znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 338/09-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   16.   decembra 2009 v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava Orosza o sťažnosti P. K., B., zastúpenej advokátom JUDr. P. S., B., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 190/2000 v období po 25. októbri 2004, za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 190/2000 v období po 25. októbri 2004 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 190/2000 konal bez zbytočných prieťahov.

3. P.   K.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   1   500   € [slovom tisícpäťsto eur (45 189 Sk)], ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   uhradiť P. K. trovy konania v sume 245,70 € [slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov (7 401,96 Sk)] na účet jej právneho zástupcu JUDr. P. S., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. augusta 2009 doručená sťažnosť E. S., B., H. D., L., a P. K., B. (ďalej len „sťažovateľka“, spolu ďalej len „sťažovateľky“), zastúpených JUDr. P. S., B., označená ako „Opakovaná ústavná sťažnosť   podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky“. Sťažovateľka   namieta   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 190/2000 od 25. októbra 2004.

Sťažovateľky v sťažnosti uviedli, že ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je porušované okresným súdom v označenom konaní, a ďalej uviedli, že:

„Dňa 21. 12. 2000 bol na Okresný súd Bratislava 1 doručený návrh, v ktorom sa sťažovateľky (E. S. a H. D., pozn.) domáhali odovzdania bytu na V. ul. č. 1 v užívania schopnom   stave   a náhrady   škody   za   protiprávne   znemožnenie   jeho   užívania   a zničenie a rozkradnutie   súkromného   majetku.   Podaním   žaloby   sa   začalo   na   Okresnom   súde Bratislava 1 konanie, vedené pod spisovou značkou 10 C 190/2000.

S ohľadom na neuspokojivý postup Okresného súdu Bratislava 1, podali v júli 2005 všetky tri sťažovateľky ústavnú sťažnosť, ktorou namietali porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Sťažovateľka P. K. v tiesni podpísala svojej právnej zástupkyni čistý list papiera, ktorá ho bez jej vedomia, zneužila na späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Po zistení tejto skutočnosti   bolo   jediným   východiskom   opätovné   podanie   identického   návrhu,   avšak v novom   časovom   horizonte   a to   27.   4.   2004,   ktorý   bol   uznesením   okresného   súdu z 25. októbra 2004 pripojený k pôvodnej sťažnosti.

Ústavný súd SR svojím nálezom IV. ÚS 213/05-30 z 13. decembra 2005 rozhodol, že základné   právo   dvoch   sťažovateliek   porušené   bolo,   tretej   –   P.   K.,   porušené   nebolo a prikázal Okresnému súdu Bratislava 1, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 190/00 konal bez zbytočných prieťahov.

Napriek   rozhodnutiu   Ústavného   súdu   SR,   prvostupňový   súd   doposiaľ   o veci nerozhodol.   Pojednávanie   dňa   19.   4.   2006   bolo   odročené   na   neurčito   a pojednávanie zvolané   na   20.   mája   2009   bolo   prakticky   zmarené   neprítomnosťou   sudkyne.   Náhradná sudkyňa pojednávanie opäť odročila na neurčito.

S ohľadom   na   to,   že   Okresný   súd   Bratislava   1   nerešpektoval   ani   rozhodnutie Ústavného súdu SR, podávanie ďalších výziev na zabezpečenie plynulosti konania, resp. sťažností na pretrvávajúce prieťahy v konaní na prvostupňový súd, pokladajú sťažovateľky za neefektívne.

Napokon porušenie práva dvoch sťažovateliek potvrdila aj vláda SR a nadväzne aj Európsky   súd   pre   ľudské   práva   v Štrasburgu,   ktorého   rozhodnutie   z 2.   decembra   2008 prikladajú.“

Sťažovateľky   vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   žiadali   ústavný   súd,   aby   takto rozhodol:

„1. Sťažovateľky, H. D., E. S. a P. K. veria, že Ústavný súd SR uzná pretrvávajúce porušovanie ich práva, a uloží Okresnému súdu Bratislava 1 konať bez prieťahov.

2. Sťažovateľky H. D. a E. S. očakávajú, že Ústavný súd SR objektívne a primerane rozhodne o satisfakcii za obdobie od jeho ostatného nálezu t. j. od 13. decembra 2005 doteraz.

3. Sťažovateľka, P. K. pociťuje porušenie práva rozhodnúť o veci bez zbytočných prieťahov, ako svoju nemajetkovú ujmu a žiada Ústavný súd SR, aby jej priznal finančné zadosťučinenie   vo   výške   3 500   EUR   za   porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateliek na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a keďže nezistil dôvody na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, uznesením č. k. IV. ÚS 338/09-12 z 1. októbra 2009 ju prijal na ďalšie konanie vo veci sťažovateľky.   Sťažnosť   ďalších   dvoch   sťažovateliek   ústavný   súd   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   19.   októbra   2009 predsedníčku   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrila   k sťažnosti   a k otázke   verejného pojednávania   o   nej.   Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti z 29. októbra 2009 (Spr. 3801/09, doručenom ústavnému súdu 6. novembra 2009) okrem iného uviedla:

«K priebehu konania (t. j. uvedenie procesných úkonov vo veci od podania návrhu na začatie konania dosiaľ, ktoré boli zistené nahliadnutím do spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10 C 190/2000):

Dňa 21. 12. 2000 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľa: P. K. a spol. proti odporcovi: P., a. s. a spol. Dňa 21. 02. 2001 pokyn na zapožičanie   spisového   materiálu.   Dňa   25.   05.   2001   súd   predvolal   účastníkov   na informatívny výsluch....

Dňa 27. 04. 2004 doručené podanie navrhovateľa – P. K.... Dňa 25. 10. 2004 súd uznesením, č. k. 10 C 190/2000-179 spojil konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 10 C 190/2000 a konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 8 C   632/2004   na   spoločné   konanie.   Podanie   navrhovateľov   zo   dňa   26.   04.   2004.   Dňa 30. 09.   2004   výzva   adresovaná   navrhovateľovi   –   P.   K.   Dňa   11.   10.   2004   doručené potvrdenie navrhovateľa – P. K. o osobných a majetkových a zárobkových pomeroch. Dňa 13. 10. 2004 bol predmetný spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi.

Dňa 13. 01. 2005 doručené podanie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Dňa 25. 01. 2005 doručené vyjadrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Dňa 01. 02. 2005 doručené podanie A., a.s. Dňa 07. 02. 2005 pokyn na doručenie vyjadrenia odporcu navrhovateľom. Dňa 18. 02. 2005 doručené vyjadrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Dňa 04. 03. 2005 doručené podanie navrhovateľa. Dňa 10. 03. 2005 doručené oznámenie navrhovateľa – H. D. Dňa 14. 03. 2005 s uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na neurčito.

Dňa 23. 03. 2005 doručené podanie navrhovateľov. Dňa 20. 05. 2005 súd uznesením, č. k. 10 C 190/2000-291 priznal navrhovateľovi v 1. rade oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 20. 05. 2005 žiadosť o zapožičanie spisového materiálu adresovaná Krajskému súdu v Bratislave, Krajskému úradu justičnej polície B., okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky.

Dňa 28. 06. 2005 doručené oznámenie z Krajského súdu v Bratislave. Dňa 04. 07. 2005 doručené vyjadrenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v B. Dňa 17. 08. 2005 list adresovaný Mgr. T. D. Dňa 11. 11. 2005 doručené vyjadrenie navrhovateľa. Dňa 03. 01. 2006 bol nariadený termín pojednávania na deň 10. apríl 2006. Dňa   23.   03.   2006   upovedomenie   účastníkov   konania,   že   nariadený   termín pojednávania sa prekladá na deň 19. apríl 2006 z dôvodu školenia zákonného sudcu. Dňa   22.   03.   2006   doručené   oznámenie   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v B.

Dňa 19. 04. 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na neurčito.

Dňa 22. 03. 2006 doručené podanie navrhovateľa. Dňa 16. 05. 2006 doručené podanie H. M. Dňa 16. 05. 2006 doručené podanie navrhovateľa.

Dňa 14. 09. 2006 súd uznesením, č. k. 10 C 190/2000 pripúšťa úpravu petitu návrhu zo dňa 30. 11. 2000.

Dňa 14. 09. 2006 pokyn zákonného sudcu. Dňa 03. 10. 2006 žiadosť o zapožičanie spisového materiálu. Dňa 11. 10. 2006 doručené vyjadrenie z Krajského súdu v Bratislave. Dňa 22. 11. 2006 pokyn na opätovné doručovanie. Dňa 01. 12. 2006 výzva adresovaná Registru obyvateľov Slovenskej republiky. Dňa 18. 12. 2006 doručené podanie Mestskej časti B. Dňa 23. 04. 2007 žiadosť o zapožičanie spisového materiálu. Dňa 26. 04. 2007 doručené vyjadrenie z Krajského súdu v Bratislave. Dňa 21. 11. 2007 úradný záznam. Dňa   06.   12.   2007   doručený   návrh   navrhovateľov   na   doplnenie   a pristúpenie ďalšieho účastníka do konania.

Dňa 11. 02. 2008 súd uznesením č. k. 10 C 190/00-368/ vyzval navrhovateľov, aby odstránili vady podania.

Dňa 05. 03. 2008 doručený návrh navrhovateľov na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania.

Dňa 05. 03. 2008 doručené podanie navrhovateľov. Dňa 04. 04. 2008 uznesením, č. k. 10 C 190/2000-380 pripúšťa ďalšieho účastníka do konania.

Dňa 01. 07. 2008 pokyn na opätovné doručenie. Dňa 16. 07. 2008 doručené oznámenie odporcu. Dňa 01. 08. 2008 doručené odvolanie odporcu proti uzneseniu zo dňa 04. 04. 2008. Dňa 07. 11. 2008 bol predmetný spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa   28.   11.   2008   Krajský   súd   v Bratislave   uznesením   č.   k.   8   Co   271/2008-391 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Dňa 18. 12. 2008 bol predmetný spis vrátený tunajšiemu súdu. Dňa   07.   01.   2009   pokyn   na   doručenie   rozhodnutia   Krajského   súdu   v Bratislave účastníkom konania.

Dňa 27. 02. 2009 bol nariadený termín pojednávania na deň 20. máj 2009.

Dňa 19. 05. 2009 doručené ospravedlnenie odporcu J. M. – neúčasť na pojednávaní. Dňa 19. 05. 2009 úradný záznam. Dňa   19.   05.   2009   faxom   doručené   oznámenie   JUDr.   O.   M.,   advokát,   doplnené originálom dňa 23. 05. 2009.

Dňa 20. 05. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že   pojednávanie   sa   odročuje   na   neurčito.   Dňa   31.   07.   2009   bol   nariadený   termín pojednávania na deň 21. október 2009 o 09.00 hod.

Dňa 21. 10. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na deň 24. február 2010 o 09.00 hod.

Dňa 20. 10. 2009 doručené vyjadrenie odporcu – J. M. S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať, že v období... od 07. 11. 2008 do 18. 12. 2008 sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave z dôvodu odvolania. Nepatrí do kompetencie predsedu Okresného súdu Bratislava I hodnotiť, či v období... bolo predmetné konanie poznačené prieťahmi. Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za objektívny   prieťah,   predovšetkým   vysokým   nápadom   vecí   v oddelení   vyššieho   súdneho úradníka,   zákonného   sudcu   ako   aj   nedostatočným   personálnym   obsadením   sudcov   na civilnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na opakovanú neúčasť účastníkov konania na nariadených termínoch pojednávaní, vysoký nápad v oddelení „10 C“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 10 C sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala som   zákonného   sudcu   o konanie   vo   veci   tak,   aby   k ďalším   prieťahom   v konaní nedochádzalo.   Nakoľko   zaťaženosť   súdneho   oddelenia   resp.   jednotlivých   obchodných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak objektívneho charakteru. Ide o spor, ktorým sa účastník domáha určenia vlastníctva. V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní a tento bol čiastočne   spôsobený   aj   navrhovateľom.   S   poukazom   na   uvedené   objektívne   dôvody,   za ktorých došlo k prieťahu v konaní, prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti   pri   rozhodovaní   o priznaní   finančného   zadosťučinenia   vzal   do   úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.»

Predsedníčka   okresného   súdu   súčasne   ústavnému   súdu   oznámila,   že   netrvá   na ústnom pojednávaní o prijatej sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľky v odpovedi na výzvu oznámil ústavnému súdu listom z 1. decembra 2009 (doručeným ústavnému súdu 7. decembra 2009), že netrvá na ústnom prerokovaní sťažnosti.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu,   resp.   účastník   konania,   proti   ktorému   návrh   na   konanie   smeruje.   Samotným prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   účastníka   konania   neodstraňuje.   K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   i sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 OSP povinný robiť vhodné   opatrenia, aby sa   zabezpečilo splnenie   účelu pojednávania a úspešné   vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02,   IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o nároku na náhradu škody, pričom sťažovateľka je v tomto konaní žalobkyňou v prvom rade. Po právnej stránke ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, čo sa týka faktickej zložitosti, ústavný súd pripúšťa čiastočnú faktickú zložitosť konania.

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom,   či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľka využila svoje právo na podávanie procesných návrhov (návrh na pripustenie ďalšieho účastníka na strane odporcu do konania, zmena petitu), o ktorých musel okresný súd rozhodovať, ale táto skutočnosť nevytvára pre okresný súd prekážku, ktorá by bránila v jeho plynulom postupe. Sťažovateľka sa osobne zúčastnila na všetkých pojednávaniach (14. marca 2005, 19. apríla 2006, 20. mája 2009 a 21. októbra 2009). Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka svojím konaním neprispela k predĺženiu napadnutého konania.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných podľa čl.   48   ods.   2   ústavy,   bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Pri   posudzovaní   postupu okresného   súdu   ústavný   súd   vychádzal   zo   svojej   ustálenej   judikatúry   (II.   ÚS   3/00, II. ÚS 156/03),   podľa   ktorej   zbytočné   prieťahy   v konaní   môžu   byť   zapríčinené   nielen samotnou nečinnosťou príslušného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie k odstráneniu právnej neistoty účastníka konania.

Ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   okresný   súd   v období   od   25.   októbra   2004   do decembra   2009   nariadil   vo   veci   celkove   štyri   pojednávania.   V namietanom   období uskutočnil 14. marca 2005 meritórne pojednávanie vo veci. Ďalšie pojednávanie uskutočnil 19. apríla 2006, keď oboznámil účastníkov konania o vykonanom dokazovaní. Okrem toho sa v roku 2006 zaoberal návrhom navrhovateľov na úpravu petitu, ktorú pripustil uznesením zo 14. septembra 2006. V priebehu roku 2007 neurobil nijaký úkon, ktorý by smeroval k rozhodnutiu   vo   veci   samej.   Počas roku   2008   sa   okresný   súd   zaoberal   odstraňovaním nedostatkov doplneného pôvodného podania navrhovateľov z roku 2000, pričom riešil aj otázku pristúpenia ďalšieho účastníka do konania na návrh navrhovateľov. V priebehu roku 2009   okresný   súd   neuskutočnil   meritórne   pojednávanie   (pojednávanie   nariadené   na 21. október 2009 bolo odročené aj z dôvodov neúčasti zo strany odporcov v 1., 4 a 5. rade). V ďalšom konaní sa okrem iného bude zaoberať vznesenou námietkou premlčania v konaní predloženej   písomne   21.   októbra   2009   proti   návrhu   na   náhradu   škody   sťažovateľky zo strany odporcu v 5. rade. Ďalšie pojednávanie okresný súd nariadil na 24. február 2010.

Ústavný   súd   z   vykonaných   úkonov   súdu   a zo   súdneho   spisu   zistil,   že   postup okresného súdu v posudzovanom konaní je poznačený viacerými obdobiami neefektívnej a nesústredenej činnosti, ako aj krátkodobými obdobiami nečinnosti. Ústavný súd dospel k záveru, že s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania v trvaní deviatich rokov a v rámci neho   posudzované   namietané   obdobie   piatich   rokov   od   podania   nového   návrhu sťažovateľky 25. októbra 2004, nie je zapríčinené faktickou alebo právnou zložitosťou veci, ale skutočnosťami, ktoré sa týkajú samotného postupu okresného súdu. Zbytočné prieťahy v konaní okresného súdu pripustila vo svojom stanovisku aj predsedníčka okresného súdu.

Ústavný súd preto rozhodol, že okresný súd svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 190/2000 porušil základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd v nadväznosti na rozhodovanie o tom, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   okresným   súdom,   prikázal   tomuto   súdu,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 10 C 190/2000 ďalej konal bez zbytočných prieťahov aj vzhľadom na aktuálny stav konania v tejto veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka   žiadala   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 3 500 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keďže: „Sťažovateľka...   (v máji t.   r. dovŕšila 89 rokov) verí, že sa dožije čo i len čiastočnej spravodlivosti a nepochybuje, že Ústavný   súd   SR,   s ohľadom   na   jej   fyzický   vek,   ako   aj   zdravotný   stav   zváži   mieru   jej pretrvávajúceho   nedôstojného   postavenia,   psychického   stresu,   ponižovania,   právnej neistoty a z toho vyplývajúceho vyčerpania a to nielen od skutku samotného, ale hlavne na konaniach   vo   veci   10   C   190/2000   a prednostne   rozhodne   o jej   spravodlivom zadosťučinení.“

Pretože   ústavný   súd   nepovažoval   za   primerané   konkrétnym   okolnostiam   prípadu vysloviť len porušenie základných práv sťažovateľky, rozhodol aj o priznaní finančného zadosťučinenia.   Pri   rozhodovaní   sa   riadil   zásadami   spravodlivosti   a zohľadnil   dĺžku posudzovaného konania a zistené zbytočné prieťahy. Dospel k záveru, že v danom prípade bude   primerané   všetkým   okolnostiam   prípadu   priznať   sťažovateľke   finančné zadosťučinenie   v sume   1 500   €,   ktorú   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   jej   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním advokátom JUDr. P. S., B., ktoré však právny zástupca sťažovateľky nevyčíslil. Ústavný súd   pri   rozhodovaní   o priznaní trov   konania   vychádzal   z priemernej   mesačnej   mzdy zamestnanca hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   I.   polrok   2008,   ktorá   bola 695,41 € (20 950 Sk), keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2009. Náhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1   ods. 3,   § 11   ods. 2   a § 14   ods. 1   písm. a)   a c)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“),   a to   každý   úkon po 115,90 €, t. j. spolu v sume 231,80 €, čo spolu s režijným paušálom dvakrát po 6,95 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 245,70 €.

Okresný   súd   je   povinný   zaplatiť   priznané   trovy   právneho   zastúpenia   na   účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) podľa bodu 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   nadobudne   toto   rozhodnutie   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2009