znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 335/04-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Jozefa Duplinského, bytom B. B., zastúpeného advokátkou JUDr. A. S., B. B., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej   republiky   Okresným   súdom   Banská   Bystrica   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 15 C 128/95   a   15 C 142/99   a   Krajským   súdom   v Banskej   Bystrici   v   konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 1538/00 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Jozefa Duplinského o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 2. septembra 2004   doručená   sťažnosť   Jozefa   Duplinského,   bytom   B.   B.   (ďalej   len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho základného práva podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej len „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   15 C 128/95   a 15 C 142/99   a   Krajským súdom   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom pod sp. zn. 17 Co 1538/00.

Podľa   sťažovateľa   okresný   súd   v konaní   o zrušení   práva   spoločného   nájmu   bytu (sťažovateľ má v konaní procesné postavenie odporcu) vedenom pod sp. zn. 15 C 128/95 a následne v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 142/99 a krajský súd v odvolacom konaní vedenom   pod   sp. zn.   17 Co 1538/00   porušili   jeho   základné   právo   zaručujúce   rovnosť účastníkov v konaní pred súdom podľa čl. 47 ods. 3 ústavy.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie, a zisťuje, či spĺňa   zákonom   predpísané   náležitosti   a či   nie   sú   dôvody   na   jej   odmietnutie.   Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ namietal porušenie ním označeného základného práva okresným súdom v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   15 C 128/95.   V tomto   konaní   rozhodol   okresný   súd rozsudkom   z   15. februára 1996,   ktorý   bol   v   dôsledku   odvolania   sťažovateľa   zrušený uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   17 Co 2067/96   z   26. septembra 1996   a   vec   mu   bola vrátená   na   ďalšie   konanie   a   rozhodnutie.   Okresný   súd   vo   veci   opätovne   rozhodol rozsudkom z 18. novembra 1997 (opätovne v neprospech sťažovateľa), ktorý bol v dôsledku odvolania   sťažovateľa   zmenený   rozsudkom   krajského   súdu   sp.   zn.   17 Co 1415/98 z 1. júla 1998. Proti predmetnému rozsudku podala dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   navrhovateľka.   Rozsudok   okresného   súdu sp. zn. 15 C 128/95   z   18. novembra 1997,   ako   aj   rozsudok   krajského   súdu sp. zn. 17 Co 1415/98 z 1. júla 1998 boli rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 14/99 z 28. apríla 1999   zrušené   a   vec   bola   vrátená   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie a rozhodnutie.

Po   vrátení   veci   najvyšším   súdom   okresnému   súdu   bola   vec   pôvodne   vedená pod sp. zn. 15 C 128/95 vedená pod novou sp. zn. 15 C 142/99.

Sťažovateľ namietal porušenie jeho základného práva podľa čl. 47 ods. 3 v konaní okresného súdu sp. zn. 15 C 142/99, ako aj v konaní krajského súdu sp. zn. 17 Co 1538/00, v ktorom   krajský   súd   rozhodol   (12. júla 2000)   o odvolaní   sťažovateľa   proti   uvedenému rozsudku okresného súdu.

Rozsudok   okresného   súdu   sp. zn.   15 C 142/99   z   25. januára 2000   v   spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 17 Co 1538/00 z 12. júla 2000 nadobudli právoplatnosť 15. augusta 2000.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Sťažnosť   sťažovateľa   bola doručená   ústavnému   súdu   2. septembra 2004.   Ústavný súd konštatuje, že od 15. augusta 2000, keď rozsudok okresného súdu sp. zn. 15 C 142/99 z 25. januára 2000   v spojení   s   rozsudkom   krajského   súdu   sp. zn.   17 Co 1538/00 z 12. júla 2000   nadobudol   právoplatnosť,   uplynula   lehota   podľa   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   ústavný   súd   rozhodol   tak,   že   sťažnosť sťažovateľa,   ktorou   namietal   porušenie   ním   označeného   základného   práva   podľa čl. 47 ods. 3 ústavy odmieta ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (§ 127 ods. 2 prvej vety ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal jeho priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2004