znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 333/2010-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. septembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. K. st. a Ing. J. K. ml., obaja bytom T., zastúpených advokátom JUDr. J. M., L., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Stará   Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 1/2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K. st. a Ing. J. K. ml.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2010 doručená sťažnosť J. K. st. a Ing. J. K. ml. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 1/2008 (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli, že „sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, pričom ich vlastníctvo je zapísané aj v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v P., Správa katastra P. v liste vlastníctva č... pre katastrálne územie a obec Š.

Hoci návrh na začatie konania v predmetnej veci bol súdu doručený dňa 5. 11. 2007, doposiaľ   sa   vo   veci   neuskutočnilo   ani   jedno   pojednávanie.   Porušovateľ   síce   na   deň 3. 9. 2009 nariadil termín pojednávania, ktoré sa však neuskutočnilo a toto bolo odročené na neurčito bez prejednania veci.

Sťažovatelia   písomne   žiadali   sťažovateľa   o   nariadenie   ďalšieho   pojednávania, doteraz však nebol určený ďalší termín pojednávania ani vo veci nebolo inak rozhodnuté.“.

Ďalej   sťažovatelia   uviedli,   že «sú   toho   názoru,   že   postupom   porušovateľa   bolo porušené   ich   základné   právo,   aby   sa   ich   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené v prvej vete článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

V   danej   veci   sa   sťažovatelia   domáhajú   vykonania   spravodlivosti   bez   zbytočných prieťahov najmä z dôvodu, že i keď sú v príslušnom katastri nehnuteľností stále vedení ako spoluvlastníci nehnuteľnosti,   ktorá je predmetom sporu,   tak uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4 C/1/2008-211 zo dňa 18. 2. 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu   v   Prešove   č. k.   7 Co/60/2008-233   zo   dňa   14.   5.   2008   im   formou   predbežného opatrenia   bolo   zakázané   až   do   právoplatného   rozhodnutia   súdu   vo   veci   samej,   aby   s nehnuteľnosťou –   parcela registra „E“   č...   o výmere...   –   zastavané plochy   a nádvoria, zapísaná   na LV   č....   v katastri   nehnuteľností   Správy   katastra   P.,   k. ú.   Š.,   akýmkoľvek spôsobom nakladali, najmä ju predali, darovali, zamenili, prenajali, vypožičali, zaťažili záložným právom alebo vecným bremenom.».

Sťažovatelia ďalej poukázali na to, že „podávajú sťažnosť aj z dôvodu, že v minulosti už bol vedený spor o vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, a to na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12 C 72/1995, ktorý trval dvanásť rokov. Sťažovateľ I. bol v tomto spore úspešný, po jeho skončení previedol spoluvlastnícky podiel na spornom pozemku o veľkosti 1/3-ina k celku na svojho syna sťažovateľa II. a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3-ina k celku   na   dcéru   J.   F.   a   aj   napriek   úspechu   po   dvanásťročnom   súdnom   spore   je sťažovateľom postupom súdu opätovne ďalšie roky znemožnené užívať ich vlastníctvo, a to akýmkoľvek spôsobom a nakladať s ním.

...si uvedomujú, že v spore vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa je značný počet účastníkov konania na strane navrhovateľov, ale táto skutočnosť nemôže spôsobovať prieťahy   v   konaní,   nakoľko   všetci   navrhovatelia   sú   zastúpení   predsedom   pozemkového spoločenstva U. Š. J. C., ako aj advokátom J. K. so sídlom v Š..., pričom prvostupňový, ako aj odvolací súd pri nariadení predbežného opatrenia takéto procesné zastúpenie dvomi osobami   akceptovali.   Veľký   počet   účastníkov   konania   tiež   odôvodňuje,   aby   sa   vo   veci konalo bez prieťahov, pretože vzhľadom na vek niektorých z nich je predpoklad, že pri niekoľkoročných prieťahoch títo smrťou stratia spôsobilosť byť účastníkom konania, čím budú spôsobované ďalšie prieťahy.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, aby takto rozhodol:„Okresný   súd   Stará   Ľubovňa   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   4 C/1/2008   porušil základné právo sťažovateľov J. K... a Ing. J. K..., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Sťažovateľovi I. J. K... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- eur,   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Stará   Ľubovňa   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Sťažovateľovi II. Ing. J. K... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- eur, ktoré mu je Okresný súd Stará Ľubovňa povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresnému súdu Stará Ľubovňa prikazuje, aby konal vo veci, ktorá je u neho vedená pod sp. zn. 4 C/1/2008.“

Ústavný súd   zistil,   že 2.   februára 2010   bola okresnému súdu   doručená   sťažnosť sťažovateľov podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov   na   prieťahy   v namietanom   konaní adresovaná   predsedníčke   okresného   súdu,   ktorá   v odpovedi   zo   16.   februára   2010 vyhodnotila   predmetnú   sťažnosť   ako   nedôvodnú.   Uvedenú   skutočnosť   sťažovatelia v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 12. júla 2010 neuviedli.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľov smerujúcom proti postupu okresného súdu, ktorým boli podľa nich spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 C 1/2008.

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, s jej prílohami a najmä s obsahom zapožičaného súdneho spisu okresného súdu dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľov je zjavne neopodstatnená.

Právny   názor   ústavného   súdu   o zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   vychádza z posúdenia doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom potom, keď mu Okresný súd Poprad po rozhodnutí Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 3 Nc 35/2007 zo 7. decembra 2007 o prikázaní veci na rozhodnutie súdu ako vecne a miestne   príslušnému   postúpil   právnu   vec   sťažovateľov,   ktorí   v nej   majú   procesné postavenie odporcov.

Ďalší priebeh namietaného konania je opísaný v prílohe vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti   vypracovanej   zákonným   sudcom,   podľa   ktorej   chronológia   realizovaných procesných úkonov bola takáto:

„Podaním   zo   dňa   18. 1. 2008   tunajší   súd   vyžiadal   od   OS   Poprad   kópie   žaloby a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj ich prílohy a následne podaním z 21. 1. 2008 spisy OS Poprad sp. zn. 17 C/101/1992 a 12 C/72/1995.

Uznesením   č. k.   4 C/1/2008-192   zo   dňa   4. 2. 2008   tunajší   súd   vyzval   žalobcov na spresnenie a doplnenie žaloby a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pričom požadované doklady boli súdu doručené 14. 2. 2008 a následne uznesením č. k. 4 C/1/2008- 211 zo dňa 18. 2. 2008 bolo vo veci nariadené predbežné opatrenie, proti ktorému podali odvolanie žalovaný v 1. rade dňa 12. 3. 2008, žalovaní v 2. a 3. rade dňa 13. 3. 2008, ktoré boli 7. 4. 2008 zaslané právnemu zástupcovi žalobcov a dňa 23. 4. 2008 predložené KS v Prešove na rozhodnutie, kde nariadenie predbežného opatrenia bolo potvrdené uznesením KS   v   Prešove   č. k.   7 Co/60/2008-233   zo   dňa   14. 5. 2008.   Uvedené   uznesenie   bolo predložené   tunajšiemu   súdu   dňa   18. 6. 2008   a   následne   25. 6. 2008   expedované účastníkom, resp. ich zástupcom.

Dňa 1. 10. 2008 bola predmetná vec pridelená na konanie a rozhodnutie JUDr. M. S., ktorá dňa 16. 12. 2008 nariadila úkony v zmysle č. l. 243 spisu a dňa 11. 2. 2009 vydala uznesenia na č. l. 246 a 247 spisu.

Dňa 22. 6. 2009 bol vo veci nariadený termín pojednávania a vyžiadané písomné podklady zo Správy katastra P.

Dňa 25. 8. 2009 boli právnym zástupcom žalobcov predložené súdom požadované doklady. Dňa 3. 9. 2009 bolo pojednávanie odročené na neurčito stým, že pr. zást. žalobcov bolo   uložené   spresniť   okruh   účastníkov,   o   čo   bol   následne   urgovaný   podaním   zo   dňa 13. 10. 2009, na čo 26. 10. 2009 požiadal o predĺženie lehoty (č. l. 380).

Dňa 3. 12. 2009 podal pr. zást. žalobcov návrh na pripustenie zámeny účastníkov a vstup nových účastníkov do konania tak na strane žalobcov ako aj žalovaných, predložil plné moci, ako aj návrh na zmenu petitu a ďalšie listiny.

Podaním zo dňa 22. 12. 2009 bol pr. zást. žalobcov vyzvaný na doloženie potrebných dôkazov a oznámenie ďalších potrebných skutočností (č. l. 466).

Dňa 4. 2. 2010 bola vec podľa § 51 ods. 4 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z. z. odňatá JUDr. S. z dôvodu jej nástupu na materskú dovolenku a pridelená JUDr. J. S. Právny zástupca žalobcov bol telefonicky dňa 15. 2. 2010 a písomne dňa 29. 4. 2010 urgovaný o vybavenie výzvy súdu zo dňa 22. 12. 2009.

Dňa 1. 7. 2010 bola predmetná vec odňatá JUDr. S. a v zmysle § 51 ods. 1 písm. b/ zákona č. 757/2004 Z. z., spolu s inými sporovými vecami, pridelená mne. Dňa 26. 7. 2010 podal právny zástupca žalovaného v 1. rade návrh na zrušenie predbežného opatrenia, ktorého rovnopis som 30. 7. 2010 zaslal pr. zást. žalobcov na vyjadrenie.“

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže podľa štandardnej judikatúry   ústavného   súdu   vyplývať   aj   z   toho,   že porušenie   tohto   základného   práva   sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   uvažovať   o zbytočných   prieťahoch   (m. m.   IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd   zohľadnil   svoju   doterajšiu judikatúru konštatujúc, že konanie na okresnom súde (po prikázaní veci na rozhodovanie krajským súdom) prebieha od 9. januára 2008, pričom sťažnosť na porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bola ústavnému súdu doručená 12. júla 2010. Po odrátaní doby,   počas   ktorej   sa   spis   nachádzal   na   krajskom   súde   v súvislosti   s rozhodovaním o prikázaní veci na rozhodovanie a o odvolaní proti nariadenému predbežnému opatreniu, ústavný súd zastáva názor, že doterajšia dĺžka predmetného súdneho konania v okolnostiach prípadu nie je takej povahy, aby umožňovala v danej veci vysloviť namietané porušenie základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (napr.   II. ÚS 57/01,   I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu   sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00),   alebo   ho   odmietol   ako zjavne   neopodstatnený   (napr.   I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).

Ústavný súd zistil, že okresný súd po doručení mu spisu 9. januára 2008 z Okresného súdu   Poprad   vo   veci   v zásade   priebežne   konal.   Aj   keď   jeho   postup   v preskúmavanom konaní nebol celkom optimálny a prispel aj k určitému predĺženiu konania, ústavný súd je však toho názoru, že zistené nedostatky nevykazujú takú intenzitu, že by po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné dospieť k záveru, ktorý by signalizoval, že v konaní vedenom okresným   súdom   pod   sp. zn. 4 C 1/2008 došlo   k porušeniu   sťažovateľom   označeného základného práva.

Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté   do   ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou   zaručených základných   práv   alebo   slobôd,   a   v   spojitosti   s   tým   zistenie,   že   v   okolnostiach   daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd (IV. ÚS 57/09).

Sťažovatelia v súvislosti s prieťahmi v konaní namietali spojitosť s predchádzajúcim konaním,   ktoré   v identickej   veci   prebiehalo   na   Okresnom   súde   Poprad   pod   sp. zn. 12 C 72/1995   dvanásť   rokov,   a ďalej   poukazovali   na   to,   že   v namietanom   konaní   bolo okresným   súdom   nariadené   predbežné   opatrenie,   v dôsledku   čoho   im   boli   dočasne obmedzené ich vlastnícke práva k nehnuteľnosti.

Ústavný súd konštatuje, že uvedené argumenty vo vzťahu k posúdeniu prieťahov v konaní nemôže akceptovať.   Predbežné   opatrenie   bolo   nariadené   uznesením   okresného súdu z 18. februára 2008, ktoré ako vecne správne potvrdil uznesením sp. zn. 7 Co 60/2008 zo 14. mája 2008 v odvolacom konaní aj krajský súd. Domáhanie sa vydania nariadenia predbežného opatrenia účastníkmi konania je ich legitímnym oprávnením a nemožno ho podľa   názoru   ústavného   súdu   v žiadnom   prípade   vo   vzťahu   k posudzovaniu   prieťahov v konaní pripísať na ťarchu okresného súdu.

Pokiaľ   sťažovatelia   poukázali   na   iné   konanie   vedené   Okresným   súdom   Poprad v identickej   veci   pod   sp. zn.   12 C 72/1995   s tým,   že   namietané   konanie   by   malo   byť „pokračovaním“ uvedeného   súdneho   konania,   ústavný   súd   tento   argument   odmietol. Ústavný   súd   zo   zapožičaného   súdneho   spisu   okresného   súdu   zistil,   že   konanie   vedené Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 12 C 72/1995 právoplatne skončilo 4. apríla 2006, keď nadobudlo   právoplatnosť   uznesenie   krajského   súdu   sp. zn.   3 Co 137/05   zo 16. februára 2006, ktorým bolo vyslovené, že mení rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 12 C 72/1995-226 z 29. júla 2004 v spojení s opravným uznesením č. k. 12 C 72/1995-68 z 24. februára 2005 tak, že návrh zamieta.

Sťažovatelia   v   sťažnosti   okrem   uvedených   argumentov   poukázali   aj   na   to,   že „doposiaľ   sa   vo   veci   neuskutočnilo   ani   jedno   pojednávanie.   Porušovateľ   síce   na   deň 3. 9. 2009 nariadil termín pojednávania, ktoré sa však neuskutočnilo a toto bolo odročené na neurčito bez prejednávania veci.“.

Ústavný   súd   s uvedeným   tvrdením   nemohol   súhlasiť,   lebo   zo   zápisnice z pojednávania nachádzajúcej sa v zapožičanom súdnom spise okresného súdu vyplýva, že pojednávanie nariadené na 3. september 2009 sa v tento deň aj za účasti sťažovateľov a ich právneho zástupcu uskutočnilo a bolo odročené na neurčito s tým, že okresný súd uložil právnemu zástupcovi žalobcov, aby v lehote 20 dní spresnil okruh účastníkov na strane žalobcov i žalovaných.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľov   podľa   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľov na ochranu ústavnosti uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2010