znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 326/2010-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušenie zákazu diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   19 C 244/2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a porušenie   zákazu   diskriminácie   podľa   čl. 14   dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 244/2005 (ďalej len „namietané konanie“).

Sťažovateľ okrem iného uviedol:„Žaloba 19 C 244/2005 bola podaná dňa 05. 12. 2005. Súd nevykonal za celú dobu žiaden úkon, iba pripojil vyšetrovací spis ORP-18-PP-2-2002. Predseda Okresného súdu konštatoval prieťahy v konaní v Spr. 2017/06 zo dňa 06. 10. 2006. Predseda Krajského súdu Bratislava   konštatoval   prieťahy   v konaní   v Spr. 2227/07   zo   16. 08. 2007.   Prieťahy   však neboli odstránené a pokračujú naďalej.

Zákonná   sudkyňa   rozhodla   vo   veci   samej   rozsudkom 19 C/244/2005-138   bez dokazovania, bez vyhodnotenia dôkazov a samozrejme chybne, proti obsahu súdneho spisu a za účelom ochrániť sudcov.

To   však   zákon   zákonnej   sudkyni   neumožňuje.   Sudkyňa   M.   je   nečinná   vo   veci 19 C/244/2005, ale pritom vo veciach podaných v roku 2009 koná, čím porušuje základné právo garantované čl. 14 – dohovoru – zákaz diskriminácie, a to robí vo veľkom... Ide   o jednoduché   konanie   a príčinou   prieťahov   sú   subjektívna   neochota   sudkyne konať,   ktorá   ignoruje   predsedov   súdov.   Koná   svojvoľne   a pácha   trestnú   činnosť   podľa § 326   Tr. z.   ods. 1   písm. a)   b)   c)   ods. 3   písm. c)   –   marí   alebo   sťažuje   uplatňovanie základných práv a slobôd. rovnako pácha trestný čin § 344 Tr. z. marenie spravodlivosti, a to len preto, aby ochránila sudcov z Prešova, ktorí rozhodovali z falsifikátu – vyjadrenia stržm. A. Š., ktoré je podpísané sfalšovaným podpisom, nejde o podpis A. Š.

Prieťahy trvajú 4-roky a 5-mesiacov. Sťažovateľ   žiada   o ustanovenie   advokáta   na   konanie   pred   Ústavným   súdom z dôvodu: bude úspešný, nemá žiaden príjem, žije na dlh, je plne invalidný od roku 2001, je nositeľom ŤZP   od roku 2003,   nemá možnosť   zárobku,   žije v byte – ktorý pod hrozbou dražby pre platobnú neschopnosť.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:„II.A. Okresný súd Bratislava I v konaní 19 C/244/2005 porušuje základné práva D. B.   garantované   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl. 6   ods. 1   a čl. 14 medzinárodného dohovoru.

II.B.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje   Okresnému   súdu   Bratislava I vo veci 19 C/244/2005 konať bez ďalších prieťahov.

II.C. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie vo výške 20.000 EUR v lehote 15 dní od dňa doručenia nálezu Ústavného súdu.   V prípade   omeškania   môže   D. B.   žiadať   aj   úroky   z omeškania   vo výške   17.6 % z dlžnej sumy od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.

II.D.   Okresný súd   Bratislava   I je   povinný   zaplatiť   trovy   advokáta   zastupujúceho D. B. v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu.

II.E.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   podáva   podnet   na   trestné   konanie   proti sudkyni JUDr. Z. M. za zneužívanie právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti § 326,   § 344,   keď   ani   opakovane   konštatované   prieťahy   v konaní   neviedli   k ich odstráneniu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   postupom   okresného   súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože okresný súd bol nečinný dlhú dobu.

Sťažovateľ   súčasne   namieta   aj   porušenie   zákazu   diskriminácie   podľa   čl. 14 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48   ods. 2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho súdu   pre ľudské   práva   k   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Z   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak v konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 1/05,   II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže preto vyplývať aj z toho, že sťažovateľ namieta porušenie uvedených práv v takom konaní pred   všeobecným   súdom,   v ktorom   už   okresný   súd   meritórne   rozhodol   pred   podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06, I. ÚS 215/09).

1. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní, ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   predchádzajúcu   judikatúru   (napr.   IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03), podľa ktorej sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48   ods. 2   ústavy   poskytuje   v konaní   pred   ústavným   súdom   len   vtedy,   ak   v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto   prípade   okresným   súdom)   ešte   mohlo   trvať.   Ak   v čase,   keď   sťažnosť   bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k porušovaniu označeného základného práva,   ústavný   súd   sťažnosť   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§ 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde).

V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,   a vo   vzťahu   k tomu   subjektu,   ktorý   označil   za   porušovateľa   svojich   práv (čl. 2 ods. 2   ústavy).   V danom   prípade   sťažovateľ   za   porušovateľa   svojich   práv   označil okresný súd. V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už vo veci sťažovateľa prebiehalo konanie na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), proti ktorému sťažnosť nesmeruje.

Ústavný   súd   sa   nezaoberal   možným   porušovaním   základného   práva   sťažovateľa iným   orgánom   verejnej   moci   (iným   všeobecným   súdom),   a to   z dôvodu   už spomínanej viazanosti návrhom podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Konanie pred ústavným súdom   je   navyše   ovládané   princípom   dispozitívnosti,   ktorý   vylučuje,   aby   ústavný   súd zapájal do konania o sťažnosti iný všeobecný súd bez výslovného návrhu sťažovateľa.

V okolnostiach danej veci rozhodol okresný súd o žalobe sťažovateľa rozsudkom sp. zn. 19 C/244/2005 z 23. októbra 2008 a v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už vo veci samej nekonal.

Ústavný súd z predkladacej správy zo zapožičaného súvisiaceho súdneho spisu zistil, že   predmetný   spis   bol   s odvolaním   sťažovateľa   proti   označenému   prvostupňovému rozsudku   predložený   krajskému   súdu   23.   apríla   2009   (ktorým   je   vedená   pod   sp. zn. 14 Co 142/2009) a ktorý do predbežného prerokovania sťažnosti o odvolaní sťažovateľa ešte   nerozhodol.   Vychádzajúc   z   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   okresný   súd rozhodnutím vo veci a jej odstúpením krajskému súdu (v dôsledku podaného odvolania) v čase,   keď   mu   bola   doručená   sťažnosť,   t. j.   7.   mája   2010,   vykonal   všetky   zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa, a preto už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol už ani porušovať sťažovateľom označené práva. Na základe uvedeného ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) dospel k záveru, že sťažnosť podaná proti postupu okresného súdu, tak ako je vymedzený v sťažnosti, je v tejto časti zjavne neopodstatnená, a preto ju ústavný súd v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z uvedeného dôvodu odmietol.

2. Sťažovateľ namietal v postupe okresného súdu bez bližšieho a najmä dostatočného odôvodnenia   aj   porušenie   čl. 14   dohovoru   (zákaz   diskriminácie).   Keďže   ústavný   súd nemohol   považovať   za   dostatočné   odôvodnenie   strohé   konštatovanie   sťažovateľa,   že zákonná sudkyňa v namietanom konaní je nečinná, „ale pritom vo veciach podaných v roku 2009   koná“,   a keďže   sťažnosť   okrem   uvedeného   neobsahovala   žiadne   iné   konkrétne argumenty vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 14 dohovoru, ústavný súd uzavrel, že sťažnosť je potrebné aj v tejto časti odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

3. Sťažovateľ napokon uviedol, že „podáva podnet na trestné konanie proti sudkyni JUDr. Z. M. za zneužívanie právomoci verejného činiteľa a marenie spravodlivosti § 326, § 344, keď ani opakovane konštatované prieťahy v konaní neviedli k ich odstráneniu“.

Ústavný súd konštatuje, že v rámci konania o sťažnosti fyzickej osoby podľa čl. 127 ods. 1   ústavy   nie   je   oprávnený   posudzovať   trestnú   zodpovednosť   sudcov   všeobecných súdov   za   konanie spojené   s výkonom   ich   funkcie   ani rozhodovať o zbavení sudcovskej imunity v súvislosti s trestným stíhaním sudcov.

Ústavný súd je štátnym orgánom (nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti) a jeden zo základných princípov právneho štátu, ktorý je pozitívne zakotvený v čl. 2 ods. 2 ústavy,   vyjadruje,   že   štátne   orgány   môžu   konať   iba   na   základe   ústavy,   v jej   medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí dôsledne riadiť vymedzením   svojich   právomocí   vyplývajúcich   z čl. 125   a nasledujúcich   ústavy   a ďalej konkretizovaných v zákone o ústavnom súde a nemôže sa zaoberať podaniami, ktorými sa fyzické   osoby   domáhajú   niečoho,   čo   podľa   ústavy   a zákona   o ústavnom   súde   nemôže prerokúvať a rozhodnúť.

Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že sťažnosť je potrebné v tejto časti odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie.

Ústavný súd nad rámec odôvodnenia poznamenáva, že trestné stíhanie a vzatie do väzby sudcu môže prebiehať iba za predpokladu, že ústavný súd dá na základe žiadosti príslušného orgánu na takýto postup svoj súhlas (§ 74e zákona o ústavnom súde), pričom sťažovateľ ako fyzická osoba nie je na podávanie uvedených návrhov aktívne procesne legitimovaný.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa   ďalšími   návrhmi   sťažovateľa   vrátane   posúdenia   žiadosti   o ustanovenie   právneho zástupcu z radov advokátov na konanie pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010