znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 334/2011-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. augusta 2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom mestskej časti Bratislava – Nové Mesto v konaní vedenom pod sp. zn. 176/2003-642093-Já a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sp/22/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júna 2011 doručená sťažnosť M. P., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestskej časti Bratislava – Nové Mesto (ďalej len „mestská časť“) v konaní vedenom pod sp. zn. 176/2003-642093-Já a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sp/22/2010.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   9.   júna   2003   mestskej   časti „žiadosť o jednorazovú dávku sociálnej pomoci na úhradu mimoriadnych výdavkov“.

Mestská   časť   žiadosť   sťažovateľa   zamietla   rozhodnutím   z   2.   júla   2003,   ktoré na základe   podaného   opravného   prostriedku   Okresný   súd   Bratislava   III   rozsudkom z 19. januára 2004 č. k. 32 S/13/2003-32 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Následne   mestská   časť   žiadosť   zamietla   rozhodnutím   z   23.   februára   2004, ktoré na základe   opravného   prostriedku   krajský   súd   rozsudkom   zo   14.   mája   2007 č. k. 3 Sp/220/2005-38 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Žiadosť   sťažovateľa   mestská   časť   opätovne   zamietla   rozhodnutím z 20. augusta 2007, ktoré krajský súd rozsudkom č. k. 3 Sp/58/2007-33 z 23. februára 2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Následne mestská časť žiadosť sťažovateľa zamietla rozhodnutím z 15. marca 2010. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ 29. marca 2010 opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sp/22/2010.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:„Z dôvodu, že Mestská časť... pod č. k. soc. 176/2003-642093-Já, dlhodobo priamo diskriminuje moju osobu a vo veci nekoná tak, ako prikazuje Zákon č. 71/1967 o správnom poriadku,   dňa   15. 03. 2010   bola   podaná   žaloba   vo   veci   porušenia   zásady   rovnakého zaobchádzania.   Žaloba   sa   prejednáva   na   Okresnom   súde   Bratislava   III   pod   sp. zn.: 44 C 32/2010...

Ďalej   Krajský   súd...   vo   veci   opravného   prostriedku   pod   sp. zn.   3 Sp   22/2010 efektívne   nekonal,   preto   som   dňa   30. 05. 2011   podal   sťažnosť   na   prieťahy   v   súdnom konaní...

V   upovedomení   o   vybavení   sťažnosti   podpredsedníčka   Krajského   súdu...   pod Spr. 2112/2011   zo   dňa   14. 06. 2011   konštatuje,   že   moja   sťažnosť   na   zbytočné   prieťahy v konaní je dôvodná a vyzvala zákonnú sudkyňu, aby neodkladne prijala ďalšie opatrenia na odstránenie prieťahov...

V   podstate   sa   od   podania   mojej   žiadosti   zo   dňa   09. 06. 2003   na   Mestskej   časti Bratislava - Nové Mesto pod sp. zn. soc. 176/2003-642093-Já nekoná vôbec, v zmysle ust. Zák. 71/1967 o správnom poriadku. Správny orgán v rámci svojho rozhodovania neberie na vedomie rozhodnutia správnych súdov. Úmyselne koná vo veci tak, aby správny súd po prešetrení, vec opätovne vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

A postupom prešetrenia rozhodnutia správneho orgánu, Krajský súd v Bratislave pod sp. zn. 3 Sp 22/2010 koná zbytočné prieťahy.

Ako   účastník   konania   som   po   celú   dobu   rozhodovania   správnemu   orgánu, napomáhal k odstraňovaniu právnej neistoty podaním riadnych opravných prostriedkov. Predmetom konania išlo o štandardnú vec patriacu do rozhodovacej agendy správneho orgánu,   teda   nešlo   o   žiadnu   právnu   či   fakticky   zložitú   vec,   o   ktorej   správny   orgán rozhodoval...

Podotýkam,   že   všeobecnému   súdu   bola   poskytnutá   primeraná   lehota   na   prijatie opatrení na odstránenie zistených prieťahov v súdnom konaní, ale súd doposiaľ neuviedol termín   pojednávania   vo   veci   samej,   čím   sa   otvára   časový   priestor   na   pokračovanie zbytočných prieťahov, teda súd doposiaľ neodstránil právnu neistotu.“

Na   základe   týchto   skutočností   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   rozhodol nálezom:

„Základné právo M. P. … podľa… čl. 48 ods. 2 Ústavy… a právo… podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru… postupom Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto v konaní vedenom pod č. k. soc. 176/2003-642093-Já porušené boli.

Základné právo M. P. … podľa… čl. 48 ods. 2 Ústavy… a právo… podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru…   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   v   konaní   vedenom   pod   č. k.   3 Sp 22/2010 porušené boli.

Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k. soc. 176/2003-642093-Já konala bez zbytočných prieťahov.

Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k. 3 Sp 22/2010 konal bez zbytočných prieťahov.

M. P. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8.000 €…, ktoré mu je Mestská časť Bratislava   -   Nové   Mesto   povinná   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti   tohto nálezu.

M. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie... 2.500 €..., ktorý mu je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ návrh   na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia   odôvodnil „... nezodpovedným   prístupom   orgánov   k   vybavovaniu...   žiadosti   vo   veci   pod   č. k.   soc. 176/2003-642093-Já   a   opravného   prostriedku   pod   č. k.   3Sp   22/2010,   neodôvodnenou nečinnosťou, kedy svojim zdĺhavým konaním (resp. nekonaním) spôsobili u sťažovateľa stav právnej neistoty...

Postup správneho orgánu ako aj súdu pociťujem ako ujmu na ľudskej dôstojnosti ako dôchodcu,   ktorý   je   odkázaný   na   soc.   pomoc   a   preto   sa   domáham   primeraného zadosťučinenia   aj   v   peniazoch.   Ako   invalidný   dôchodca,   zvlášť   citlivo   vnímam   právnu neistotu a liknavosť správneho orgánu a súdu pri vybavovaní svojich záležitostí, čo viedlo k mojej   psychickej   ujme,   ale   i   k   hmotnej   núdzi,   vzhľadom   na   môj   príjem   na   hranici životného minima, ako invalidného dôchodcu.“.

Sťažovateľ   priložil   k   sťažnosti   ako   prílohu   okrem   iných   aj   list   podpredsedníčky krajského   súdu   označený   ako „VEC   Sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní“,   ktorý   bol sťažovateľovi doručený 20. júna 2011. V uvedenom dokumente podpredsedníčka krajského súdu okrem iného uviedla:

„Potvrdzujem prevzatie Vašej sťažnosti zo dňa 30. 5. 2011, ktorá bola Krajskému súdu v Bratislave doručená dna 30. 5. 2011, v ktorej sa sťažujete na prieťahy v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3 Sp 22/2010...

Vašu sťažnosť som prešetrila... a dospela som k záveru, že... je dôvodná. Šetrením bolo zistené, že vec vedená pod sp. zn. 3 Sp 22/2010 napadla na Krajský súd v Bratislave dňa 14. 4. 2010. Tunajší súd listom zo dňa 10. 5. 2010 vyzval navrhovateľa ako aj odporcu na vyjadrenie, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Nahliadnutím   do   spisu   som   zistila,   že   dňa   16. 5. 2011   bol   vo   veci   určený   termín pojednávania na 11. októbra 2011 o 10.00 hodine. Podľa vyjadrenia zákonnej sudkyne JUDr. A. P. časový posun v určení termínu pojednávania bol spôsobený najmä opakovaným prevzatím vecí po troch sudcoch v zmysle zmeny rozvrhu práce, ďalej pridelením prevažne reštančných   vecí   poznačenými   prieťahmi,   ktoré   bolo   potrebné   prednostne   naštudovať a prejednať aj vzhľadom na to, že išlo o veci výrazne staršie ako vec sp. zn. 3 Sp 22/2010... Po   oboznámení   sa   so   skutočnosťami   potrebnými   na   zistenie   stavu   veci   musím konštatovať, že som v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3 Sp 22/2011 zistila prieťahy, ktorých príčiny sú dané okolnosťami objektívnej povahy so zreteľom na množstvo nevybavených vecí v oddelení 3Sp, pridelenie množstva reštančných veci zákonnej sudkyni na prejednanie a opakované zmeny rozvrhu práce.

Vzhľadom na vyššie uvedené si Vám preto dovoľujem oznámiť, že som Vašu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sp 22/2010 vyhodnotila ako dôvodnú. Dovoľte mi preto, aby som sa Vám v mene správy a riadenia súdu za vzniknuté objektívne prieťahy ospravedlnila. Zároveň Vám oznamujem, že vec budem naďalej sledovať z hľadiska jej bezprieťahovosti   a   plynulosti   až   do   jej   rozhodnutia   tunajším   súdom,   pričom   vyzvem konajúcu   samosudkyňu,   aby   neodkladne   prijala   ďalšie   opatrenia   na   odstránenie vzniknutých   prieťahov.   Súčasne   uvádzam,   že   vec   sp. zn.   3 Sp   22/2010   bude   prevedená do režimu sledovania vecí podpredsedníčkou krajského súdu za účelom zabránenia vzniku ďalších prieťahov v konaní.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako aj návrhy   podané   oneskorene môže ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a porušenie práva na prejednanie svojej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom   mestskej   časti v konaní vedenom pod sp. zn. 176/2003-642093-Já a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sp/22/2010.

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestskej časti v konaní vedenom pod sp. zn. 176/2003-642093-Já

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v občianskom súdnom   konaní   súdy   preskúmavajú   aj   zákonnosť   rozhodnutí   orgánov   verejnej   správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy   so   zákonom   a   pri   plnení   úloh   štátnej   správy   aj   s   nariadením   vlády a so všeobecne   záväznými   právnymi   predpismi   ministerstiev   a   ostatných   ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa   § 244   ods. 2   OSP   v   správnom   súdnictve   preskúmavajú   súdy   zákonnosť rozhodnutí   a   postupov   orgánov   štátnej   správy,   orgánov   územnej   samosprávy,   ako aj orgánov   záujmovej   samosprávy   a   ďalších   právnických   osôb,   ako   aj   fyzických   osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy (pozri § 244 ods. 3 OSP).Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľa je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorým je aj mestská časť. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že nepodal žalobu podľa § 250t OSP.

Princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   je   ústavným   príkazom   pre   každú fyzickú osobu alebo právnickú osobu namietajúcu porušenie svojho základného práva. Preto každý musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu,   požiadať   o   ochranu   ten   orgán   verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza právomoci ústavného súdu (I. ÚS 189/07).

Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľom ústavný súd pri predbežnom   prerokovaní dospel   k záveru, že v časti sťažnosti,   v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojich práv mestskou časťou, nie je daná jeho právomoc, a preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v tejto časti odmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sp/22/2010

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť aj postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sp/22/2010.

Zo sťažnosti sťažovateľa a z jej príloh vyplýva, že opravný prostriedok sťažovateľa podľa Občianskeho súdneho poriadku bol doručený krajskému súdu 14. apríla 2010 s tým, že prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené na 11. október 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh je tiež zrejmé, že sťažovateľ podal predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Sťažnosť   vyhodnotila   podpredsedníčka   krajského   súdu   ako   dôvodnú,   pričom konštatovala, že v predmetnej veci zákonná sudkyňa nariadila pojednávanie na 11. október 2011   a   vec   vedenú   pod   sp. zn.   3 Sp/22/2010   previedla   do „režimu   sledovania   vecí podpredsedníčkou   krajského   súdu   za   účelom   zabránenia   vzniku   ďalších   prieťahov v konaní“. Tieto   skutočnosti   oznámila   podpredsedníčka   krajského   súdu   sťažovateľovi listom zo 14. júna 2011, ktorý bol sťažovateľovi doručený 20. júna 2011.

Sťažnosť sťažovateľa podľa   čl. 127 ods. 1 ústavy   bola doručená ústavnému súdu 27. júna 2011, teda ani nie mesiac po doručení sťažnosti na prieťahy v konaní krajskému súdu.

V tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že vo svojej doterajšej judikatúre   opakovane   vyslovuje,   že   v   prípadoch   sťažností   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   vyžaduje, aby sťažovatelia preukázali využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch, t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného všeobecného súdu. Podanie takejto sťažnosti ústavný súd totiž zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu,   ako   aj   so   základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS 153/03,   IV. ÚS 278/04).   Preto   podanie   sťažnosti   podľa   príslušných   ustanovení zákona o súdoch ústavný súd považuje za jeden z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienku konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

V   danom   prípade   bola   sťažnosť   sťažovateľa   na   prieťahy   v   konaní   doručená krajskému súdu 30. mája 2011, pričom sťažnosť sťažovateľa podľa čl. 127 ods. 1 ústavy bola   ústavnému   súdu   doručená   27.   júna   2011.   V   týchto   súvislostiach   ústavný   súd konštatuje, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažovateľom v posudzovanej veci sa javí ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by bola podpredsedníčke krajského súdu poskytnutá   primeraná   (rozumná) lehota   na   prijatie   opatrení   proti   zbytočným   prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05, I. ÚS 233/08). Ústavný súd   totiž   vo   svojej   doterajšej   judikatúre   zdôrazňuje,   že   po   podaní   sťažnosti   podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch je potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor   na   prijatie   opatrení   s   cieľom   nápravy   a   odstránenia   protiprávneho   stavu zapríčineného   nečinnosťou   alebo   neefektívnou   činnosťou   (IV. ÚS 78/07,   IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09). Sťažovateľ neposkytol v tomto smere krajskému súdu žiaden časový priestor na   vykonanie   opatrení,   a   preto   ústavný   súd   posúdil   sťažnosť   sťažovateľa   v tejto   časti ako predčasne predloženú ústavnému súdu   a odmietol ju v tejto časti podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej neprípustnosti.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   aj   ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. augusta 2011