znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 326/2011-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. P., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia čl. 12 ods. 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky

- postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 18 526/2011/51 a jeho prípisom z 20. mája 2011 súvisiacim s prešetrením vybavenia sťažností   predsedom   Krajského   súdu   v Košiciach   týkajúcich   sa   namietaného   porušenia dôstojnosti   súdnych   konaní   vedených   Okresným   súdom   Košice   II   pod   sp.   zn. 18 C 196/2010 a Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 36 C 136/2008,

-   postupom   predsedu   Krajského   súdu   v Košiciach   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. Spr. 167/2011   a jeho   prípisom   zo   14.   apríla   2011   súvisiacim   s prešetrením   vybavenia sťažnosti   predsedom   Okresného   súdu   Košice   II   týkajúcej   sa   namietaného   porušenia dôstojnosti   súdneho   konania   vedeného   Okresným   súdom   Košice   II   pod   sp.   zn. 18 C 196/2010,

-   postupom   predsedu   Krajského   súdu   v Košiciach   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. Spr. 67/2011   a jeho   prípisom   z 29.   marca   2011   súvisiacim   s prešetrením   vybavenia sťažnosti   predsedom   Okresného   súdu   Košice   I týkajúcej   sa   namietaného   porušenia dôstojnosti   súdneho   konania   vedeného   Okresným   súdom   Košice   I   pod   sp.   zn. 36 C 136/2008,

-   postupom   predsedu   Okresného   súdu   Košice   II   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. Spr. 19/11 a jeho prípisom z 23. marca 2011 súvisiacim s vybavovaním sťažnosti týkajúcej sa   namietaného   porušenia   dôstojnosti   súdneho   konania   vedeného   Okresným   súdom Košice II pod sp. zn. 18 C 196/2010, a

- postupom predsedu Okresného súdu Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. Spr. 27/11 a   jeho   prípisom   z 29.   marca   2011   súvisiacim   s vybavovaním   sťažnosti   týkajúcej   sa namietaného   porušenia   dôstojnosti   súdneho   konania   vedeného   Okresným   súdom Košice I pod sp. zn. 36 C 136/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. P. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2011 doručená sťažnosť J. P., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorú sťažovateľ v ten istý deň doplnil o ďalšie   podanie   (ďalej   aj   „doplnenie   sťažnosti“).   Z obsahu   sťažnosti   a jej   doplnenia vyplýva, že sťažovateľ ňou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a porušenie   čl.   12   ods.   2   a 4   ústavy   postupom   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ministerstvo   spravodlivosti“)   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   18 526/2011/51 a jeho prípisom z 20. mája 2011 súvisiacim s prešetrením vybavenia sťažností sťažovateľa predsedom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) týkajúcich sa namietaného porušenia dôstojnosti súdnych konaní vedených Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 18 C 196/2010 a Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 36 C 136/2008, postupom predsedu krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. Spr. 167/2011   a jeho   prípisom   zo   14.   apríla   2011   súvisiacim   s prešetrením   vybavenia   jeho sťažnosti   predsedom   okresného   súdu   týkajúcej   sa   namietaného   porušenia   dôstojnosti súdneho konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 18 C 196/2010, postupom predsedu krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. Spr. 67/2011 a jeho prípisom z 29. marca 2011 súvisiacim   s prešetrením   vybavenia   jeho   sťažnosti   predsedom   Okresného   súdu   Košice I týkajúcej   sa   namietaného   porušenia   dôstojnosti   súdneho   konania   vedeného   Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 36 C 136/2008, postupom predsedu okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. Spr. 19/11 a jeho prípisom z 23. marca 2011 súvisiacim s vybavovaním jeho sťažnosti týkajúcej sa namietaného porušenia dôstojnosti súdneho konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 18 C 196/2010, ako aj postupom predsedu Okresného súdu Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. Spr. 27/11 a jeho prípisom z 29. marca 2011 súvisiacim s vybavovaním   jeho   sťažnosti   týkajúcej   sa   namietaného   porušenia   dôstojnosti   súdneho konania vedeného Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 36 C 136/2008.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:„Dňa   7.   2.   2011   som   podal   na   Okresný   súd   Košice   II   (OS   KE   II)   sťažnosť   na neetické   správanie   sudkyne   OS   KE   II   sp.   zn.   18   C   196/10-12.   Vyplývajúc   z   listinných dôkazov, sudkyňa v predmetnom konaní podľa môjho názoru preukázateľne klamala, čím bola   podľa   môjho   názoru   značným   spôsobom   porušená   zásada   dôstojnosti   súdneho konania.

Dňa 11. 2. 2011 mi predseda OS KE II písomne odpovedal a že je zrejmé, že moja sťažnosť nie je prípustná.

Dňa 21. 2. 2011 som z dôvodu upresnenia mojej sťažnosti podal opakovanú sťažnosť na OS KE II v predmetnej veci.

Dňa 23. 3. 2011 mi predseda OS KE II oznámil postúpenie mojej sťažnosti zo dňa 21. 2. 2011 predsedovi KS KE.

Dňa 28. 2. 2011 ma predseda KS KE vyzval na zaplatenie poplatku za vybavenie sťažnosti vo výške 6,5 Eur.

Dňa 8. 3. 2011 som podal sťažnosť KS KE kvôli nezákonnosti vyrubeného poplatku z dôvodu, že som predsedu KS KE nežiadal o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom OS KE II.

Dňa 15. 3. 2011 mi predseda KS KE zaslal odpoveď na moje podanie zo dňa 8. 3. 2011. Predseda KS KE trval na zaplatení poplatku,   nakoľko podľa jeho tvrdenia moje podanie nazvané opakovanou sťažnosťou zo dňa 21. 2. 2011 nie je možné vybaviť podľa zák. č. 9/2011 a to s poukazom na ust. § 2 ods. 2 citovanej právnej normy. Zároveň ma informoval, že ak poplatok nezaplatím moja sťažnosť KS KE nevybaví.

Dňa 22. 3. 2011 som sa opätovne s odôvodnením odvolal voči vyrubeniu poplatku predsedom KS KE.

Dňa 14. 4. 2011 predseda KS KE vo vzťahu k môjmu odvolaniu zo dňa 22. 3. 2011 potvrdil svoje predchádzajúce nemenné stanovisko zo dňa 15. 3. 2011.

Dňa 29. 3. 2011 som podal na MS SR žiadosť o prešetrenia vybavenia sťažnosti predsedom KS KE. Dňa 20. 5. 2011 MS SR sa stotožnilo so stanoviskom predsedu KS KE a moju žiadosť zamietlo.“

V doplnení sťažnosti sťažovateľ okrem iného uviedol:„Dňa 29. 3. 2011 som podal na KS KE žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom OS KE I spolu so žiadosťou o odpustenie poplatku vo výške 6,5 EUR, ktoré zákon v takomto prípade ukladá.

Dňa   14.   4.   2011   mi   bola   doručená   odpoveď   z KS   KE,   ktorou   moju   žiadosť o odpustenie poplatku KS KE zamietol.

Dňa 14. 4. 2011 som podal na MS SR žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu.

Dňa 20. 5. 2011 MS SR sa stotožnilo so stanoviskom predsedu KS KE a moju žiadosť zamietlo.“

Na   základe uvedeného sťažovateľ   žiada, aby ústavný súd   po prijatí sťažnosti   na ďalšie konanie rozhodol o nej nálezom, v ktorom vysloví porušenie jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 12 ods. 2 a 4 ústavy „postupom Ministerstva spravodlivosti SR v konaní   vedenom   pod   č.   18   526/2011/51,   vo   veci   prešetrenia   vybavenia   sťažnosti predsedom Krajského súdu v Košiciach, postupom Krajského súdu v Košiciach vo veci vybavenia   sťažnosti   z   dôvodu   porušenia   dôstojnosti   súdneho   konania   a   postupom Okresného súdu Košice II dňa 23. 3. 2011 vo veci vybavenia sťažnosti z dôvodu porušenia dôstojnosti súdneho konania...   postupom Krajského súdu vo veci   prešetrenia vybavenia sťažnosti   predsedom   Okresného   súdu   Košice   I   zo   dňa   29.   3.   2011“. Sťažovateľ   žiada rozhodnutie „Ministerstva spravodlivosti SR v konaní vedenom pod č. 18 526/2011/51, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14. 4. 2011 zrušiť a vec vrátiť na Krajský súd   v Košiciach   na   ďalšie   konanie“. Sťažovateľ   rovnako   žiada   zrušiť „rozhodnutie Okresného súdu Košice II zo dňa 23. 3. 2011“ a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ sa tiež domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume spolu 2 500 €, „ktoré je Ministerstvo spravodlivosti SR povinné sťažovateľovi vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti... rozhodnutia“, a zároveň si uplatňuje úhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a   preskúmal   ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť   preto   možno   považovať takú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy

Sťažovateľ v prvom rade namieta, že označenými postupmi a prípismi ministerstva spravodlivosti, predsedu krajského súdu, predsedu okresného súdu a predsedu Okresného súdu   Košice I došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej čl. 46 ods. 1 ústavy predstavuje primárne východisko pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a na základe toho ho možno považovať aj za základ ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). Zároveň podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o tejto ochrane ustanoví zákon, resp. v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy je možné domáhať sa   základného práva podľa   čl. 46   ústavy len v medziach zákonov, ktoré   toto ustanovenie vykonávajú (napr. IV. ÚS 142/07, IV. ÚS 165/07).

Sťažovateľ sťažnosťou namieta postup pri vybavovaní, resp. prešetrovaní vybavenia jeho sťažností pre porušenie zásady dôstojnosti súdneho konania podľa zákona č. 757/2004 Z.   z.   o   súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) okresným súdom, Okresným súdom Košice I, resp. predsedom okresného   súdu   a predsedom   Okresného   súdu   Košice   I,   krajským   súdom,   resp.   jeho predsedom a ministerstvom spravodlivosti.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť na postup súdu môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva   na verejné prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov alebo porušovaniu   zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podľa   §   63   zákona   o   súdoch   sťažnosti   vybavuje   predseda   príslušného   súdu,   ak osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

Podľa § 64 zákona o súdoch účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli   spôsobené   prieťahy   v   konaní   alebo   porušené   zásady   dôstojnosti   súdneho   konania, a odstránenie zistených nedostatkov (odsek 1). Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na   účel   zistenia   stavu   veci   prešetriť   všetky   skutočnosti.   Ak   je   to   na   riadne   vybavenie sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti ktorým sťažnosť smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti (odsek 2). Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky (odsek 3).

Podľa § 65 zákona o súdoch sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej doručenia   orgánu   príslušnému   na   jej   vybavenie   (odsek   1).   Ak   lehotu   podľa   odseku   1 nemožno   dodržať   z   dôvodu   nemožnosti   zabezpečenia   podkladov   na   riadne   vybavenie sťažnosti alebo v prípadoch náročných na prešetrenie, možno lehotu uvedenú v odseku 1 predĺžiť;   sťažnosť   však   musí   byť   vybavená   najneskôr   do   troch   mesiacov   odo   dňa   jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie. O každom predĺžení lehoty na vybavenie sťažnosti   a o dôvodoch   predĺženia   je   orgán   vybavujúci   sťažnosť   povinný   písomne upovedomiť sťažovateľa bez zbytočného odkladu v rámci lehoty podľa odseku 1 (odsek 2).

Podľa § 66 zákona o súdoch o spôsobe vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach na   odstránenie   zistených   nedostatkov   musí   byť   sťažovateľ   upovedomený   písomne.   To neplatí, ak sťažovateľ na písomnom upovedomení netrvá alebo ak sťažovateľ zomrel, stal sa nezvestným alebo je pre trvalý pobyt v cudzine nedosiahnuteľný.

Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže podľa § 67 ods. 1 zákona o súdoch požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný,

a) predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu,

b) ministerstvo   o prešetrenie   vybavenia   sťažnosti   predsedom   krajského   súdu a predsedom Špecializovaného trestného súdu.

Podľa § 67 ods. 2 zákona o súdoch sa na prešetrenie vybavenia sťažnosti primerane použijú ustanovenia tohto zákona o vybavovaní sťažností.

Podľa   §   68   zákona   o   súdoch   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak,   použije   sa   na vybavovanie   sťažnosti   osobitný   zákon,   ktorým   je   zákon   č.   9/2010   Z.   z.   o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“).

V nadväznosti na citované ustanovenia zákona o súdoch ústavný súd poukazuje na svoju   stabilizovanú   judikatúru,   podľa   ktorej   postup   pri vybavovaní   sťažností,   resp. prešetrovaní ich vybavenia podľa zákona o súdoch nemožno považovať ratione materiae za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), resp. základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 241/07, IV. ÚS 210/2011).

Kritériom aplikovateľnosti čl. 46 ods. 1 ústavy (a rovnako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je materiálna povaha predmetu konania, predovšetkým skutočnosť, že sa v ňom bezprostredne rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (ich právnom statuse).   Nie   je   pritom   rozhodujúce,   či   v   okolnostiach   konkrétneho   prípadu   rozhoduje všeobecný   súd   alebo iný   orgán   verejnej   moci,   a   taktiež nie   je rozhodujúca   ani povaha zákona, ktorý upravuje predmet daného konania, rovnako tak ani povaha strán (účastníkov konania), resp. povaha právneho vzťahu, o ktorý v danej veci ide.

V posudzovanom prípade sťažovateľ namieta postup administratívneho charakteru, upravený   už   uvedenými   právnymi   predpismi   (zákonom   o   súdoch   a   zákonom o sťažnostiach),   v rámci   ktorého   sa   nerozhoduje   bezprostredne   o právach,   resp. povinnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   pričom   ho   z hľadiska   predmetu nemožno považovať za správne konanie [pozri k tomu § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, pozn.]; aj preto sa na neho   nevzťahujú   všeobecné   predpisy   o správnom   konaní   (správny   poriadok).   Táto špecifická oblasť preto nespadá podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu pod garancie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Uvedené skutočnosti súčasne vylučujú možnosť existencie takej príčinnej súvislosti medzi   namietaným   postupom   ministerstva   spravodlivosti,   predsedu   krajského   súdu, predsedu   okresného   súdu   a   predsedu   Okresného   súdu   Košice   I,   ako   aj   ich   prípismi a namietaným   porušením   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   (m.   m. IV. ÚS 260/07),   ktorá   by   zakladala   relevantný   dôvod   na   vyslovenie   jeho   porušenia po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   v časti,   ktorou   sťažovateľ   namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, pri predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 12 ods. 2 a 4 ústavy

Sťažovateľ   tiež   namieta,   že označenými   postupmi   a prípismi   ministerstva spravodlivosti, predsedu krajského súdu, predsedu okresného súdu a predsedu Okresného súdu Košice I došlo aj k porušeniu čl. 12 ods. 2 a 4 ústavy.

Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa čl. 12 ods. 4 ústavy nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Ustanovenia   čl.   12   ods.   2   a 4   ústavy   majú   charakter   všeobecných ústavných princípov,   ktoré   sú   povinné   rešpektovať   všetky   orgány   verejnej   moci   pri   výklade a uplatňovaní   ústavy.   Tieto   články   ústavy   sú   vždy   implicitnou   súčasťou   rozhodovania ústavného   súdu,   t. j.   aj   jeho   rozhodovania   o porušovaní   základných   práv   a slobôd garantovaných   ústavou   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   (m.   m.   IV.   ÚS   383/08).   Aplikácia uvedených ustanovení ústavy sa v konaní o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb a právnických   osôb   viaže   na   vyslovenie   porušenia   osobitne   určeného   základného   práva alebo   slobody   sťažovateľa   (ide   o sprievodný   účinok   porušenia   základného   práva   alebo slobody), t. j. k porušeniu čl. 12 ods. 2 a 4 ústavy môže dôjsť len v spojení s porušením niektorého konkrétneho práva alebo slobody garantovaných ústavou, príp. kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou.

Keďže   v danom   prípade   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   vo   veci   sťažovateľa nemohlo dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy namietanými postupmi   a prípismi   ministerstva   spravodlivosti,   predsedu   krajského   súdu,   predsedu okresného   súdu   a   predsedu   Okresného   súdu   Košice   I, nemožno   vzhľadom   na   uvedené uvažovať ani o tom, že nimi došlo k porušeniu čl. 12 ods. 2 a 4 ústavy.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2011