znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 332/09-

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť P. H., L., zastúpeného advokátom JUDr. P. V., L., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T/40/2001 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. H. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2009 doručená sťažnosť P. H., L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. P. V., L.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T/40/2001.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v trestnom konaní vedenom proti nemu pred okresným súdom pod sp. zn. 1 T/40/2001. Dňa 22.   januára   2001   bola   podaná   na   sťažovateľa   obžaloba.   Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že po opakovanom rozhodovaní okresného súdu bol sťažovateľ rozsudkom okresného súdu sp. zn.   1   T/40/2001   z 23.   októbra   2007   oslobodený   spod   obžaloby   okresného   prokurátora v Žiline sp. zn. 1 Pv 1009/00 z 19. januára 2001 a Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“)   27. marca   2008   uznesením   z 27.   marca   2008   odvolanie   okresného   prokurátora zamietol   a rozsudok   okresného   súdu   sp.   zn.   1   T/40/2001   z 23.   októbra   2007   potvrdil. Uznesenie krajského súdu prevzal sťažovateľ 16. júna 2008.

Sťažovateľ namieta nečinnosť okresného súdu v období od 9. decembra 2003 do 11. apríla 2005, keď sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, a tiež v období od 1. februára 2006 až do nariadenia hlavného pojednávania na okresnom súde 13. februára 2007, t. j. v celkovom trvaní 27 mesiacov.

Navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol: „1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T/40/2001 porušil základné právo sťažovateľa a to P. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Sťažovateľovi a to P. H. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume € 17.260.83 (slovom sedem sedemnásťtisícdvestošesťdesiat eur a 83 centov), ktoré je jemu povinný Okresný súd Žilina vyplatiť do 2 mesiacov odo dna právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Okresný   súd   Žilina   je   povinný   nahradiť   P.   H.   trovy   právneho   zastúpenia   na bankový   účet   právneho   zástupcu   JUDr.   P.   V.,   č.   účtu  ....,   vedený   v   peňažnom   ústave Všeobecná   úverová   banka,   a.   s.,   pobočka   L.,   do   15   dní   odo   dňa   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.“II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   okresného   súdu v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré   vylučujú,   aby   tento   orgán   (všeobecný   súd)   porušoval   označené   základné   právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú.

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľa,   v ktorej   namieta   porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   vychádzal   ústavný   súd   zo   svojej stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   (III. ÚS 61/98). Zároveň   zo stabilizovanej judikatúry   ústavného súdu   v nadväznosti   na takto vymedzený účel označených   práv vyplýva, že ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte mohlo dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte mohla trvať (napr. mutatis mutandis II. ÚS 387/06, IV. ÚS 46/07, IV. ÚS 263/08, I. ÚS 28/08).

Keďže sťažovateľ sa ústavnej ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   v napadnutom   konaní domáhal až v čase, keď k porušovaniu označených práv už nemohlo dochádzať, pretože konanie vedené na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   1   T/40/2001   bolo   právoplatne   skončené   16.   júna   2008, ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   o ďalších   nárokoch   na   ochranu ústavnosti v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (petite sťažnosti) už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2009