajúce   v tom,   že   mu   bolo odňaté právo konať pred súdom, právo vyjadriť sa k prejednávanej veci a k vykonávaným dôkazom, právo na kontradiktórnosť konania, právo na zákonný opravný prostriedok, právo na   zákonného   sudcu,   a   s   tým   spojené   právo   na   spravodlivý   súdny   proces.   Postup a napadnuté   rozhodnutie   Krajského   súdu...   svojím   účelom   nesleduje   záujem   mňa sťažovateľa,   ktorý   záujem   musí   byť   prvoradým   hľadiskom   pri   akejkoľvek   činnosti uskutočňovanej súdmi v konaní vo veci starostlivosti o maloletých....

Krajský súd... tým, že odmietol moje odvolanie ako podané „niekým kto na odvolanie nie   je   oprávnený“   mi   znemožnil   vykonávať   práva   účastníka   konania,   odňal   možnosť vyjadriť   sa   k   prejednávanej   veci.   Napriek   okolnostiam   prípadu...   sťažovateľa...   osobne nevypočul, čo je v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa. Postupom krajského súdu bolo mne sťažovateľovi... odňaté právo konať pred súdom.»

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol: „1) Uznesením Krajského súd v Košiciach č. k. 8CoP/169/2008-67 zo dňa 13. 06. 2008, je porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v spojitosti s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, čl. 38 ods. 2 v spojitosti s čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo na zákonného sudcu v čl. 48 ods. 1 v spojitosti s čl. 46 ods. 4 a v spojitosti s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, v čl. 38 ods. 1 v spojitosti s čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo na súkromný a rodinný život v čl. 8 v spojitosti s čl. 14 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd a právo na účinný prostriedok nápravy v čl. 46 ods. 4 Ústavy SR v spojitosti s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a v čl. 13 v spojitosti s čl. 14 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd a právo sťažovateľa v čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.

2) Ústavný súd zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 CoP/169/2008- 67 zo dňa 13. 06. 2008 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3) Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd Košice   povinný   mu   vyplatiť   na   jeho   účet   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu.“

Sťažovateľ zároveň navrhuje, aby ústavný súd vydal toto dočasné opatrenie: „Ústavný súd odkladá vykonateľnosť Uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 CoP/169/2008-67 zo dňa 13. 06. 2008 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Z § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 1/05,   II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z obsahu sťažnosti je zrejmé,   že predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že k porušeniu jeho základných práv a slobôd došlo napadnutým uznesením krajského súdu č. k.   8   CoP/169/2008-67   z 13.   júna   2008   a postupom   krajského   súdu,   ktorým   mu   bolo „v konečnom dôsledku odňaté právo konať pred súdom“.

Z uznesenia krajského súdu č. k. 8 CoP/169/2008-67 z 13. júna 2008 vyplýva, že ním bolo   odmietnuté   odvolanie „advokátky   JUDr.   D.   S...   proti   uzneseniu   Okresného   súdu Michalovce z 10. 5. 2008 č. k. 4 P 133/2008-18“, ktorým Okresný súd Michalovce ustanovil 22. apríla 2008 maloletému sťažovateľovi kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny M. v konaní o vydanie predbežného opatrenia, ktorým bol upravený jeho styk s otcom počas letných prázdnin.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:„Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. a) O. s. p. v spojení s §   212   ods.   2   písm.   a)   O.   s.   p.   preskúmal   podané odvolanie,   oboznámil   sa s obsahom spisu a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Účastníkmi konania o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu sú rodičia a mal. dieťa (§ 94 ods. 1 veta prvá O. s. p., § 81 ods. 1 O. s. p.). Maloleté dieťa ako účastník konania je procesné spôsobilé len v obmedzenom rozsahu, ktorú je potrebné posudzovať podľa § 9 OZ z hľadiska či právny úkon alebo procesný úkon v súdnom konaní, ktorý maloletý   urobil   bol   svojou   povahou   primeraný   rozumovej   a   vôľovej   vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku. O tom, či maloletý mal alebo nemal spôsobilosť k určitému právnemu   úkonu   nie   je   potrebné   osobitne   rozhodovať,   s   výsledkami   skúmania   právnej spôsobilosti mal. účastníka sa súd vysporiada v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, zákonnými zástupcami mal. dieťaťa sú priamo zo zákona   jeho   rodičia.   Žiaden   z   rodičov   však   nemôže   zastúpiť   svoje   mal.   dieťa   pri právnych úkonoch, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a mal. dieťaťom alebo medzi mal. deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. K stretnutiu záujmu medzi rodičmi a mal. deťmi dochádza vždy v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k tomuto dieťaťu. Stretnutie záujmov nezaručuje objektívnosť postupu zákonného zástupcu, preto je v záujme mal. dieťaťa, aby ho v takom prípade nezastupoval zákonný   zástupca,   ale   aby jeho záujmy chránil   osobitný   zástupca -   kolízny   opatrovník, ustanovený iba na vykonanie určitého úkonu, určitej činnosti, prípadne určitého konania. Zákon výslovne neuvádza, kto má byť ustanovený za kolízneho opatrovníka dieťaťa, ale z ust. § 31 ods. 2 Zákona o rodine možno vyvodiť, že kolíznym opatrovníkom má byť taká osoba, ktorá okrem ochrany záujmu mal. dieťaťa nemá na právnom úkone dieťaťa alebo na výsledku konania týkajúceho sa mal. dieťaťa iný záujem a nemá k niektorému z rodičov taký kvalifikovaný   vzťah,   ktorý   vzbudzuje   pochybnosti   o   objektívnosti   konania   kolízneho opatrovníka.

Po   dôkladnom   preštudovaní   spisového   materiálu   týkajúceho   sa   úpravy   práv a povinností rodičov k mal. M. M. odvolací súd dospel k záveru, že mal. M. vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť nebol spôsobilý udeliť plnú moc na zastupovanie v konaní advokátke JUDr. D. S. Osobnostné a intelektové schopnosti maloletého boli predmetom znaleckého dokazovania z odboru psychológie, v rámci ktorého ustanovená znalkyňa PhDr. J. S. v písomne podanom znaleckom posudku z 28. 2. 2007 uvádza, že maloletý napriek dobrej intelektovej kapacite pôsobí infantilne, jeho rozhodnutia sú ovplyvnené í zážitkovou sférou, nad dosahom svojich rozhodnutí sa nezamýšľa alebo k nim má povrchný prístup. Od iných očakáva, aby riešili situáciu, aby sa mu prispôsobili, sleduje prvotne vlastné záujmy a podnety.   Maloletý   podľa   názoru   odvolacieho   súdu   nie   je   ani   v   súčasnosti   schopný postrehnúť prípadné manipulatívne zásahy iných osôb, ovplyvňujúce jeho skutočnú vôľu, preto neprihliadal na udelené plnomocenstvo advokátke a jej procesné úkony, ktorá mimo iného zastupovala na základe písomnej plnej moci v určitom štádiu tohto konania aj otca mal. dieťaťa. Nespôsobilosť maloletého udeliť plnú moc advokátke spočíva aj v tom, že nemá vedomosť o odplatnosti právneho zastúpenia.

Z   vyššie   uvedených   dôvodov   odvolací   súd   odmietol   odvolanie   podané   právnou zástupkyňou maloletého podľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p.“.

Krajský súd podľa názoru ústavného súdu odôvodnil označené uznesenie ústavne konformným spôsobom, keď dospel k záveru, že odvolanie bolo podané niekým, kto na to nebol oprávnený na základe ústavne akceptovateľných argumentov. Právny záver krajského súdu   o odmietnutí   odvolania   je   odôvodnený   spôsobom,   ktorému   nemožno   vyčítať arbitrárnosť   a svojvoľnosť   rozhodnutia.   Vychádzajúc   z týchto   skutočností,   ústavný   súd odmietol   sťažnosť   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pre   jej   zjavnú neopodstatnenosť.

Nad   rámec   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   uvádza,   že   sťažnosť   sťažovateľa   bolo možné   odmietnuť   aj   z iných   dôvodov   (I.   ÚS   338/08)   vychádzajúc   z   §   237   písm.   f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa   ustálenej   súdnej   praxe   proti   každému   rozhodnutiu   odvolacieho   súdu   je prípustné dovolanie v prípadoch uvedených v § 237 OSP. Ide o prípady závažných vád konania, keď je dovolanie prípustné, aj keď nie sú splnené podmienky uvedené v § 239 OSP. Okrem iného ide aj o prípad, ak bola postupom súdu účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom [§ 237 písm. f) OSP].

Odňatím   možnosti   konať   pred   súdom   sa   v zmysle   stabilnej   súdnej   praxe   (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2001 sp. zn. 5 Cdo 102/01) rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. K odňatiu možnosti konať pred   súdom   môže   dôjsť   nielen   činnosťou   súdu,   ktorá   rozhodnutiu   predchádza,   ale   aj samotným rozhodnutím (II. ÚS 102/04).

Dovolací súd má vždy povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 OSP a popri skúmaní podmienok prípustnosti podľa § 238 a § 239 OSP sa vždy zaoberá aj prípadnou prípustnosťou dovolania z dôvodu závažných procesných vád konania vymenovaných v § 237 OSP.

Podľa   stabilnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   oprávnený   poskytovať   ochranu ústavnosti   vo   veciach,   v ktorých   sa   sťažovateľ   mohol   domôcť   ochrany   v konaní   pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Občianskym súdnym poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (podobne napríklad IV. ÚS 49/05, II. ÚS 73/05).

Sťažovateľom namietané porušenia práv vyúsťujú do jeho tvrdenia o odňatí práva konať   pred   súdom,   čo   v okolnostiach   danej   veci   predstavuje   dovolací   dôvod   proti rozhodnutiu krajského (odvolacieho) súdu podľa § 237 písm. f) OSP, a to aj napriek tomu, že Občiansky súdny   poriadok   (§   233 ods.   4) dovolanie z vecného hľadiska   nepripúšťa. Zo sťažnosti   je   zrejmé,   že   sťažovateľ   nevyčerpal   tento   opravný   prostriedok,   ktorý   mu Občiansky súdny poriadok poskytuje na ochranu jeho základných práv, čo je dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj pre jej neprípustnosť.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, ďalšími návrhmi sťažovateľa sa už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2009