znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 336/08-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. J., S., zastúpeného advokátom JUDr. D. S., K., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky   v spojení s čl. 2 ods. 1   a čl. 13 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Obce S., Obecného zastupiteľstva obce S. a starostky obce S. S. S. oznámením o zániku mandátu poslanca Obecného zastupiteľstva obce S. č. j. 170/2008 z 24. apríla 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. J. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája 2008 doručená   sťažnosť   J.   J.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení   s   čl. 2   ods. 1   a čl. 13   ods. 2   ústavy   postupom   Obce   S.   (ďalej   len   „obec“), Obecného zastupiteľstva obce S. (ďalej aj „obecné zastupiteľstvo“) a starostky obce S. S. S. (ďalej   len   „starostka   obce“)   oznámením   o zániku   mandátu   poslanca   Obecného zastupiteľstva obce S. č. j. 170/2008 z 24. apríla 2008 (ďalej len „oznámenie z 24. apríla 2008“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Vo voľbách do orgánov samosprávy obcí konaných dňa 02. decembra 2006 som kandidoval za poslanca Obecného zastupiteľstva obce S. Jednalo sa o volebné obdobie rokov 2006 až 2010. Vzhľadom na dosiahnuté výsledky v týchto voľbách som bol zvolený za poslanca   Obecného   zastupiteľstva   obce   S.   Po   zložení   sľubu   na   prvom   zasadnutí Obecného zastupiteľstva obce S. som sa stal poslancom Obecného zastupiteľstva obce S. Uvedený mandát poslanca Obecného zastupiteľstva obce S. som uplatňoval v súlade s platnou úpravou, plnil som si svoje povinnosti vyplývajúce predovšetkým zo zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Zo strany starostky obce S. som bol pozývaný na zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce S., na ktorých som sa zúčastňoval a aktívne uplatňoval svoj mandát poslanca.“

Mandát   poslanca   obecného   zastupiteľstva   sťažovateľ   riadne   uplatňoval   až do 25. apríla 2008, keď mu obec oznámením z 24. apríla 2008 podpísaným starostkou obce oznámila, že „došlo k zániku môjho mandátu poslanca Obecného zastupiteľstva obce S. podľa § 11 ods. 2 písm. b) zák. SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,   pre   nezlučiteľnosť   funkcie   poslanca   obecného   zastupiteľstva   s funkciou zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený“.

Ďalej   bolo   sťažovateľovi   oznámené,   že „uzatvorením platnej   dohody   o   vykonaní práce   medzi   obcou   a   fyzickou   osobou   dochádza   k   založeniu   individuálneho pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce, v ktorom jedna strana vystupuje ako zamestnávateľ a na druhej strane vystupuje v pozícii zamestnanca. Ako poslanec Obecného zastupiteľstva obce S. som dňa 19. 04. 2008 mal uzatvoriť s obcou S. dohodu o vykonaní práce a týmto dňom došlo k zániku môjho mandátu poslanca Obecného zastupiteľstva obce S. zo zákona - ex lege. Zo zákona nastupuje za mňa náhradník.“.

Podľa   sťažovateľa   dôvodom   takéhoto   postupu   bola   skutočnosť,   že „spoločne s ostatnými   poslancami   Obecného   zastupiteľstva   obce   S.   poukazoval   na   nedostatky a nesprávny postup starostky obce S. pri správe veci verejných“.

Sťažovateľ   listom   z   25. apríla 2008   adresovaným   starostke   obce   (doručeným 28. apríla   2008)   zaujal   stanovisko   k oznámeniu   o   zániku   mandátu   poslanca,   v ktorom uviedol, že ho „považujem za neplatné, uvádzané dôvody za nepravdivé nakoľko som nikdy nebol   zamestnancom   Obce   S.   a   preto   naďalej   budem   uplatňovať   mandát   poslanca Obecného zastupiteľstva obce S. Na toto moje stanovisko do dnešného dňa som neobdržal žiadnu odpoveď“.

Sťažovateľ poukázal na § 51 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   v znení   neskorších   predpisov,   podľa   ktorého „nastúpenie náhradníka vyhlási obecné zastupiteľstvo do 15 dní po tom, čo sa uprázdni mandát.   Podľa   vyššie   uvedených   skutočností   môj   mandát   poslanca   mal   zaniknúť   dňa 19. 04. 2008   a v tomto   prípade   Obecné   zastupiteľstvo   obce   S.   bolo   povinné   vyhlásiť nastúpenie   náhradníka   do 04. 05. 2008   a týmto   zároveň   potvrdiť,   že   došlo   k zákonnému zániku môjho mandátu a zákonnému nástupu náhradníka na uvoľnený mandát poslanca.“.

Podľa   sťažovateľa   do   dňa   podania   tejto   sťažnosti   obecné   zastupiteľstvo   takéto uznesenie neprijalo a náhradník už zložil sľub poslanca obecného zastupiteľstva.

Keďže podľa sťažovateľa obdobným oznámením z 24. apríla 2008 „došlo k zániku mandátu poslanca Obecného zastupiteľstva obce S. ešte u ďalších štyroch poslancov, listom zo   dňa   28. 04. 2008   som   spolu   s   týmito   poslancami   Obecného   zastupiteľstva   obce   S. požiadal   Okresnú   prokuratúru   v   Trebišove   o   preskúmanie   zákonnosti   tohto   postupu starostky   obce   S.   Uvedenú   žiadosť   sme   doručili   Okresnej   prokuratúre   v Trebišove   dňa 28. 04.   2008.   V   tejto   žiadosti   sme   poukázali   na   nezákonnosť   postupu   zániku   našich mandátov   poslancov   Obecného   zastupiteľstva   obce   S.,   pričom   v   mojom   prípade   som uviedol,   že   som   bol   delegovaný   za   člena   miestnej   referendovej   komisie   ohlasovaní obyvateľov obce S. o odvolaní starostky obce S. podľa § 11a ods. 1 písm. b) zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktoré sa uskutočnilo dňa 19. 04. 2008. Zároveň sme túto žiadosť doručili na vedomie aj Obecnému úradu S. dňa 28. 04. 2008. Zo strany Okresnej prokuratúry v Trebišove ani Obce S. sme do dnešného dňa neobdržali žiadnu odpoveď.“.

Sťažovateľ   v   ďalšej   časti   sťažnosti   konkretizoval,   že   18. apríla 2008   mu   bola „predložená na podpis dohoda o vykonaní práce s druhom práce člen komisie, s dňom nástupu do práce dňa 19. 04. 2008 a v rozsahu 15 hodín za čo mi bola vyplatená odmena vo výške 846,- Sk, ktorá bola splatná v deň konania referenda. Túto dohodu som podpísal lebo som si myslel, že v prípade akýchkoľvek volieb majú členovia volebných komisií nárok na odmenu podľa osobitnej právnej úpravy. Pritom som vedel, že nebudem plniť žiadne úlohy obce S. ale iba úlohy vyplývajúce z vyššie uvedeného zákona pre referendovú komisiu. Zúčastnil som sa zasadnutí miestnej referendovej komisie a plnil úlohy vyplývajúce zo   zákona   346/1990   Zb.   o   voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   v   znení   neskorších predpisov,   ktorý   je   potrebné   analogicky   aplikovať   na   miestne   referendum.   Plnil   som úlohy uložené   § 15   ods. 4   zák. č. 346/1990 Zb.   ako   člen   kolektívneho   orgánu   -   miestnej referendovej komisie dňa 19. 04. 2008. Neplnil som žiadne úlohy obce.

Členstvo v miestnej referendovej komisie aj napriek podpísanej dohode o vykonaní práce   medzi   mnou   a   obcou   S.   nezaložil   zamestnanecký   vzťah   lebo   som   pre   obce nevykonával závislú prácu tak ako to ustanovujú vyššie uvedené ustanovenia Zákonníka práce.“.

Podľa názoru sťažovateľa uvedeným postupom „bol ukrátený na svojich právach tým, že mi bol nezákonne odňatý mandát poslanca Obecného zastupiteľstva obce S., ktorý som   získal   v   slobodných,   priamych   a   tajných   voľbách   a   v   súčasnej   dobe   nemôžem uplatňovať   práva   poslanca   Obecného   zastupiteľstva   obce   S.   aj   keď   tieto   práva   chcem uplatňovať“.

Ďalej sťažovateľ uviedol:

„Týmto   postupom   boli   porušené   aj   moje   základné   práva   a slobody   a   to   ústavné právo podľa čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy SR právo prístupu za rovnakých podmienok k voleným a iným verejným funkciám. Článok 30 v spojení s článkom 2 ods. 1 Ústavy SR. Článok 13 ods. 2 v spojení s článkom 30 Ústavy SR.

Vyššie   opísaným   postupom   došlo   k   odňatiu   môjho   mandátu   poslanca   Obecného zastupiteľstva obce S., ako reakciu na vyslovenú kritiku postupu starostky obce pri správe veci verejných, čo je v rozpore aj so slobodnou súťažou politických síl v demokratickej spoločnosti   ako   základný   predpoklad   fungovania   demokratického   štátu   je ustanovený v čl. 31 Ústavy SR.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález: „Odporcovia oznámením zo dňa 24. 04. 2008 č. j.: 170/2008 podpísaného starostkou obce   S.   S.   S.,   ktorým   odňali   mandát   poslanca   Obecného   zastupiteľstva   obce   S. navrhovateľovi, porušili základné právo navrhovateľa zaručené v čl. 30 ods. 4 Ústavy SR, čl. 30 ods. 1 Ústavy SR, čl. 30 v spojení s čl. 2 ods. 1 Ústavy SR a čl. 13 ods. 2 v spojení s čl. 30 Ústavy SR.

Oznámenie   obce   S.,   Obchodná   39/7,   076   35   zo   dňa   24. 04. 2008   č. j.: 170/2008 podpísaného starostkou obce S. S. S. o zániku mandátu poslanca Obecného zastupiteľstva obce S. navrhovateľom zrušuje.

Zakazuje   sa   odporcom   pokračovať   v   porušovaní   základného   práva   navrhovateľa zaručeného čl. 30 ods. 1 a ods. 4 Ústavy SR pri uplatňovaní mandátu poslanca Obecného zastupiteľstva obce S.

Prikazuje   sa   odporcom,   aby   konali   s   navrhovateľom   ako   poslancom   Obecného zastupiteľstva obce S.

Navrhovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 250.000,- Sk... Navrhovateľovi   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   8 011,- Sk vrátane DPH...“

Svoju   sťažnosť   sťažovateľ   doplnil   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu podaním doručeným ústavnému súdu 4. augusta 2008, v ktorom okrem iného uviedol:„V prílohe zasielam kópiu upozornenia Okresnej prokuratúry v Trebišove zo dňa 16. 06. 2008   sp.   zn.:   Pd   67/08-21   v   ktorom   bolo   Obecné   zastupiteľstvo   S.   upozornené na porušenie   § 51   ods. 2   zák. č. 346/1990   Zb.,   zároveň   boli   navrhnuté   opatrenia spočívajúce   v prerokovaní   tohto   upozornenia   na   najbližšom   zasadnutí   obecného zastupiteľstva a povinnosti postupovať v súlade so zák. č. 369/1990 Zb. a zák. č. 349/1990 Zb.   Toto   upozornenie   nebolo   prejednané   na   zasadnutí   obecného   zastupiteľstva. Na zasadnutiach obecného zastupiteľstva konaných dňa 04. 07. 2008 a 14. 07. 2008 môjmu klientovi nebola doručená pozvánka na toto zasadnutie zo strany starostky obce. Aj napriek tejto skutočnosti sa môj klient týchto zasadnutí zúčastnil avšak zo strany starostky obce bol vyzvaný, aby opustil stôl vyhradený poslancom obecného zastupiteľstva, nakoľko už nie je poslancom obecného zastupiteľstva.

Z uvedeného vyplýva, že aj napriek upozorneniu okresnej prokuratúry naďalej trvá porušenie   základných   práv   môjho   klienta   a   tento   nemôže   uplatňovať   mandát   poslanca obecného   zastupiteľstva.   Upozornenie   prokurátora   s   návrhom   na   opatrenia   nie   je   teda účinným prostriedkom ktorý by odstránil porušovanie jeho základných práv.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Vzhľadom na citovaný § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd ešte pred tým,   než   sa   začne   zaoberať   samotnou   materiálnou   stránkou   veci,   je   vždy   povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba v prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a zároveň neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, sa ňou môže ústavný súd zaoberať aj z hľadiska jej vecnej stránky. Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, resp. podľa § 49 zákona o ústavnom súde ako prostriedku ochrany ústavou (alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je jej subsidiarita.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v prípade   nefunkčnosti   všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal   popieranie   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

Sťažovateľ sa   v sťažnosti   domáhal vyslovenia porušenia   svojich   základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy v spojení s čl. 2 ods. 1 a čl. 13 ods. 2 ústavy postupom obce, obecného   zastupiteľstva   a starostky   obce,   ku   ktorému   podľa   neho   došlo   oznámením o zániku mandátu poslanca Obecného zastupiteľstva obce S. z 24. apríla 2008.

Podľa   § 20   ods. 1   zákona   č. 153/2001   Z. z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Podľa § 20 ods. 2 písm. b) zákona o prokuratúre sa orgánmi verejnej správy na účely tohto zákona rozumejú orgány územnej samosprávy.

Podľa   § 28   ods. 1   zákona   o prokuratúre   je   prokurátor   oprávnený   podať   orgánu verejnej   správy   upozornenie   na   účel   odstránenia   porušovania   zákonov   a   ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,   ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou.

Podľa § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, použitie ktorých umožňuje osobitný predpis.

Podľa § 250t ods. 2 OSP prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1, ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom.

Sťažovateľ   v okolnostiach   daného   prípadu   podaním   z 28.   apríla   2008   požiadal Okresnú prokuratúru Trebišov (ďalej len „okresná prokuratúra“) o preskúmanie zákonnosti namietaného postupu starostky obce S. V nadväznosti na to okresná prokuratúra podala 16. júna   2008   pod   sp. zn.   Pd 67/08   podľa   § 28   zákona   o prokuratúre   upozornenie na porušenie   § 51   ods. 2   zákona   č. 349/1990   o voľbách   do   orgánov   samosprávny   obcí v znení   neskorších   predpisov,   ktoré   adresovala   obecnému   zastupiteľstvu   s návrhom na prijatie   konkrétnych   opatrení   na   dosiahnutie   nápravy   v určenej   30-dňovej   lehote (§ 29 ods. 2   zákona   o   prokuratúre)   a upozornením   na   povinnosť   ho   v tej   istej   lehote prerokovať   a zaslať   okresnej   prokuratúre   správu   o výsledku   prerokovania   a   o prijatých opatreniach.

Podľa   oznámenia   právneho   zástupcu   sťažovateľa   z 30.   júla   2008   obecné zastupiteľstvo označené upozornenie okresnej prokuratúry neprerokovalo a vzhľadom na to naďalej   trvá   porušovanie   jeho   základných   práv,   pretože   si   nemôže   uplatňovať   mandát poslanca obecného zastupiteľstva.

Z uvedeného vyplýva, že v prípade nečinnosti napadnutého orgánu verejnej správy [ktorým sa podľa už citovaného § 20 ods. 2 písm. b) zákona o prokuratúre rozumejú orgány územnej samosprávy, teda aj sťažovateľom označení porušovatelia jeho práv] po doručení upozornenia prokurátora má sťažovateľ možnosť domáhať sa ochrany svojich práv podaním účinného prostriedku nápravy, a to žaloby podľa § 250t ods. 1 OSP alebo podaním podnetu prokuratúre na postup podľa § 250t ods. 2 OSP (rovnako I. ÚS 267/08).

Ústavný súd taktiež zistil, že od 22. mája 2008 je na Krajskom súde v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) vedené konanie sp. zn. 6 S/64/2008, predmetom ktorého je totožná vec, akú sťažovateľ uplatnil v konaní pred ústavným súdom. Toto konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Z tohto článku ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu je subsidiárna, čo znamená, že ústavný súd ju môže uplatniť len vtedy, ak nemá právomoc poskytnúť ochranu základným právam a slobodám sťažovateľa iný (t. j. všeobecný) súd.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   princíp   subsidiarity   právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická   osoba,   ktorá   namieta   porušenie   svojho   základného   práva,   musí   rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého právomoc predchádza   pred   uplatnením   právomoci   ústavného   súdu   (podobne   II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).

O návrhu   sťažovateľa   koná   krajský   súd,   preto   ústavný   súd   nemá   právomoc na konanie o tých námietkach sťažovateľa, ktoré mohol uplatniť v konaní pred všeobecnými súdmi.

Keďže po využití právnych prostriedkov, ktoré sťažovateľovi účinne poskytuje zákon o prokuratúre, je na prerokovanie jeho námietok pred právomocou ústavného súdu príslušný krajský   súd   v rámci   správneho   súdnictva,   ústavný   súd   sťažnosť   pri   jej   predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne I. ÚS 267/08, III. ÚS 363/08).

Na základe toho, že sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci (okrem iného návrhu na zrušenie oznámenia o zániku mandátu poslanca, priznanie finančného zadosťučinenia a priznanie náhrady trov právneho zastúpenia) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2008