znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 328/08-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. októbra 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   R.   K.,   P.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   bližšie neoznačených základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2 Co 84/07-321 z 23. apríla 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. K. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 21. augusta 2008   doručené   podanie   R.   K.,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   označené   ako „Sťažnosť podaná v dvojmesačnej lehote proti rozsudku Kraj. súdu v Prešove zo dňa 23. 4. 2008 zn. 20 C/90-04 a zn. 20 Co 84/07-321, došlého dňa 3. 7. 2008“. Z priloženej dokumentácie ústavný súd zistil, že v záhlaví podania uvedená spisová značka „20 C/90-04“ (správne má byť „20 C 90/2004“, pozn.) označuje konanie pred Okresným súdom Prešov, ktoré vyústilo do rozsudku č. k. 20 C 90/2004-279 zo 14. decembra 2006, pričom Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) na základe odvolania sťažovateľky vydal rozsudok č. k. 2 Co 84/07-321   z 23.   apríla   2008.   Na   tomto   základe   ústavný   súd   podľa   obsahu   podania sťažovateľky a priloženej dokumentácie ustálil, že jej zámerom bolo podať sťažnosť podľa čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   proti   porušeniu   jej základných práv a slobôd označeným rozsudkom krajského súdu.

Keďže sťažnosť sťažovateľky ani po doplnení podaním doručeným ústavnému súdu 27. augusta 2008 neobsahovala náležitosti predpísané zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd ju prípisom z 18. septembra 2008 vyzval, aby v 15-dňovej lehote doplnila svoje podanie, pričom osobitne okrem iného zdôraznil, aby uviedla, ktoré (konkrétne) základné práva alebo slobody mali byť označeným rozsudkom krajského súdu porušené, upresnila   návrh   rozhodnutia   (petit),   ktorého   sa   svojou   sťažnosťou   domáha a priložila splnomocnenie na svoje zastupovanie konkrétnym advokátom na konanie pred ústavným   súdom.   Ústavný   súd   zároveň   sťažovateľku   upozornil,   že   ak   svoju   sťažnosť požadovaným   spôsobom   nedoplní,   môže   to   mať   nepriaznivé   následky   pri   predbežnom prerokovaní jej sťažnosti, ako aj pri prípadnom rozhodovaní o jej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

Sťažovateľka na výzvu ústavného súdu reagovala podaním doručeným ústavnému súdu 7. októbra 2008. Ústavný súd po preskúmaní tohto podania zistil, že sťažnosť ani po doplnení   neobsahuje   všetky   náležitosti   ustanovené   zákonom   o ústavnom   súde,   pretože najmä neobsahuje označenie konkrétnych základných práv alebo slobôd, ktoré mal podľa tvrdení sťažovateľky krajský súd porušiť, ani návrh rozhodnutia (petit), na základe ktorého by mohol ústavný súd o sťažnosti kvalifikovane rozhodnúť. Z podania sťažovateľky tiež nemožno vyvodiť, akým konkrétnym postupom (konaním alebo rozhodnutím) krajského súdu malo dôjsť k porušeniu jej základných práv a slobôd.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky konštatoval, že táto ani po doplnení neobsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde, a to napriek   tomu,   že   ju   ústavný   súd   vyzval,   aby   v určenej   lehote   svoju   sťažnosť   doplnila, a zároveň ju poučil, že ak na výzvu v určenej lehote nezareaguje a sťažnosť požadovaným spôsobom nedoplní, môže to spôsobiť odmietnutie jej sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na   tomto   základe   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   po   zistení,   že   neobsahuje označenie konkrétnych základných práv a slobôd, ktoré mali byť označeným rozsudkom krajského súdu porušené, a ani kvalifikovaný návrh na rozhodnutie ústavného súdu, ktorého sa svojou sťažnosťou domáha, po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky viazanými na rozhodnutie vo veci samej (zrušenie rozsudku krajského súdu, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2008