SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 335/04-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Jozefa Duplinského, bytom B. B., zastúpeného advokátkou JUDr. A. S., B. B., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 128/95 a 15 C 142/99 a Krajským súdom v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 1538/00 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Jozefa Duplinského o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra 2004 doručená sťažnosť Jozefa Duplinského, bytom B. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho základného práva podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 128/95 a 15 C 142/99 a Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 1538/00.
Podľa sťažovateľa okresný súd v konaní o zrušení práva spoločného nájmu bytu (sťažovateľ má v konaní procesné postavenie odporcu) vedenom pod sp. zn. 15 C 128/95 a následne v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 142/99 a krajský súd v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 1538/00 porušili jeho základné právo zaručujúce rovnosť účastníkov v konaní pred súdom podľa čl. 47 ods. 3 ústavy.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie, a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ namietal porušenie ním označeného základného práva okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 128/95. V tomto konaní rozhodol okresný súd rozsudkom z 15. februára 1996, ktorý bol v dôsledku odvolania sťažovateľa zrušený uznesením krajského súdu sp. zn. 17 Co 2067/96 z 26. septembra 1996 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Okresný súd vo veci opätovne rozhodol rozsudkom z 18. novembra 1997 (opätovne v neprospech sťažovateľa), ktorý bol v dôsledku odvolania sťažovateľa zmenený rozsudkom krajského súdu sp. zn. 17 Co 1415/98 z 1. júla 1998. Proti predmetnému rozsudku podala dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) navrhovateľka. Rozsudok okresného súdu sp. zn. 15 C 128/95 z 18. novembra 1997, ako aj rozsudok krajského súdu sp. zn. 17 Co 1415/98 z 1. júla 1998 boli rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 14/99 z 28. apríla 1999 zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Po vrátení veci najvyšším súdom okresnému súdu bola vec pôvodne vedená pod sp. zn. 15 C 128/95 vedená pod novou sp. zn. 15 C 142/99.
Sťažovateľ namietal porušenie jeho základného práva podľa čl. 47 ods. 3 v konaní okresného súdu sp. zn. 15 C 142/99, ako aj v konaní krajského súdu sp. zn. 17 Co 1538/00, v ktorom krajský súd rozhodol (12. júla 2000) o odvolaní sťažovateľa proti uvedenému rozsudku okresného súdu.
Rozsudok okresného súdu sp. zn. 15 C 142/99 z 25. januára 2000 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 17 Co 1538/00 z 12. júla 2000 nadobudli právoplatnosť 15. augusta 2000.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
Sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 2. septembra 2004. Ústavný súd konštatuje, že od 15. augusta 2000, keď rozsudok okresného súdu sp. zn. 15 C 142/99 z 25. januára 2000 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 17 Co 1538/00 z 12. júla 2000 nadobudol právoplatnosť, uplynula lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie ním označeného základného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy odmieta ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (§ 127 ods. 2 prvej vety ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal jeho priznania, nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. októbra 2004