znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 327/2010-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť V. S., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu   Trenčín   v konaniach   vedených   pod   sp. zn.   7 C 38/98,   sp. zn.   7 C 526/01   a sp. zn. 5 C 858/00 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. S.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna 2010 doručená   sťažnosť   V.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 7 C 38/98, sp. zn. 7 C 526/01 a sp. zn. 5 C 858/00 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:«Okresnému súdu v Trenčíne som predložil návrh na obnovu právneho stavu hranice bývalej   parcely   č. 165/8   v   k. ú.   D.   a   určenie   vlastníckeho   práva   podľa   zamerania z 18. 10. 1952.

Návrh bol súdu doručený dňa 14. 01. 1998 a je vedený pod sp. zn.: 7 C 38/98. Uznesením zo 17. 02. 1998 sp. zn.: 7 C 38/98-33 súd konanie zastavil a vec postúpil Okresnému úradu Trenčín s tým, že podľa § 48 až 51 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností   a   o   zápisoch   vlastníckych   a   iných   práv   k   nehnuteľnostiam,   s   účinnosťou od 01. 01. 1998 rozhodujú spory o určenie priebehu hranice pozemkov katastrálne úrady. Okresný úrad v   Trenčíne,   kat.   odbor dňa   02. 04. 2001 vrátil vec   OS v Trenčíne dôvodiac, že nie je daná jeho právomoc v predmetnej veci konať.

Z dôvodu vzniku kompetenčného konfliktu medzi okr. súdom a okr. úradom bol spis predložený Najvyššiemu súdu SR, ktorý uznesením sp. zn.: Rks 4/01 zo dňa 26. 04. 2001 rozhodol, že vo veci je daná právomoc súdu.

Z dôvodu nečinnosti a prieťahov v konaní v danej veci som opakovane vyčerpal aj prostriedky nápravy tým, že na prieťahy v konaní som podával sťažnosti na prieťahy konania a neefektívne konanie vo veci.

V danom prípade od pôvodného podania návrhu žaloby na súd s návrhom na obnovu pôvodného stavu hranice bývalej parcely č. 165/8 v k. ú. D. a určenie vlastníckeho práva podľa zamerania z 18. 10. 1952, ktorý návrh žaloby na súd bol doručený dňa 14. 01. 1998 uplynula lehota 12 rokov a viac ako 5 mesiacov, konanie na súde stále nie je ukončené... V   období   konania   okresný   súd   nevykazuje   nielen   nečinnosť,   ale   aj   neefektívnu činnosť, čo je preukázané okrem iného aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.:   Rks   4/01   zo   dňa   26. 04. 2001,   ďalej   uznesením   sp. zn.:   7 C 526/01-70   zo   dňa 24. 06. 2002   konanie   vo   veci   zastavil   a   dňa   04. 10. 2003,   t. j.   po   uplynutí   viac   ako 15 mesiacov,   toto   uznesenie   v   časti   „poučenie“   doplnil   ďalším   uznesením   sp. zn.: 7 C 526/2001-76. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že súd viedol 3 konania – pod sp. zn.:   7 C 38/98,   7 C 526/01,   5 C 858/00   a   nakoniec   aj   štvrté   konanie   sp. zn.: 18 C/261/2005, napriek tomu, že uvedené 4 konania sa týkajú tej istej veci a tých istých účastníkov a na vhodnosť spojenia bol upozornený i uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.: 4 Co 550/01 zo dňa 28. 01. 2002.»

Vzhľadom   na uvedené   sťažovateľ žiada,   aby ústavný   súd po   prijatí   sťažnosti   na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný   súd   v   Trenčíne   v   konaniach   vedených   pod   sp. zn.:   7 C 38/98, 7 C 526/01, 5 C 858/00 porušil základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a efektívne konanie vo veci, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako   aj   jeho   právo   na   prerokovanie   veci   súdom   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15.000 eur, ktoré mu je Okresný súd v Trenčíne povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.

3. Okresný súd v Trenčíne je povinný uhradiť trovy právneho zastupovania.

4. Okresnému súdu v Trenčíne prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a efektívne.“

II.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal   ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným zákonom...

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (III. ÚS 29/03, III. ÚS 224/2010).

1.   Pokiaľ   ide   o sťažovateľom   namietané   porušenie   jeho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 7 C 38/98 a sp. zn. 7 C 526/01, ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu   zistil, že konanie vedené pod sp. zn. 7 C 526/01 bolo pôvodne   vedené   pod   sp. zn.   7 C 38/98   a išlo   o konanie   o žalobe   sťažovateľa   doručenej okresnému súdu 14. januára 1998, ktorou sa sťažovateľ domáhal „obnovenia právneho stavu hranice pozemku“.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   uznesením   okresného   súdu   č. k.   7 C 526/01-70 z 24. júna 2002 v spojení s doplňujúcim uznesením č. k. 7 C 526/01-76 zo 4. októbra 2003 a opravným uznesením č. k. 7 C 526/01-79 z 23. októbra 2003 bolo konanie v predmetnej veci   zastavené   z dôvodu   nezaplatenia   súdneho   poplatku   sťažovateľom,   ktorý   nebol zaplatený ani po výzve okresného súdu. Rozhodnutie okresného súdu o zastavení konania bolo potvrdené uznesením krajského súdu sp. zn. 19 Co 253/03 z 23. marca 2004, pričom rozhodnutie okresného súdu v spojení s označeným rozhodnutím krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 26. apríla 2004.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, resp. ak ústavný súd v tej istej veci koná.

Z tohto   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   v tejto   časti   po   predbežnom   prerokovaní odmietol ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   ďalej   navyše   zistil,   že   o namietanom   porušení   sťažovateľom označených práv postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 7 C 38/98 a sp. zn. 7 C 526/01 už rozhodol uznesením sp. zn. II. ÚS 65/09 z 12. februára 2009, keď sťažnosť vo vzťahu k uvedeným konaniam ako oneskorenú odmietol.

Ústavný súd k uvedenému poukazujúc na svoju predchádzajúcu judikatúru dodáva, že   oneskorenosť   podania   sťažnosti   nemožno   dodatočne   odstrániť,   a preto   neprichádza do úvahy, aby meritórne skúmal opodstatnenosť námietok sťažovateľa uvedených v tejto časti sťažnosti (m. m. IV. ÚS 164/09).

2. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie označených práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod   sp. zn. 5 C 858/00, ústavný súd zistil, že v predmetnej veci naposledy rozhodol nálezom sp. zn. II. ÚS 65/09 z 9. apríla 2009, v ktorom vyslovil porušenie označených práv sťažovateľa a priznal   mu   finančné   zadosťučinenie   v sume   3 000   €   (ešte   predtým   nálezmi   sp. zn. III. ÚS 2/04 z 8. decembra 2004 a sp. zn. IV. ÚS 248/04 zo 14. januára 2005).

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné preskúmať namietané konanie iba v období po náleze ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 65/09 z 9. apríla 2009. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd od uvedeného dátumu až do predbežného prerokovania sťažnosti realizoval viaceré   procesné   úkony   spojené   s ustanovovaním   súdnych   znalcov   poverených vypracovaním znaleckého posudku. Súdny znalec ustanovený uznesením okresného súdu z 9. júna 2009 oznámil, že znalecký posudok nemôže vypracovať zo zdravotných dôvodov, a následne ďalší ustanovený súdny znalec nemohol vypracovať znalecký posudok, pretože bol   zo   zoznamu   znalcov   medzičasom   vyčiarknutý.   Vypracovanie   znaleckého   posudku potrebného pre rozhodnutie vo veci realizoval až znalec ustanovený uznesením okresného súdu zo 14. októbra 2009, ktorý dvakrát požiadal o predĺženie lehoty na jeho vypracovanie, s čím okresný súd súhlasil.

Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté   do   ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou   zaručených základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd (IV. ÚS 57/09).   Ústavný   súd   konštatuje,   že   aj   keď   namietaný   postup   okresného   súdu v posudzovanom   období   nebol   z hľadiska   plynulosti   konania   optimálny, zásah   takejto intenzity do sťažovateľom označených základných práv však v tomto štádiu namietaného konania nesignalizuje.

Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej predchádzajúcej judikatúre už tiež uviedol, že nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. III. ÚS 59/05), a zároveň tiež vyslovil, že ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48   ods. 2 ústavy, nevysloví   porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03) alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   túto   časť   sťažnosti   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   rozhodovanie   o ďalších   procesných návrhoch   sťažovateľa   vrátane   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu   stratilo opodstatnenie a ústavný súd sa už nimi nezaoberal.

Nad   rámec   odôvodnenia   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   považuje   za   potrebné poznamenať, že prípadná nečinnosť okresného súdu v ďalšom priebehu konania, resp. jeho neefektívna   činnosť   v právnej   veci   sťažovateľa   by   mohla   spôsobiť   porušenie   jeho základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru, čo nevylučuje, aby v takomto prípade podal ústavnému súdu novú sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010