znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 34/07-17

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   senátu   5. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť O. M., B., zastúpenej advokátom Mgr. R. H., B., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 20/96 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O. M. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára 2007 doručená sťažnosť O. M. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I   (ďalej   len „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 20/96.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou konania (v procesnom postavení odporkyne v I. rade) vedeného okresným súdom pod sp. zn. 10 C 20/96, ktoré začalo 10. júna 1996   podaním   návrhu M. H.   o určenie neplatnosti závetu. Okresný   súd v predmetnej   veci   rozhodol   20. mája 2005 „vynesením   rozsudku   v   neprospech sťažovateľky“,   ktorá   sa   19. júla 2005   proti   tomuto   rozsudku   odvolala.   Krajský   súd v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v odvolacom   konaní o určenie   neplatnosti   závetu vedenom pod sp. zn. 6 Co 334/05 potvrdil 18. mája 2006 rozsudok prvostupňového súdu. Sťažovateľka 13. októbra 2006 podala okresnému súdu dovolanie proti rozsudku krajského súdu   č. k.   6 Co 334/05-127   z   18. mája 2006.   Ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   vyzval sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   podané   dovolanie,   proti   ktorému sa odvolala.   Predmetný   spis   sa   z uvedeného   dôvodu   nachádza   od   decembra   2006 na krajskom súde, kde je vedený pod sp. zn. 5 Co 545/06.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   podrobne   chronologicky   opísala   priebeh   napadnutého konania pred prvostupňovým súdom a v jeho závere uviedla, že okresný súd postupoval neefektívne   a nevyužil   procesné   prostriedky   na   rýchle   zabezpečenie   ochrany   práv účastníkov, keď „Za obdobie od podania návrhu na začatie konania, t. j. od 10. 06. 1996 až do 20. 05. 2005 súd ani raz nevypočul v celom konaní hlavného svedka, a to (...), ktorá ako jediná znalkyňa mala možnosť prísť do osobného kontaktu s poručiteľkou, hovoriť s ňou a na základe toho vypracovať odborný posudok“.

Podľa sťažovateľky intenzita porušenia jej označených práv „je o to vyššia, že súd prvého stupňa svojim postupom odňal sťažovateľke možnosť konať pred súdom a to tým, že jej   neumožnil   cestou   jej   právneho   zástupcu   požiadať   súd   prvého   stupňa   predvolať na pojednávaní dňa 20. 05. 2005 kľúčových svedkov a predniesť súdu ďalšie, pre kauzu podstatné argumenty, a to navrhnutie vypočutia súdnej znalkyne z odboru zdravotníctvo – odvetvie psychiatrie (...) ako aj notárky (...)“.

Sťažovateľka   taktiež   nemohla „pristúpiť   k podaniu   návrhu   na   nariadenie predbežného   opatrenia“ pretože „Právny   zástupca   sa   na   pojednávaní   nemohol   nechať zastúpiť,   keďže   s súlade   s plnomocenstvom   vydaným   sťažovateľkou   nebol   oprávnený postúpiť vec na zastupovanie inému advokátovi (...)“.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   jej sťažnosť prijal a po predbežnom prerokovaní v senáte vydal nasledovný nález:

„1. Okresný   súd   Bratislava   I.   svojim   postupom   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 10 C 20/96 porušil základné ústavné právo O. M. (...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. O. M. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000.000,- Sk (...).

3. Okresnému súdu Bratislava I. sa ukladá, aby nahradil trovy právneho zastúpenia O. M. (...).“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný   súd   je   viazaný   návrhom   na   začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne uvedených v zákone (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Vzhľadom na to ústavný súd predbežne   prerokoval   sťažnosť   v časti   namietaného   porušenia   základného   práva   podľa čl. 48   ods. 2   ústavy   iba   z hľadiska   možného   porušenia   označeného   základného   práva sťažovateľky   okresným   súdom   v prvostupňovom   konaní   (sťažovateľka   nenamietala porušenie označeného základného práva v súvislosti s jeho úkonmi ako súdu prvého stupňa vykonávanými v dovolacom konaní).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod. sp. zn. 10 C 20/96 došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru.   Označené   konanie   prvostupňového   súdu   bolo právoplatne   skončené   27. septembra 2006, keď   nadobudol   právoplatnosť   rozsudok okresného súdu sp. zn. 10 C 20/96 z 20. mája 2005 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 6 Co 334/05 z 18. mája 2006.

Jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie   je   jej   podanie   v   lehote   ustanovenej   v   § 53   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde, t. j. v lehote   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03). Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03). Inými slovami to znamená, že ak pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistí, že už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde,   nemôže sa už z tohto dôvodu na základe sťažnosti podanej podľa čl. 127 ústavy zaoberať opodstatnenosťou   námietok o porušení základného práva zaručeného v ústave alebo v príslušnej medzinárodnej zmluve o ľudských právach a základných slobodách (mutatis mutandis I. ÚS 110/03).

Z informácie krajského súdu poskytnutej ústavnému súdu 21. marca 2007 vyplýva, že rozsudok okresného súdu sp. zn. 10 C 20/96 z 20. mája 2005 nadobudol právoplatnosť 27. septembra 2006 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 6 Co 334/05 z 18. mája 2006.

Vzhľadom na dátum právoplatného skončenia napadnutého konania (27. september 2006) a dátum doručenia sťažnosti (26. február 2007) ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľky   ako   podanú oneskorene (napr. III. ÚS 312/05, III. ÚS 41/06, II. ÚS 339/06).

Ústavný   súd   záverom   poznamenáva,   že   podanie   dovolania   sťažovateľkou   proti rozsudku krajského súdu z 18. mája 2006 je z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie sťažnosti   ústavnému   súdu   smerujúcej   iba   proti   postupu   okresného   súdu   bez   právneho významu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2007