znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 33/03-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2003 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   K.   S.,   Ústav   na   výkon   väzby   v N.,   zastúpenej advokátom JUDr. E. V., B., vo veci porušenia jej základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Okresného   súdu   v Nitre   sp.   zn.   1   Tpr   55/00 z 19. mája 2000, uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3 To 149/00 z 31. mája 2000, uzneseniami Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1 T 2/01 z 26. januára 2001, 20. augusta 2001, 11. decembra   2001 a 1. júla 2002, uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 To 5/02 zo 7. februára 2002, sp. zn. 5 To 49/02 z 26. septembra 2002 a sp. zn. 5 To 48/02 z 28. novembra 2002, za účasti Okresného súdu v Nitre, Krajského súdu v Nitre a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. K. S.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. februára 2002 doručené podanie JUDr. K. S., Ústav na výkon väzby v N. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. E. V., B. (označené ako „Podnet na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy SR pre porušenie práv fyzickej osoby ust. § 17 ods. 2 a 5 Ústavy SR“), vo veci porušenia jej základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu v Nitre (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 Tpr 55/00 z 19. mája 2000, uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 To 149/00 z 31. mája 2000, uzneseniami   krajského   súdu   sp.   zn.   1   T   2/01   z   26.   januára   2001,   20.   augusta   2001, 11. decembra   2001 a 1. júla 2002, uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej   len „najvyšší   súd“)   sp.   zn. 5   To   5/02 zo 7.   februára 2002,   sp.   zn.   5 To   49/02 z 26. septembra 2002 a sp. zn. 5 To 48/02 z 28. novembra 2002.

Vychádzajúc z obsahu podania sťažovateľky ho ústavný súd posúdil ako sťažnosť podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   (§   41   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   v spojení s   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   rozhodnutím   vyslovil,   že   uvedenými rozhodnutiami všeobecných   súdov   došlo   k   porušeniu   jej   vyššie   označených   základných práv.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   (s účinnosťou   od   1.   januára   2002) oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Bližšie   podmienky   konania   o sťažnostiach   sú   upravené   v ustanoveniach   §   20 ods. 1 a 2 a § 49 až 56 zákona o ústavnom súde.

Nesplnenie   niektorej   zo   všeobecných   alebo   osobitných   podmienok   konania o sťažnostiach   ustanovených   v citovaných   ustanoveniach   zákona   o ústavnom   súde   je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a skúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty   neumožňuje zákon   o ústavnom   súde   zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť,   pretože   to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neumožňuje.

K porušeniu základných práv sťažovateľky označených v jej sťažnosti malo podľa nej   dôjsť   uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   1   Tpr   55/00   z 19.   mája   2000,   uznesením krajského súdu sp. zn. 3 To 149/00 z 31. mája 2000, uzneseniami krajského súdu sp. zn. 1   T   2/01   z   26.   januára   2001,   20.   augusta   2001,   11.   decembra   2001   a   1.   júla   2002, uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 5 To 5/02 zo 7. februára 2002, sp. zn. 5 To 49/02 z 26. septembra 2002 a sp. zn. 5 To 48/02 z 28. novembra 2002.

Zo   sťažnosti   a z   pripojených rozhodnutí   všeobecných   súdov,   ktorými   mali   byť porušené základné práva sťažovateľky, ústavný súd zistil, že:

Proti   sťažovateľke   (ako   obžalovanej)   je   vedené   trestné   stíhanie   pre   trestný   čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a) a ods. 5 Trestného zákona.

Uznesením okresného súdu sp. zn. 1 Tpr 55/00 z 19. mája 2000 bola sťažovateľka vzatá do väzby z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.

Krajský súd uznesením sp. zn. 3 To 149/00 z 31. mája 2000 zamietol podľa § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu.

Uzneseniami krajského súdu sp. zn. 1 T 2/01 z 26. januára 2001, 20. augusta 2001, 11.   decembra   2001   a 1.   júla   2002   boli   zamietnuté   žiadosti   sťažovateľky   o prepustenie z väzby na slobodu.

Najvyšší súd uzneseniami sp. zn. 5 To 5/02 zo 7. februára 2002, sp. zn. 5 To 49/02 z 26. septembra 2002 a sp. zn. 5 To 48/02 z 28. novembra 2002 zamietol sťažnosti podané proti citovaným rozhodnutiam krajského súdu.

Ústavný súd 28. februára 2003 na najvyššom súde zistil, že posledné z citovaných rozhodnutí bolo sťažovateľke doručené 6. decembra 2002.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane vyslovil   právny názor, že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno považovať za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr.   I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 108/02). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Vzhľadom   na   to,   že   podstatou   tvrdení   sťažovateľky   o porušení   označených základných práv sú skutočnosti, ku ktorým došlo najneskôr 28. novembra 2002, a keďže v čase, keď bola ústavnému súdu predmetná sťažnosť doručená, t. j. 12. februára 2003, už uplynula zákonom ustanovená dvojmesačná lehota pre tento druh konania pred ústavným súdom, posúdil ústavný súd túto sťažnosť ako oneskorene podaný návrh.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2003