znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 336/2011-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. augusta 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. E. Š., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/56/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2011 doručená sťažnosť J. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. E. Š., B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/56/2010, ktorej predmetom je rozhodovanie o žalobe o ochranu osobnosti.Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„... Dňa   08.   04.   2010   podal   sťažovateľ   na   konajúci   súd   proti   D.,   a.   s.   B.   ako odporcovi,   žalobu   na   ochranu   osobnosti.   Konanie   je   na   súde   vedené   pod   spis.   zn.: 12 C/56/2010...

Súčasný stav súdneho konania je taký, že konajúca sudkyňa vytýčila prvé verejné pojednávanie   na   24.   06.   2011.   Odporca...   doručil   dňa   26.   05.   2011   súdu   žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Sudkyňa na žiadosť nereagovala, nevykonala nijaký efektívny právny úkon, ktorý by spočíval v tom, že by sa termín pojednávania zmenil tak, že by vyhovel odporcovi.

Dňa 24.   06.   2011 sa sťažovateľ dostavil na verejné pojednávanie,   kde konajúca sudkyňa len zobrala na vedomie, že odporca sa ospravedlnil z pojednávania a sťažovateľovi oznámila nový termín pojednávania, ktorý bol stanovený na deň 21. 09.2011. Sťažovateľ sa na súd dostavil neúčelne a zbytočne, čo svedčí o nesústredenom konaní sudkyne, ktorá mohla a mala sťažovateľa upovedomiť, že verejné pojednávanie bolo presunuté o ďalšie tri mesiace.

Sťažnosťou na prieťahy v konaní sa zaoberala podpredsedníčka konajúceho súdu..., ktorá   skonštatovala,   že   konajúca   sudkyňa   vytýčila   pojednávanie   až   po   14   mesiacoch (odročené pre ospravedlnenie odporcu) a vyslovila, že vznikol objektívny prieťah v konaní (v dĺžke 11 mesiacov, pozn.) a sťažnosť na prieťahy v konaní vyhodnotila ako dôvodnú.“

Sťažovateľ   na   základe   uvedených   skutočností   navrhol,   aby   ústavný   súd po prerokovaní veci takto rozhodol:

„1. Základné práva J. B., B. upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   spis.   zn.:   12 C/56/2010 porušené boli.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   prikazuje,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných prieťahov, a aby vo veci konal ako nezávislý a nestranný súd.

3. J. B., B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6 000,00 EUR (slovom šesťtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (nálezu).

4.   JUDr.   E.   Š.,   advokátovi   priznáva   trovy   konania   /   trovy   právneho   zastúpenia 449,66 EUR (slovom štyristoštyridsaťdeväť EUR 66 centov), ktoré je súd povinný zaplatiť na   účet   advokáta   vedený   v  ...   číslo   účtu:  ...   do   dvoch   mesiacov   od   tohto   rozhodnutia (nálezu).“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a   zisťuje,   či   nie sú   dané dôvody   na odmietnutie   návrhu   podľa   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil   sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých   namietal,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnenú   sťažnosť   preto možno   považovať   tú   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh   na   začatie   konania   o   ochranu   osobnosti   8.   apríla   2010,   ktorému   bola   pridelená sp. zn. 12 C/56/2010. V nasledujúcom období okresný súd vykonával jednoduché procesné úkony   (výzva   odporcovi   na   vyjadrenie   26.   apríla   2010,   výzva   na   zaplatenie   súdneho poplatku 29. marca 2011 a nariadenie pojednávania na 24. jún 2011, ktoré bolo odročené na 21. september 2011).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, IV. ÚS 311/09) vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch.

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (napr.   II. ÚS 57/01,   I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol spravidla ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).

Z   tohto   právneho   názoru   vychádzal   ústavný   súd   aj   pri   predbežnom   prerokovaní predmetnej   sťažnosti,   keďže   konanie   na   okresnom   súde   prebieha   od   8.   apríla   2010 a sťažnosť   pre   namietané   porušenie   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   bola ústavnému súdu doručená 15. júla 2011, t. j. 15 mesiacov od začiatku namietaného konania. Ústavný súd je toho názoru, že postup okresného súdu v danej veci nebol optimálny (nízkou efektívnosťou   je   zjavne   poznačené   celé   obdobie   trvania   napadnutého   konania,   počas ktorého okresný súd bez zreteľného posunu vykonával iba jednoduché procesné úkony), čo malo za následok určité predĺženie konania. Na druhej strane ho však nemožno jednoznačne kvalifikovať ako taký, ktorý by mal viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania nemožno v jeho   súčasnom   štádiu   konštatovať,   že   prieťahy   v   konaní   okresného   súdu   dosahujú intenzitu   zbytočných   prieťahov,   ktorú   už   nemožno   akceptovať   a   je   potrebné   zjednať nápravu v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   v nadväznosti   na   uvedené   považuje   preto   sťažnosť   sťažovateľa   za zjavne neopodstatnenú,   čo   zakladá   dôvod   na   jej   odmietnutie   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Nad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že vo svojej doterajšej judikatúre opakovane vyslovuje, že v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   vyžaduje,   aby   sťažovatelia   preukázali   využitie   právneho prostriedku   nápravy   podľa   § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného všeobecného súdu. Podanie takejto sťažnosti ústavný súd totiž zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).   Podanie sťažnosti   preto podľa   príslušných   ustanovení zákona o súdoch ústavný súd považuje za jeden z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienku konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ podal 2. júna 2011 sťažnosť   na prieťahy   v konaní   podľa   zákona   o súdoch,   t. j.   asi   mesiac   pred   doručením sťažnosti ústavnému súdu. V týchto súvislostiach ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej po podaní sťažnosti podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch je   potrebné   poskytnúť   všeobecnému   súdu   časový   priestor   na prijatie   opatrení   s   cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09); inak považuje sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch podanú sťažovateľom ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by bola príslušnému   súdu   poskytnutá   primeraná   (rozumná)   lehota   na   prijatie   opatrení   proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05, I. ÚS 233/08).

V danej veci však ústavný súd považoval za dostatočné, a pritom prioritné pre svoje rozhodnutie posúdiť intenzitu namietaných prieťahov okresného súdu v označenom konaní aj   s ohľadom   na   doterajšiu   dĺžku   namietaného   konania,   t.   j.   materiálny   aspekt opodstatnenosti sťažnosti pre jej prípadné prijatie na ďalšie konanie. Vzhľadom na to, že dospel k záveru, že je daný dôvod na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť, bolo   už   podľa   názoru   ústavného   súdu   bez   právneho   významu   skúmať   a vyhodnocovať splnenie ďalšej náležitosti relevantnej pre prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej   v   zmysle   § 24   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde,   a   preto   nebráni   tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. augusta 2011