znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 336/04-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Petra Drugáča, t. č. L., zastúpeného advokátom Mgr. R. V., Š., ktorou namietal porušenie jeho základného práva na obhajobu a na prezumpciu neviny podľa čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 až ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 19/00 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 38/01, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Petra Drugáča o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 29. septembra 2004   doručená   sťažnosť   Petra   Drugáča   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta   porušenie   jeho   základného   práva   na   obhajobu   a na   prezumpciu   neviny   podľa čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 až ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 19/00 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 38/01.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento „nález:

1. Základné právo Petra Drugáča na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1, 2, 3   písm.   b)   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   a základné   právo na obhajobu   a na   prezumpciu   neviny   podľa   čl.   50   Ústavy   Slovenskej   republiky bolo porušené   postupom   Krajského   súdu   v Prešove   v právnej   veci   vedenej pod sp. zn.: 1 T 19/00 a postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   v   právnej   veci vedenej pod sp. zn. 2 To 38/01.

2. Ústavný   súd   ruší   rozsudok   Krajského   súdu   v   Prešove   zo   dňa   04. 05. 2001, sp. zn. 1 T 19/00 a rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. 09. 2001, sp. zn. 2 To 38/2001.

3. Najvyšší   súd   SR   je   povinný   nahradiť   Petrovi   Drugáčovi   trovy   konania vo výške 9.338,- Sk   (slovom   deväťtisíctristotridsaťosem   slovenských   korún)   do   15   dní od právoplatnosti   tohto   rozhodnutia   na   účet   advokáta   Mgr.   R.   V.,   č.   10006- 223633040/4900“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti zjavne neopodstatnené alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Z obsahu sťažnosti doručenej ústavnému súdu 29. septembra 2004 ústavný súd zistil, že   sťažovateľ   požaduje   vysloviť   porušenie   jeho   základného   práva   podľa   čl. 50   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 až ods. 3 písm. b) dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   1 T   19/00   a postupom   najvyššieho   súdu   v konaní   vedenom pod sp. zn. 2 To 38/01. Tieto konania boli právoplatne skončené 11. septembra 2001.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že podal „(...) proti uvedeným rozhodnutiam podnet na sťažnosť pre porušenie zákona, ktorý považuje za iný právny prostriedok na nápravu napadnutých   rozhodnutí,   ktorý   mu   poskytuje   Trestný   poriadok.   O výsledku   vybavenia podnetu   bol   informovaný   listom   zo   dňa   22. 07. 2004,   ktorý   mu   bol   doručený   dňa 02. 08. 2004, od kedy mu plynie dvojmesačná lehota na podanie ústavnej sťažnosti“. Z predložených   príloh   sťažnosti   sťažovateľa   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľom uvádzaný podnet adresovaný Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, doručený Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“) 15. júla 2004, bol tretím podnetom sťažovateľa (prvý podnet z 18. marca 2002 bol odložený listom   generálnej   prokuratúry   z   10. októbra 2002   sp.   zn.   IV   Pz   328/02,   druhý   podnet zo 16. septembra   2003   bol   odložený   listom   generálnej   prokuratúry   z   12. februára 2004 sp. zn. IV Pz 848/03) a z dôvodu, že neobsahoval nové skutočnosti oproti argumentom, ktoré   sťažovateľ   uviedol   v predchádzajúcich   podnetoch,   bol   generálnou   prokuratúrou odložený bez vykonania ďalších opatrení.

Ústavný súd sa   však nestotožnil   s tým, že by lehota   na podanie   sťažnosti   podľa čl. 127 ústavy mohla byť v okolnostiach prípadu zachovaná, teda že by jej plynutie začalo až dňom doručenia oznámenia o odložení podnetu sťažovateľa generálnou prokuratúrou, t. j. 2. augusta 2004.   Samotné   podanie   podnetu   v prípade   jeho   nevyhovenia   generálnou prokuratúrou nie je totiž účinným právnym prostriedkom, ktorý právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje každej osobe na ochranu jej základných práv alebo slobôd. Takýto podnet nie je teda ani iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľ v zmysle § 53 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   povinný   vyčerpať   na   ochranu   svojich   základných   práv   alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sťažovateľ   nemôže   uplatniť   osobne,   nemožno   považovať   za   účinné   právne   prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Preto podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona nemá na plynutie lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde žiadny vplyv. Plynutie uvedenej lehoty nie je totiž závislé od snahy sťažovateľa využiť mimoriadne opravné   prostriedky,   ale od   naplnenia   skutočností   uvedených   v ustanovení   §   53   ods.   3 zákona o ústavnom súde (m. m. I. ÚS 209/03, IV. ÚS 316/04).

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v čase, keď sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému súdu, t. j. 29. septembra 2004, už uplynula lehota uvedená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde pre tento typ konania pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   preto   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľa   podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde túto odmietol ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2004