znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 325/09-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2009 vo veci sťažnosti obchodnej spoločnosti H., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. J., B., ktorou namieta porušenia svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obdo 20/2008 z 31. marca 2009, takto

r o z h o d o l :

1. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 325/09-11 z 25. septembra 2009 z r u š u j e.

2. Konanie o sťažnosti obchodnej spoločnosti H., a. s., z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2009 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti H., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. J., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd   a   čl.   14   ods.   1   Medzinárodného   paktu   o   hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obdo 20/2008 z 31. marca 2009.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   predbežne   prerokoval   a   rozhodol   o   nej uznesením č. k. IV. ÚS 325/09-11 z 25. septembra 2009.

Sťažovateľka   doručila   20.   októbra   2009   ústavnému   súdu   podanie   označené   ako „Späťvzatie sťažnosti proti porušovaniu základných práv a slobôd vyplývajúcich z Ústavy Slovenskej   republiky,   ako   aj   medzinárodných   zmlúv   podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej republiky“, v   ktorom   okrem   iného   uviedla: „Keďže   medzi   sporovými   stranami...   došlo k mimosúdnemu ukončeniu veci, sťažovateľ berie svoju sťažnosť v celom rozsahu späť bez uplatnenia   nároku   na   náhradu   trov   konania   a   navrhuje,   aby   Ústavný   súd...   konanie zastavil.“

II.

Podľa § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   ak   sťažovateľ   vezme   svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že   späťvzatie   sa   nepripúšťa,   najmä   ak   sťažnosť   smeruje   proti   takému   právoplatnému rozhodnutiu,   opatreniu   alebo   inému   zásahu,   ktoré   mimoriadne   závažným   spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) alebo Trestného poriadku.

Podľa § 208 OSP ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Podanie sťažovateľky, ktorým žiadala o späťvzatie sťažnosti, bolo ústavnému súdu doručené   v   čase,   keď   už   síce   o   nej   pri   predbežnom   prerokovaní   rozhodol   uznesením č. k. IV. ÚS   325/09-11   z   25.   septembra   2009,   ale ešte   pred   doručením   tohto   uznesenia účastníkom konania, t. j. pred nadobudnutím jeho právoplatnosti.

Za   týchto   okolností   podľa   názoru   ústavného   súdu   nič   nebránilo   tomu,   aby rozhodoval   podľa   §   54   zákona   o   ústavnom   súde   o   späťvzatí   sťažnosti.   Súčasne   sa   ale ústavný   súd   musel   vysporiadať   s   existenciou   uznesenia   č.   k.   IV. ÚS 325/09-11 z 25. septembra 2009. Vychádzal pritom z toho, že predpokladom zastavenia konania, t. j. vyhovenia žiadosti sťažovateľky o späťvzatie sťažnosti, je zrušenie označeného uznesenia.

Zákon   o   ústavnom   súde   neustanovuje   postup   v prípadoch,   ak   sťažovateľ   vezme sťažnosť   späť   potom,   keď   ústavný   súd   o   nej   už   rozhodol,   ale   jeho   rozhodnutie   ešte nenadobudlo právoplatnosť. Na takýto prípad však možno podľa názoru ústavného súdu uplatniť postup podľa § 31a zákona o ústavnom súde, ktorý umožňuje na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, keďže povaha veci to nevylučuje. V danom prípade prichádza do úvahy primerané uplatnenie § 208 OSP. Len „primeranosť“ uplatnenia § 208 OSP spočíva v týchto prípadoch jednak v tom, že konanie pred ústavným súdom je na rozdiel od konania pred všeobecnými súdmi   jednostupňové, ako aj v tom, že s druhým účastníkom konania ústavný súd spravidla reálne začne konať až po predbežnom prerokovaní návrhu. Z toho vyplýva, že   žiadať o súhlas druhého účastníka konania so späťvzatím návrhu je nadbytočné, keďže o podaní návrhu na začatie konania pred ústavným súdom v tomto štádiu konania spravidla nie je ani informovaný.

Keďže   v danom   prípade   nešlo   podľa   názoru   ústavného   súdu   o   sťažnosť,   ktorá smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušuje   základné   práva   alebo   slobody   sťažovateľky   (§   54   zákona   o ústavnom   súde), a neexistovali   ani   iné   relevantné   prekážky   brániace   ústavnému   súdu   vyhovieť   návrhu sťažovateľky, ústavný súd rozhodol podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 208 OSP najprv o zrušení svojho uznesenia č. k. IV. ÚS 325/09-11 z 25. septembra 2009 (bod 1 výrokovej časti tohto uznesenia) a následne podľa § 54 zákona o ústavnom súde rozhodol o zastavení konania o sťažnosti sťažovateľky (bod 2 výrokovej časti tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2009