znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 339/08-33

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   19.   februára   2009 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti V.   B.,   N.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   E.   B.,   B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   10 C 72/2005,   za   účasti   Okresného   súdu Bratislava II, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 72/2005   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava II   p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 72/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

3. V. B. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € [slovom tisíc eur (30 126 Sk)], ktoré mu   j e   Okresný súd Bratislava II   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II   j e   p o v i n n ý   uhradiť V. B. trovy konania v sume 265,92 € [slovom dvestošesťdesiatpäť eur a deväťdesiatdva centov (8 011,08 Sk)] na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. E. B., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 339/08 z 30. októbra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní pred   ním   a   o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na ďalšie   konanie   sťažnosť V.   B. (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Bratislava   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 10 C 72/2005 (ďalej aj „namietané konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ žalobou z 30. marca 2004 uplatnil na okresnom súde nárok na náhradu škody z dôvodu straty na zárobku.

Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie vo veci samej právoplatne skončené.

Okrem toho, že sa sťažovateľ v sťažnosti domáhal, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy   rozhodol,   že   postupom   okresného   súdu   bolo   porušené   jeho   základné   právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, súčasne žiadal, aby   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu   konať   v označenom   konaní   bez   zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 300 000 Sk, ako aj úhradu trov konania.

Okresný   súd   sa   na základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti   podaním sp. zn. Spr 2168/2008 doručeným ústavnému súdu 23. januára 2009, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Po oboznámení sa s jej obsahom, ako aj obsahom predmetného spisu navrhuje, aby ústavný   súd   rozhodol,   že   právo   sťažovateľa   na   súdnu   ochranu   a spravodlivý   proces v konaní porušené nebolo a nepriznal sťažovateľovi ním žiadané finančné odškodnenie. V prejednávanej   veci   ide   o právne   zložitú   vec,   náhradu   škody,   pri   ktorej na rozhodnutie   je   potrebné   znalecké   dokazovanie.   Vykonané   procesné   úkony   vyplývajú z pripojenej chronológie spisu. Vo veci sa od jej nápadu 24. 03. 2005 vystriedali viacerí sudcovia. JUDr. F. prevzala oddelenie 14. 09. 2007, v tom čase sa spis nachádzal u znalca. Súd   urgoval   znalca   na   vypracovanie   znaleckého   posudku   31. 10. 2007   a 05. 02. 2008, znalecký posudok spolu so spisom bol súdu vrátený 26. 03. 2008, po vypracovaní uznesenia o priznaní znalečného a doručení znaleckého posudku na vyjadrenie účastníkom vo veci bol nariadený termín pojednávania na deň 15. 01. 2009.“

K vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne podaním z 12. februára 2009, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Postoj   k veci,   aký   zaujala   predsedníčka   okresného   súdu,   považujem   i teraz za aroganciu   súdnej   moci   nielen   z dôvodu,   že   predsedníčka   súdu   dospela   na   základe oboznámenia sa so spisom, že k prieťahom v konaní nedošlo a teda že právo sťažovateľa na súdnu ochranu porušené nebolo, ale i z dôvodu, že priloženou chronológiou procesných úkonov vykonaných v spise, na prvý pohľad by sa skutočne mohlo javiť, že súd vo veci konal. Pokiaľ sa však bližšie nahliadne do spisu alebo chronológie, dá sa zistiť, že súd po podaní žaloby od apríla 2004, t. j. takmer za 5 rokov, vykonal 14 úkonov (z toho 1 x nesprávne postúpil spis na Okresný súd Nitra a 5 x po výzve navrhovateľa urgoval znalca). Predsedníčka Okresného súdu v podanom vyjadrení uvádza, že spis napadol na ich súd 24. 3. 2005. Toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože žaloba bola podaná na Okresný súd Bratislava 2 v marci 2004 a nie v marci 2005. Nesprávne postúpenie spisu sudcom na iný nepríslušný   súd   nemôže   v žiadnom   prípade   ísť   na   vrub   sťažovateľa,   ale   ide   o závažné pochybenie súdu, ktoré malo za následok, že v spise sa rok meritórne nekonalo. Podľa názoru   sťažovateľa   tvrdenie   predsedníčky   súdu,   že   k prieťahom   v konaní   nedošlo i z dôvodu, že od nápadu veci (kde uviedla nesprávny dátum 24. 03. 2005) sa vystriedali viacerí sudcovia, je nesprávne jednak z dôvodu, že o tejto skutočnosti nemá sťažovateľ ani vedomosť a jednak preto, že táto skutočnosť nemôže ísť na vrub sťažovateľa, pretože súdy majú byť garantmi právnej istoty a musia zabezpečiť, aby sa vo veci konalo tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná, bez ohľadu na to, či je vec pridelená jedinému zákonnému sudcovi   alebo   z určitých   dôvodov   musela   byť   daná   inému   alebo   dokonca   viacerým sudcom.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 72/2005 ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

- 1. apríla 2004 bola okresnému súdu doručená žaloba o náhradu škody z dôvodu straty na zárobku, ktorá   sťažovateľovi   vznikla v dôsledku   dopravnej   nehody,   ktorej   bol účastníkom,

- prípismi   z 21.   júna   2004   okresný   súd   vyzval   odporcov   v I.   a II.   rade,   aby   sa k žalobe písomne vyjadrili v lehote 15 dní,

- 13. júla 2004 boli okresnému súdu doručené vyjadrenia odporcov v I. a II. rade, ktorí   zhodne   navrhli   zamietnutie   žaloby   z dôvodu   nedostatku   pasívnej   legitimácie, a odporca v II. rade navrhol aj zmenu miestnej príslušnosti konajúceho súdu, lebo podľa jeho názoru by miestne príslušným na prerokovanie a rozhodnutie veci mal byť Okresný súd Nitra,

- 3. septembra 2004 bol Okresnému súdu Nitra postúpený spis podľa § 105 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) z dôvodu miestnej príslušnosti v zmysle § 85 ods. 2 a § 87 písm. b) a c) OSP,

- Okresný   súd   Nitra   po   vyslovení   nesúhlasu   s postúpením   veci   prípisom z 29. novembra   2004   predložil   predmetný   spis   na   rozhodnutie   o miestnej   príslušnosti Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“),   spis   bol   doručený 15. decembra 2004,

- najvyšší súd uznesením z 21. decembra 2004 vyslovil, že „na prejednanie veci, pôvodne   vedenej   na   Okresnom   súde   Bratislava   II   pod   sp. zn.   13 C 90/04   a teraz na Okresnom   súde   Nitra   pod   sp. zn.   14 C 222/04   je   miestne   príslušný   Okresný   súd Bratislava II“,

- 4. januára 2005 Okresný súd Nitra dal pokyn na doručenie uznesenia najvyššieho súdu účastníkom konania a následne 1. marca 2005 bol spis postúpený podľa § 105 ods. 3 OSP okresnému súdu, spis mu bol doručený 17. marca 2005,

- opatrením   okresného   súdu   z 24.   marca   2005   bola   predmetná   vec   pridelená na prerokovanie a rozhodnutie novej zákonnej sudkyni,

- prípismi zo 4. apríla 2005 a 26. augusta 2005 okresný súd požiadal Okresný súd Nitra o „zapožičanie spisu Vášho súdu sp. zn. 28 C 95/72,

- Okresný   súd   Nitra   prípisom   doručeným   okresnému   súdu   19.   septembra   2005 oznámil, „že   požadovaný   spis   sp. zn.   28 C 95/72   nie   je   možné   zapožičať,   pretože na tunajšom súde sa v roku 1972 neviedol senát 28 C“,

- 30. septembra 2005 okresný súd nariadil pojednávanie na 9. február 2006, ktoré sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito z dôvodu doplnenia písomných dôkazov,

- prípisom doručeným okresnému súdu 6. júla 2006 právna zástupkyňa sťažovateľa poukazujúc na to, že všetky požadované písomné doklady sa už nachádzajú v spise, žiadala o nariadenie termínu pojednávania v čo najkratšom čase,

- 5.   októbra   2006   bola   okresnému   súdu   doručená   opakovaná   žiadosť   právnej zástupkyne sťažovateľa o nariadenie termínu pojednávania,

- uznesením   z 18.   októbra   2006   okresný   súd   ustanovil   súdneho   znalca z odboru ekonomiky   a podnikania,   odvetvia   účtovníctva,   personalistiky   a daňovníctva na vypracovanie   a predloženie   znaleckého   posudku „spolu   s písomným   vyúčtovaním odmeny a náhrady nákladov v dvoch vyhotoveniach po doručení originálu spornej zmluvy“ v lehote 50 dní,

- 12. januára 2007 okresný súd zaslal ustanovenému súdnemu znalcovi súdny spis sp. zn.   10 C 72/2005   a prípisom   z 25.   júna   2007   ho   vyzval,   aby   predmetný   spis   vrátil s vypracovaným znaleckým posudkom,

- prípisom doručeným okresnému súdu 23. augusta 2007 ustanovený súdny znalec oznámil, že požadovaný znalecký posudok predloží do konca septembra 2007,

- prípisom z 5. novembra 2007 okresný súd urgoval predloženie znaleckého posudku,

- výzvou z 5. februára 2008 okresný súd opätovne urgoval predloženie znaleckého posudku pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty do výšky 25 000 Sk,

- 26. marca 2008 ustanovený súdny znalec predložil okresnému súdu požadovaný znalecký posudok,

- prípisom z 3. júna 2008 okresný súd doručil znalecký posudok účastníkom konania s tým, že sa k nemu môžu vyjadriť v lehote 20 dní,

- podaním doručeným okresnému súdu 17. júla 2008 zaujal stanovisko k znaleckému posudku odporca v I. rade,

- zákonný   sudca   dal   7.   augusta   2008   pokyn,   aby   vyjadrenie   odporcu   v I.   rade k znaleckému posudku bolo zaslané právnej zástupkyni sťažovateľa a odporcovi v II. rade.

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že jeho ostatným úkonom bolo pojednávanie uskutočnené 15. januára 2009, ktoré bolo odročené na 24. marec 2009.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   a sudcu   vyplýva   z § 6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu   základného práva podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy   ústavný súd   v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o náhradu škody   na zdraví   z   dôvodu   straty   na   zárobku   tvoria   bežnú   súčasť   rozhodovacej   agendy všeobecných súdov a nemožno ich po právnej stránke hodnotiť ako zložité.

Vzhľadom   na   nutnosť   nariadenia   znaleckého   dokazovania   ústavný   súd   pripúšťa v okolnostiach daného prípadu určitú mieru skutkovej zložitosti veci, zastáva však názor, že pri   sústredenejšom   postupe okresného súdu   sa   mohlo v napadnutom   konaní postupovať plynulejšie.

2.   Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   súdneho   konania   je   druhým   kritériom pri rozhodovaní,   či   v napadnutom   konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým aj k porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd nezistil   také skutočnosti,   ktoré by bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľa v súvislosti s prieťahmi v napadnutom konaní.

3.   Napokon   ústavný   súd   hodnotil   postup   okresného   súdu   z hľadiska   existencie zbytočných prieťahov v konaní.

O neefektívnosti postupu okresného súdu v konaní možno hovoriť najmä na jeho začiatku, keď 3. septembra 2004 postúpil spis z dôvodu miestnej nepríslušnosti Okresnému súdu Nitra. Keďže tento s postúpením veci nesúhlasil, o príslušnosti na prerokovanie veci rozhodol   najvyšší   súd   uznesením   z 31.   decembra   2004,   ktorým   vyslovil,   že   miestne príslušným na prerokovanie veci je okresný súd, ktorému bol súdny spis vrátený 17. marca 2005.   Vzhľadom   na   to   podľa   názoru ústavného   súdu   postup   okresného   súdu v preskúmavanom konaní v období   od 3.   septembra   2004 (postúpenie   spisu   Okresnému súdu Nitra) do 17. marca 2005 (vrátenie spisu okresnému súdu po rozhodnutí najvyššieho súdu) treba označiť ako neefektívny.

Ústavný   súd   v doterajšom   priebehu   konania   v postupe   okresného   súdu   zistil   iba krátkodobé ojedinelé obdobie nečinnosti,   a to od 9. februára 2006, keď sa   uskutočnilo pojednávanie, až do 18. októbra 2006, keď po dvoch žiadostiach sťažovateľa o nariadenie termínu   pojednávania   okresný   súd   uznesením   ustanovil   súdneho   znalca   a   uložil   mu predložiť znalecký posudok v lehote 50 dní „po doručení spornej zmluvy“. Napriek tomu, že   súdny   spis   potrebný   na vypracovanie   znaleckého   posudku   bol   súdnemu   znalcovi odoslaný už 12. januára 2007, okresný súd na nečinnosť znalca reagoval hrozbou uloženia poriadkovej   pokuty   až   prípisom   z 5.   februára   2008,   teda   po   viac   ako   jednom   roku od doručenia spisu. Takýto postup považuje ústavný súd za nedostatočne razantný a málo efektívny odvolávajúc sa aj na svoju predchádzajúcu judikatúru, v ktorej už poukázal na to, že   všeobecný   súd   v rozsahu   svojej   právomoci   nesie   zodpovednosť   aj   za   zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri vypracovaní znaleckého posudku (napr. II. ÚS 311/06).

Ústavný   súd   pri   celkovom   hodnotení   postupu   okresného   súdu   v súvislosti s posudzovaním,   či   v namietanom   konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom,   prihliadal aj na povahu preskúmavaného konania (náhrada škody spôsobená na zdraví) a jeho význam pre sťažovateľa, ktoré vo všeobecnosti vyžadujú postup súdu s osobitnou starostlivosťou. V danom prípade však okresný súd takto nepostupoval.

V nadväznosti na argumentáciu okresného súdu uvedenú vo vyjadrení k sťažnosti z 15. januára 2009 poukazujúcu na to, že „vo veci sa od jej nápadu 24. 03. 2005 vystriedali viacerí sudcovia“, ústavný súd upriamuje pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru (napr. III. ÚS 17/02), podľa ktorej v súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát   zodpovednosti   za   zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní.   Námietka   pretrvávajúceho vysokého nápadu či námietka častých personálnych zmien obsadenia tohto úseku a v tejto súvislosti neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného súdu v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   10 C 72/2005   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým aj k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

IV.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   aj   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 300 000 Sk   (9 958,18 €)   z dôvodov   uvedených   vo   svojej   sťažnosti.   Okrem   iného konštatoval: „... považujem   postup   porušovateľa   za   ničím   neospravedlnené   prieťahy“ a súčasne poukázal na to, že „má dnes 74 rokov a v podstate už ani nedúfa, že počas jeho života porušovateľ vo veci rozhodne“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje nielen   deklarovanie   porušenia,   prípadne   príkaz   na ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp. zn. 10 C 72/2005   a   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   daného   prípadu,   predmet   sporu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené,   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   1 000   €   (30 126   Sk)   za   primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli   v dôsledku   jeho   právneho   zastúpenia   v konaní   vedenom   ústavným   súdom advokátkou   JUDr.   E.   B. Podľa   § 36   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o priznaní trov   konania   vychádzal   z priemernej   mesačnej mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   I.   polrok   2007,   ktorá   bola 632,54 € (19 056 Sk).

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a prípravu   zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“), a to každý úkon po 105,42 € (3 176 Sk), t. j. spolu 210,85 € (6 352 Sk), čo spolu s režijným paušálom 2 x 6,31 € (190 Sk) (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 223,46   €   (6 732 Sk).   Keďže   advokátka   je   platcom   dane   z pridanej   hodnoty   (ďalej   len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 19 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa   § 27   zákona   č. 222/2004   Z. z.   o   dani   z pridanej   hodnoty   v   znení   neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 265,92 € (8 011,08 Sk).

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na účet   právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   nadobudne   toto   rozhodnutie   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2009