znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 330/08-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti S., s. r. o., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. I. M., Ž., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu   Žilina vo veci vedenej   pod sp.   zn. 5 T 288/2000 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti S., s. r. o., o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra 2008 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti S., s. r. o., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. I. M., Ž., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 5 T 288/2000.

Zo sťažnosti vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina podal 1. júna 2000 okresnému súdu obžalobu na obvinených J. B., Ing. J. G. a R. O. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 2 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, účinného do 31. decembra 2005, pričom dané konanie je vedené pod sp. zn. 5 T 288/2000.

Sťažovateľka   je   v   predmetnom   konaní   v postavení   poškodenej   osoby,   ktorá   si uplatnila nárok na náhradu škody v sume 85 856,60 Sk.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza:„Od podania obžaloby do dnešného dňa, t. j. viac než osem rokov, bolo konajúcim súdom vytýčených niekoľko termínov pojednávaní, pričom ani v jednom prípade samosudca nezačal pojednávať vo veci samej z dôvodu nezabezpečenia prítomnosti obžalovaných na hlavnom pojednávaní. Prítomnosť obžalovaných nebola zabezpečená ich predvedením ani v jednom prípade, napriek skutočnosti, že už na predošlé termíny hlavného pojednávania sa obžalovaní nedostavili.

V namietanej trestnej veci konajúci sudca po dobu 8 rokov teda neuskutočnil nijaký procesne   relevantný   úkon   smerujúci   k zabezpečeniu   účasti   obžalovaných   na   vytýčených pojednávaniach a tým k odstráneniu právnej neistoty navrhovateľa pokiaľ ide o rozhodnutie o nároku na náhradu škody. Mám za to, že uvedeným postupom súd zapríčinil prieťahy v súdnom konaní.“

Podľa   názoru   sťažovateľky   došlo   postupom   okresného   súdu   v označenom   konaní k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto navrhuje, aby vo veci jej sťažnosti ústavný súd vydal nasledovný nález:„Právo sťažovateľa - obchodnej spoločnosti S., s. r. o., so sídlom Ž. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   v konaní   pred Okresným súdom v Žiline, č. k.: 5 T 288/2000 porušené bolo.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v súlade   s   čl.   127   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu v Žiline, č. k. 5 T 288/2000 vo veci konať.

Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky   priznáva   sťažovateľovi   primerané   finančné   zadosťučinenie   v celkovej   výške 100.000,- Sk.

Odporca je ďalej povinný uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. I. M. - advokát, vedenom v... titulom trov právneho zastúpenia čiastku 8.011,- Sk za 2 úkony právnej pomoci podľa ust. § 11 ods. 2, § 14, § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (prevzatie a príprava zastúpenia, ústavná sťažnosť - pri úkone právnej pomoci 3.176,- Sk, režijnom paušále 190,- Sk a DPH 639,50 Sk).“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   táto   podmienka,   ak   sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd prípisom z 23. septembra 2008 vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby v určenej lehote preukázal, či bola predsedovi   okresného súdu podaná sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) [predtým podľa § 17 a nasl. zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o súdoch a obvodoch súdov Slovenskej republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“)].

Právny   zástupca   sťažovateľky   v podaní   z 3.   októbra   2008   doručenom   ústavnému súdu 9. októbra 2008 uviedol:

„V   danom prípade   s ohľadom na doterajší   priebeh   a dĺžku konania   vedenom   na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 5 T 288/2000 mám za to, že samotné podanie sťažnosti k predsedovi príslušného súdu v súlade s ust. § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. O súdoch pred   podaním   ústavnej   sťažnosti   v zmysle   zákona   č.   38/1993   Z. z.   o ústavnom   súde   je bezpredmetným právnym prostriedkom, ktorý neposkytne adekvátnu ochranu práv môjho klienta.

Podľa môjho názoru, v uvedenom prípade sú splnené zákonné podmienky dôvodu hodného osobitného zreteľa v zmysle ust. § 53 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.“

K predmetnému podaniu bola tiež pripojená fotokópia sťažnosti na prieťahy v konaní adresovaná   predsedovi   okresného   súdu   z 1.   októbra   2008   bez   prezentačnej   dátumovej pečiatky okresného súdu.

Ústavný   súd   opakovane vyslovil   (I.   ÚS   233/08),   že   v prípadoch   sťažností   podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov alebo § 62 a nasl. zákona o súdoch.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS 153/03,   IV. ÚS 278/04).   Účinnosť takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní...“.   V zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.

Napokon   podľa   tretieho   odseku   predmetného   zákonného   ustanovenia   „Ak   orgán poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme   a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a slobôd   pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   poukazuje   na   skutočnosť,   že   podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu 1. októbra 2008, t. j. až po podaní sťažnosti ústavnému súdu (doručenej ústavnému súdu 8. septembra 2008, pozn.), sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu   dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05). V danom prípade navyše neboli ústavným súdom zistené dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie aj bez vyčerpania právneho prostriedku na zabezpečenie ochrany svojich práv, ktorý mala sťažovateľka k dispozícii.

Na základe týchto zistení ústavný súd   dospel   k záveru, že v zmysle § 53 ods.   1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   aj   ďalšími návrhmi   sťažovateľky   (napr.   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   alebo úhrady trov konania).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   považoval   za   potrebné   poznamenať,   že   ak v období   po   podaní   sťažnosti   predsedovi   okresného   súdu   (1.   október   2008)   bude v napadnutom konaní naďalej dochádzať k neodôvodneným prieťahom, môže sťažovateľka opätovne využiť možnosť podať ústavnému súdu sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2008