znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 33/09-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. februára 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 131/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. septembra 2008   doručená   sťažnosť MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v   ktorej   namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“),   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného súdu   Bratislava II   (ďalej len „okresný súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 131/2007.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že 14. mája 2007 podal okresnému súdu žalobu, pričom „zákonnou sudkyňou sa stala Mgr. M. P. ktorá sa veci nevenuje, tak ako iným podaniam.

Svojou   nečinnosťou   chráni   kriminálnikov,   ktorí   predkladali   v iných   žalobách (7 C/63/02   a 52   C/291/06)   falsifikáty   ako   dôkazy.   Sudkyňa   nejaví   žiaden   záujem   na spoznaní skutkového stavu a zostáva nečinná, čím chráni kriminálnikov pred potrestaním. Naopak obťažuje sťažovateľa vymáhaním súdnych poplatkov.

Sťažovateľ požiadal sudkyňu o konanie bez zbytočných prieťahov a neskôr predsedu súdu o to isté. Bez nápravy! Prieťahy trvajú od podania žaloby 14. 05. 2007 naďalej, 1-rok a zatiaľ 4 mesiace.“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom rozhodne takto:

„II. A. Okresný súd Bratislava II porušuje základné práva D. B. garantované čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o základných právach.

II. B. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť primerané zadosťučinenie D. B. vo výške 500.000.- Sk (pre opakované porušovanie základných práv) v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II.   C.   Okresný   súd   Bratislava   II   je   povinný   vo   veci   17   C/131/07   konať   a vec spravodlivo-objektívne   a nezaujato   ukončiť   bez   obštrukcií   v lehote   3   mesiace   od   dňa doručenia   Nálezu   Ústavného   súdu.   V prípade   ďalších   prieťahov   a obštrukcii   môže sťažovateľ   požadovať   satisfakciu   za   každý   deň   prieťahu   vo   výške   2.000.-   Sk   bez prejednávania veci a na požiadanie.

II. D. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť trovy konania pred Ústavným súdom a advokáta v lehote 15 dní.“

Sťažovateľ   žiadal   aj   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní o   jeho   sťažnosti pred ústavným súdom poukazujúc na svoju nepriaznivú finančnú a sociálnu situáciu.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 46 ústavy možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme   mravnosti,   verejného   poriadku   alebo   národnej   bezpečnosti   v   demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov   alebo,   v rozsahu   považovanom   súdom   za   úplne   nevyhnutný,   pokiaľ   by, vzhľadom   na   osobitné   okolnosti,   verejnosť   konania   mohla   byť   na   ujmu   záujmom spoločnosti.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (I. ÚS 12/01, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 79/07).

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o právo   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02).

Na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis okresného súdu vedený pod sp. zn. 17 C 131/2007, z ktorého zistil, že Okresnému súdu Bratislava I bola   14.   mája   2007   doručená   žaloba   sťažovateľa   o ochranu   osobnosti   a náhradu nemajetkovej ujmy proti žalovaným - advokátovi JUDr. M. G., B. (ďalej len „odporca v 1. rade“), a Š. Š., D. (ďalej len „odporca v 2. rade“). Okresný súd Bratislava I vydal 21. mája 2007 pokyn na postúpenie danej veci okresnému súdu z dôvodu miestnej príslušnosti. Spis bol okresnému súdu doručený 21. júna 2007.

Okresný súd vydal 29. júna 2007 pokyn na vypravenie výzvy sťažovateľovi, aby v určenej   lehote   uhradil   súdny   poplatok   za   podanie   návrhu. Odpoveď   sťažovateľa   bola okresnému   súdu   doručená   24.   júla   2007   (uviedol   dôvody,   pre   ktoré   neuhradí   súdny poplatok). Okresný súd vydal 4. septembra 2007 pokyn na vypravenie tlačiva sťažovateľovi kvôli   jeho   oslobodeniu   od   platenia   súdnych   poplatkov.   Ďalej   tiež   vydal   pokyn   na vypravenie   prípisov   Správe   katastra   Ž.,   Sociálnej   poisťovni,   ústredie   B.,   Dopravnému inšpektorátu B., Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pobočka B.

Uznesením   okresného   súdu   č.   k.   17   C   131/2007-90   zo   17.   decembra   2007   bolo sťažovateľovi   priznané   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Okresný   súd   vydal 15. januára 2008 pokyn na doručenie návrhu sťažovateľa odporcom v 1. a 2. rade.

Zákonná sudkyňa v danej veci predložila predsedníčke okresného súdu 23. novembra 2007 námietku zaujatosti podľa § 15 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), „nakoľko nastali okolnosti, pre ktoré som vo veciach, v ktorých vystupuje MUDr. D. B. ako účastník   konania   vylúčená“ (podala   na   sťažovateľa   trestné   oznámenie,   následne bolo príslušnými orgánmi proti nemu vznesené obvinenie pre zločin zasahovania do nezávislosti súdu   podľa   §   342   ods.   1   a 2   Trestného   zákona).   K námietke   zaujatosti   vznesenej sťažovateľom   sa   v ďalšom   období   vyjadrili   všetci   sudcovia   okresného   súdu.   Vec   bola 9. mája 2008 predložená Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý ju pokynom zo 16. mája 2008 vrátil okresnému súdu na vykonanie ďalších úkonov. Predmetná vec   bola   následne   na základe   opatrenia   predsedníčky   okresného   súdu   č. Spr. 3467/08   z 5. júna 2008 pridelená inej zákonnej sudkyni, pričom na základe vyjadrenia tejto sudkyne, ktoré   sa   týkalo   postupu   v danej   veci,   bola   uvedená   vec   náhodným   výberom   pridelená 17. júna 2008 súčasnej zákonnej sudkyni. Okresný súd následne predložil spis 8. októbra 2008 krajskému súdu na rozhodnutie, pretože súčasná zákonná sudkyňa vyjadrila 18. júla 2008 svoju zaujatosť v danej veci. Spis bol 10. októbra 2008 doručený krajskému súdu.Krajský súd uznesením č. k. 14 NcC 35/2008-153 zo 14. októbra 2008 rozhodol, že súčasná zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania danej veci. Spis bol 17. októbra 2008 vrátený okresnému súdu, ktorý vydal 27. októbra 2008 pokyn na doručenie tohto uznesenia účastníkom konania. Okresný súd nariadil 4. novembra 2008 termín pojednávania na 28. január 2009.

Z uvedeného prehľadu úkonov vykonaných v danej veci vyplýva, že podstatný vplyv na doterajšiu dĺžku konania (ktoré ku dňu podania sťažnosti trvalo 14,5 mesiacov) mala skutočnosť,   že   pôvodná,   ako   aj   súčasná   zákonná   sudkyňa   vyslovili   v danej   veci   svoju zaujatosť   (pôvodná   zákonná   sudkyňa   pre   trestné   oznámenie,   ktoré   podala   proti sťažovateľovi).   Po   rozhodnutí   krajského   súdu   o nevylúčení   súčasnej   zákonnej   sudkyne z rozhodovania danej veci okresný súd nariadil termín pojednávania.

Podľa § 15 OSP ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konkrétnych okolnostiach danej veci ak zákonné sudkyne nadobudli presvedčenie, že nastali okolnosti, pre ktoré by mali byť vylúčené z rozhodovania v predmetnej   veci,   bolo   ich   povinnosťou   postupovať   v zmysle   príslušných   ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a preto podľa názoru ústavného súdu nemožno predĺženie konania, ktoré nastalo v dôsledku týchto okolností, pripísať na ťarchu okresného súdu.

Na základe zistení ústavného súdu možno konštatovať, že doterajší postup okresného súdu v namietanom konaní bol v zásade plynulý a nevykazuje také nedostatky, na základe ktorých   by   bolo   možné   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   uvažovať   o porušení základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Nad   rámec   tohto   záveru   ústavný   súd   poznamenal,   že   v prípade,   ak   okresný   súd nebude   v ďalšom   priebehu   namietaného   konania   postupovať   plynulo   a efektívne,   nič nebude brániť sťažovateľovi v tom, aby opätovne podal sťažnosť proti porušovaniu svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   preskúmal   tiež   sťažovateľom   namietané   porušenie   jeho   základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v predmetnom konaní   a dospel   k záveru,   že   v danom   prípade   neexistuje   taká   príčinná   súvislosť   medzi namietaným   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C   131/2007 a obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorá by umožňovala po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne uvažovať o jeho porušení, a preto ústavný súd aj v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (IV. ÚS 159/07, IV. ÚS 19/08, IV. ÚS 217/08).

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   aj   ďalšími návrhmi   sťažovateľa   (napr.   žiadosťou   o ustanovenie   právneho   zástupcu,   priznaním primeraného finančného zadosťučinenia atď.).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2009