znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 330/04

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť E. K., bytom P., zastúpenej advokátom JUDr. S. B., P., ktorou   namietla   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného   zboru   Prievidza,   úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície,   vo   veci   sp.   zn. ČVS: OUJP-677/2003 a Okresnej prokuratúry Prievidza vo veci sp. zn. 1 Pv 700/2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. K.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. E. K., bytom P. (ďalej len „sťažovateľka“), v sťažnosti doručenej Ústavnému súdu Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“) 31. augusta   2004   tvrdila,   že postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prievidza, úradu justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „úrad“), vo veci sp. zn. ČVS: OUJP-677/2003 a Okresnej prokuratúry Prievidza (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   vo   veci   sp. zn. 1   Pv   700/2003   došlo   k   porušeniu   jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

V dôvodoch sťažnosti sťažovateľka v podstate uviedla, že napriek tomu, že 25. marca 2003 podala trestné oznámenie na N. K. pre spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona, dosiaľ napriek začatému trestnému stíhaniu 28. apríla 2003 nedošlo k naplneniu účelu Trestného poriadku, lebo sa neskončilo prípravné konanie.

Sťažovateľka   navrhla   vysloviť   porušenie   označeného   základného   práva,   prikázať úradu   a   okresnej   prokuratúre   vo   veci   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   priznať   jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 42 500 Sk, ako aj úhradu trov konania.

2. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   zákona č. 458/2003 Z.   z.   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“):   „Prokurátor   preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov   a   súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.“

Podľa § 35 ods.   1 zákona o prokuratúre: „Pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.“

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre: „Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.“

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre ). Podľa § 34 ods. 2 citovaného zákona   ďalší   opakovaný   podnet   v   tej   istej   veci   vybaví   nadriadený   prokurátor   uvedený v odseku   1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

3. Ústavný súd uznáva opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre ako účinný prostriedok ochrany základných práv vrátane takého práva, ktoré uplatnila sťažovateľka (konanie orgánov prípravného konania bez zbytočných prieťahov), hoci na tomto mieste treba   uviesť,   že   sťažovateľka   v   trestnom   konaní   proti   stíhanému   otcovi   jej   detí   nie   je poškodenou osobou. Sťažovateľka však uviedla, že jej podnety smerovali len proti okresnej prokuratúre, bez toho, aby tvrdila a preukázala, že využila možnosť podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre. Vynechanie tejto inštancie v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republiky   však   nemožno nahrádzať podaním   sťažnosti   v   konaní pred   ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen zistiť skutočnosti,   ktoré tvrdí   sťažovateľka, ale aj prijať opatrenia   podľa   zákona o prokuratúre,   ktoré   by   účinne   napomohli   odstráneniu   procesných   alebo   faktických prekážok postupu príslušného orgánu činného v prípravnom konaní.

Preto sťažnosť bola odmietnutá pre jej neprípustnosť (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde a § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre).