znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 324/2014-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. októbra 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka,   zo   sudkyne   Jany   Baricovej   a sudcu   Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s. r. o., Košická   37,   Bratislava,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   Emíliou   Korčekovou, L. Novomeského 25,   Pezinok,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cb 132/2003, takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   VENUS   PROJECT   Slovakia,   s. r. o., na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cb 132/2003   p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému   súdu   Senica p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 8 Cb 132/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Obchodnej   spoločnosti   VENUS   PROJECT   Slovakia,   s. r. o.,   p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd   Senica   p o v i n n ý   vyplatiť   jej   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Senica   j e   p o v i n n ý   uhradiť obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s. r. o., trovy konania v sume 283,62 € (slovom dvestoosemdesiattri eur   a šesťdesiatdva   centov)   na   účet   jej   právnej   zástupkyne   JUDr.   Emílie   Korčekovej, L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp.   zn. IV. ÚS 324/2014 z 5. júna 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „žalobca“, resp. „žalobkyňa“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cb 132/2003.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   voči   odporcovi   16.   mája   2003 okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu z titulu náhrady škody za neuhradenú pohľadávku   z obchodného   styku.   Neskôr   bola   napadnutému   konaniu   pridelená   sp.   zn. 8 Cb 132/2003.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie v jej právnej veci právoplatne skončené.

Sťažovateľka v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a zároveň navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 7 500 € a úhrady trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 1621/2012 doručeným ústavnému súdu 7. mája 2014, v ktorom poukazuje na svoju odpoveď z 12. marca 2014 na sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní, ktorú vyhodnotil ako neopodstatnenú a zdôraznil, že k odročovaniu viacerých pojednávaní došlo z dôvodov na strane sťažovateľky.

Ďalej okresný súd uviedol:„Pred otvorením pojednávania dňa 26. 3. 2014 súd zistil, že konateľ žalobcu S. sa nedostavil, svoju účasť ospravedlnil účasťou na inom pojednávaní, avšak súhlasil, aby súd vo   veci   pojednával   bez   jeho   neprítomnosti   a   vo   veci   rozhodol.   Pojednávanie   bolo   po výsluchu znalca odročené na 30. 4. 2014 za účelom ďalšieho dokazovania. Na pojednávanie dňa 30. 4. 2014 sa opäť sťažovateľ nedostavil. Vo veci konajúca sudkyňa na pojednávaní skonštatovala a do zápisnice uviedla, že pokiaľ sa S. nedostavil na pojednávanie dňa 30. 4. 2014 a jeho výsluch k existencii a obsahu prílohy č. 2 mandátnej zmluvy je nutný, bude súd postupovať   tak,   že   vykonanie   dôkazu   výsluchom   konateľa   žalobcu   nariadi   osobitným uznesením, ktoré mu doručí a to na všetky jeho známe adresy a aj emailom. A až následne pristúpi   k   uskutočneniu   výsluchu   tohto   konateľa   žalobcu   a   to   buď   na   pojednávaní   na Okresnom súde Senica, alebo dožiadaným súdom.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka stanovisko nezaujala.Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde v danej veci upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažnosť   sťažovateľky   v   tejto   veci,   v   ktorej   bol   sudcom   spravodajcom   pôvodne sudca Ján Luby, prijal 5. júna 2014 na ďalšie konanie IV. senát ústavného súdu. V zmysle ustanovení Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie 1. 3. 2014 – 28. 2. 2015 (ďalej len „dodatok k rozvrhu práce“) boli veci predtým pridelené bývalým sudcom ústavného súdu Jánovi Auxtovi, Jurajovi Horváthovi a Jánovi Lubymu (ktorým skončilo funkčné obdobie) ako sudcom spravodajcom, a ktoré neboli do 4. júla 2014 skončené prijatím konečného rozhodnutia pléna ústavného súdu alebo príslušného senátu ústavného súdu, prípadne odložením podania podľa § 23a zákona o ústavnom súde, prerozdelené.   S   účinnosťou   od   14.   júla   2014   jedna   tretina   nanovo   pridelená   sudkyni ústavného súdu Jane Baricovej, ktorá sa v súlade s rozvrhom práce stala členkou III. senátu, a veci, v ktorých je sudkyňou spravodajkyňou Jana Baricová, prerokúva III. senát ústavného súdu. Z tohto dôvodu túto vec prerokoval a vo veci samej rozhodol III. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Z predloženého spisu okresného súdu ústavný súd zistil tento priebeh napadnutého konania:

- 16. máj 2003 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľky na vydanie platobného rozkazu proti žalovanému v 1. rade - obchodnej spoločnosti K. s. r. o. Š., pričom platobný rozkaz sp. zn. 8 Rob 47/03 bol vydaný 17. júna 2013 a odpor proti nemu bol doručený okresnému súdu 8. júla 2003,

- 19.   december   2003   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   vyjadrenie   sťažovateľky k podanému   odporu,   pričom   sťažovateľka   navrhla   rozšíriť   okruh   žalovaných   o G.   H. (žalovaný   v 2.   rade)   a Ľ.   H.   (žalovaný   v 3.   rade),   čo   okresný   súd   akceptoval   vydaním uznesenia z 26. januára 2014, ktorým pripustil ich vstup do konania,

- 13.   február   2004   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   odvolanie   žalovaných v 2. a 3. rade   proti   uzneseniu   okresného   súdu   z 26.   januára   2014,   ktoré   Krajský   súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 31. marca 2004 odmietol,

- 1. júl 2004 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že napadnuté konanie je potrebné spojiť s konaním vedeným okresným súdom pod sp. zn. 8 Cb 171/03 (identickí účastníci konania a identický právny základ veci). Okresný súd uznesením z 11. augusta 2004 obidve veci spojil na spoločné konanie.

Ústavný súd zistil, že v ďalšom priebehu napadnutého konania až do 13. júna 2006 okresný súd nariadil viacero termínov pojednávaní, ktoré sa však neuskutočnili, odročili alebo prebehli bez prítomnosti účastníkov konania, najmä bez prítomnosti sťažovateľky, resp. jej právneho zástupcu.

- 13.   jún 2006   –   okresný   súd na pojednávaní vyhlásil   rozsudok   vo   veci   samej. Po podaní odvolania proti uvedenému rozsudku krajský súd v odvolacom konaní uznesením z 31. mája 2007 voči žalovanému v 1. rade konanie zastavil (obchodná spoločnosť K. s. r. o. Š.,   zanikla   bez   právneho   nástupcu   a bola   k 12.   decembru   2006   z obchodného   registra vymazaná) a proti žalovaným v 2. a 3. rade rozsudok zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie.

Ďalší   priebeh   napadnutého   konania   je   uvedený   vo   vyjadrení   okresného   súdu k sťažnosti,   súčasťou   ktorého   je   aj   prehľad   procesných   úkonov   doterajšieho   priebehu napadnutého konania, z ktorého vo vzťahu k predmetu sťažnosti boli relevantné tieto:„OS vytýčil pojednávanie na 22. 10. 2007 - úpravou z 3. 9. 07,... 11. 9. 07 PZ (právny zástupca, pozn.) žalobcu K. oznámil, že 20. 10. 06 vypovedal žalobcovi   plnomocenstvo   na   zastupovanie.   Z   uvedeného   dôvodu   súd   predvolanie   na pojednávanie   doručoval   priamo   žalobcovi   a   22.   10.   07   pojednávanie   uskutočnil   bez prítomnosti žalobcu, ktorý mal doručenie vykázané. Pojednávanie bolo odročené na 3. 12. 07   s   tým,   že   bol   predvolaný   žalobca   aj   konateľ   žalobcu,   pričom   konateľ   žalobcu   bol upozornený, aby zabezpečil riadne preberanie si pošty žalobcom na doručovacej adrese zapísanej v OR. /č. l. 216/ Zásielka obsahujúca predvolanie žalobcu na T! 3. 12. 07 však opätovne nebola žalobcom prevzatá a vrátila sa súdu s poznámkou adresát neznámy. Na pojednávanie na deň 3. 12. 07 bol predvolaný aj S. z adresy..., avšak zásielka sa vrátila s poznámkou, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Z uvedených dôvodov súd na pojednávaní   3.   12.   07   síce   vykonal   dokazovanie   doplnenými   spisovými   a   ostatnými listinnými dôkazmi, avšak nemohol doplniť dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu S., pričom sa snažil zistiť adresu konateľa žalobcu, na ktorej by si konateľ žalobcu prevzal zásielku súdu. Túto adresu zistil zo správy REO (register občanov, pozn.) podanej súdu 18. 1. 2008.

... Súd určil vo veci TP! (termín pojednávania, pozn.) na 23. 5. 2008, pričom konateľ žalobcu   opätovne   ospravedlnil   neúčasť   trvaním   PN-ky   -   potvrdenie   o PN (práceneschopnosť, pozn.) doložil. V ďalšom súd preveroval trvanie PN konateľa žalobcu. Bol   požiadaný   OS   Pezinok   o   výsluch   konateľa   žalobcu   jednak   k   veci   samej   a   jednak k dôvodom jeho neúčasti na pojednávaní a trvaní PN-ky. Dožiadanie bolo odoslané OS Pezinok 8. 8. 2008 pričom vybavenie bolo urgované.

... Listom doručeným 5. 12. 08 OS Senica OS Pezinok tun. súdu oznámil, že 28. 11. 2008 sa pokúsil vypočuť konateľa žalobcu avšak tento odmietol vypovedať z dôvodu svojej PN /zápisnica na č. l. 246 - 247/ - doklad o PN doložený

... Listom doručeným konateľovi žalobcu S. 6. 2. 2009 súd zisťoval či už skončila PN konateľa   žalobcu   a   kedy,   príp.   kedy   je   predpoklad   jej   skončenia.   Konateľ   žalobcu neodpovedal.

...   Opätovný   dopyt   bol   urobený   listom   dourčeným   konateľovi   žalobcu   11.   3.   09. Medzitým elektronickou poštou 20. 2. 09 konateľ žalobcu oznámil, že žiada pokračovať najlepšie formou dožiadania OS Pezinok, považuje za potrebné prizvať znalca na predĺženie spoločnosti K., s. r. o., teda navrhuje ďalší postup dokazovania.

... Úpravou z 6. 3. 09 súd určil TP! na deň 6. 4. 2009 pričom konateľ žalobcu bol osobitným listom upozornený na potrebu svojej účasti na pojednávaní s tým, že je potrebné vykonať jeho výsluch.

... Listom doručeným 17. 3. 09 OS Senica konateľ žalobcu opätovne tvrdí, že sa nemôže   dostaviť   na   pojednávanie,   pretože   je   chorý   a   užívanie   liekov   mu   znemožňuje cestovať   a   viesť   osobné   motorové   vozidlo.   Sudkyňa   preto   zrušila   TP!   určený   na   6.   4. a vypracovala   dňa   30.   3.   09   žiadosť   pre   OS   Pezinok   o   výsluch   S.   Napriek   tomu,   že oznámenie o zrušení termínu bolo odoslané 23. 3. 09, konateľ žalobcu ho včas neprevzal a dňa 6. 4. 09 sa na OS Senica dostavil a boí vypočutý ako účastník konania aj k veci aj k svojej možnosti dostavovať sa na pojednávanie. Sudkyňa vo veci určila TP! na 13. 5. 09. Konateľ žalobcu opätovne ospravedlnil neúčasť účasťou na inom pojednávaní na KS v Bratislave. Súhlasí však, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Pojednávanie majúce sa konať 13. 5. 09 však muselo byť odročené pre dlhodobú PN žalovaného H. Vo veci bol určený TP! na 10. 6. 09. Pojednávanie sa uskutočnilo, bolo odročené na neurčito za účelom vyžiadania   spisov   od   OS   Skalica   a   KS   Bratislava.   S   tým,   že okrem   iného   požiadal   o odročenie pojednávania konateľ žalobcu s poukazom na povinnosť zúčastniť sa ako svedok na   pojednávaní   OS   Pezinok   spis.   zn.   4 C   501/2008.   Ďalšie   pojednávanie   po   doplnení spisových materiálov /dôkazov/ bolo určené na 9. 9. 09. Pojednávanie bolo odročené pre PN žalovaného H. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom preverenia dĺžky trvania PN H. Doklad doložil PZ tohto žalovaného 10. 9. 09. Listom doručeným súdu 21. 9. 09 potom PZ tohto žalovaného oznámil, že H. súhlasí, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti, len za prítomnosti jeho PZ.

... Úpravou z 25. 9. 09 sudkyňa určila vo veci TP na 28. 10. 09, neúčasť ospravedlnil žalovaný H., ktorý však nežiadal odročenie pojednávania, naopak, opäť konateľ žalobcu oznámil,   že   28.   10.   09   sa   zúčastňuje   lekárskeho   vyšetrenia   a   žiada   o   odročenie pojednávania. Pojednávanie bolo odročené na 30. 11. 09, konateľ žalobcu bol opätovne osobitným prípisom upozornený, aby si svoje veci zariadil tak, aby sa mohol pojednávania zúčastniť. Opätovne však ospravedlnil neúčasť z dôvodu PN. Pojednávanie bolo odročené na 18. 1. 2010.

... Tento TP sudkyňa zmenila na TP 3. 2. 2010. Ani na T! 3. 2. 10 sa však konateľ žalobcu nemohol dostaviť z dôvodu komplexných lekárskych vyšetrení /cukrovka/. V tomto prípade lekárske potvrdenie nedoložil.

...   Ďalšie   pojednávanie   bolo   určené   na   21.   4.   2010.   Listom   doručeným   súdu elektronickou poštou 21. 4. 10 o 7,37 hod konateľ žalobcu opätovne oznámil, že žiada o odročenie pojednávania, pretože v deň pojednávania je PN. Z potvrdenia o PN vyplýva, že PN je od 3. 2. 2010.

... Pojednávanie určené na 21. 4. 2010 bolo odročené pre PN konateľa žalobcu. Na TP 24. 5. 10 konateľ žalobcu opätovne požiadal o odročenie pojednávania pre trvajúcu PN. Ďalšie pojednávanie bolo určené na 21. 7. 10 a to úpravou sudkyne z 17. 6. 10. Konateľ žalobcu sa opätovne ospravedlnil pre trvanie PN a tým vzhľadom k opakovaným kolapsom nemôže cestovať. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že súd preverí dokedy sa predpokladá PN konateľa žalobcu.

...   Ďalší   TP   úpravou   z   16.   2.   2011   určila   sudkyňa   na   deň   23.   3.   2011,   pričom predvolanie riadne prevzali konateľ žalobcu, obaja žalovaní aj PZ H.

... Konateľ žalobcu sa však na toto pojednávanie dostavil. Vzal čiastočne žalobu späť a   súd   vo   veci   23.   3.   2011   vyhlásil   rozsudok,   ktorým   žalobe   čiastočne   vyhovel   proti žalovaným H. a H. a zastavil konanie proti pôvodnej žalovanej v 1. rade K., s. r. o.... Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný v 3. rade Ľ. H. Odvolací súd prevzal   súdny   spis   7.   9.   2011.   Uznesením   z   30.   4.   2012   rozsudok   súdu   1. stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a spis vrátil OS Senica 7. 5. 2012. Rozsudok bol doručovaný žalobcovi opäť na adresu sídla zapísanú v OR, žalobkyňa si zásielku opäť neprevzala, pričom zásielka bola súdu vrátená dňom 16. 5. 2012.

... Listom z 17. 5. 2012 PZ žalovaného H., Š. požiadal súd o prerušenie konania s tým,   že   na   OS   Bratislava   1   začalo   konanie   o   zrušenie   obchodnej   spoločnosti   VENUS PROJECT Slovakia, s. r. o. teda žalobcu. Súd zisťoval okolnosti tohto konania, avšak listom doručeným súdu dňa 15. 8. 2012 OS Bratislava I tunajšiemu súdu oznámil, že návrh na zrušenie tejto spoločnosti bol uznesením súdu z 1. 8. 2012 zamietnutý, nakoľko odpadol dôvod.... Sudkyňa určila vo veci TP úpravou z 30. 8. 2012 na deň 26. 9. 2012. Žalobca opäť predvolanie   na   tento   TP   neprevzala   na   adrese   zapísanej   v   OR.   Neúčasť   ospravedlnil žalovaný H. PN-kou. Nedostavil sa ani konateľ žalobcu, ktorý nezabezpečil, aby si žalobca preberala zásielky na adrese sídla zapísanej v OR.

... Dňa 18. 10. 2012 oznámil súdu žalovaný H., že dňom 15. 10. 2012 jeho PN skončila. Sudkyňa preto určila vo veci TP na deň 28. 11. 2012. Na toto pojednávanie opätovne   ospravedlnil   neúčasť   konateľ   žalobcu   tým,   že   sa   musí   zúčastniť   ako   svedok na inom súdnom pojednávaní, žiadal pojednávanie odročiť. Doložil predvolanie svedka....   Sudkyňa   určila   nový   TP   na   deň   5.   12.   2012,   kde   opätovne   konateľ   žalobcu ospravedlnil neúčasť s tým, že sa musí zúčastniť pojednávania v inom súdnom konaní avšak súd toto pojednávanie uskutočnil a odročil pojednávanie na 16. 1. 2013. Neúčasť opätovne ospravedlnil konateľ žalobcu účasťou na inom pojednávaní, žiadal odročiť pojednávanie. Keď   mu   sudkyňa   listom   z   8.   1.   2013   oznámila,   že   pojednávanie   sa   uskutoční   a   bolo odročené   na   termín   20.   3.   2013   s   tým,   že   bude   volaný   žalobca,   konateľ   žalobcu   aj elektronicky aj poštou.   Konateľ žalobcu opätovne ospravedlnil neúčasť tým,   že sa musí zúčastniť na inom pojednávaní. Pojednávanie určené na deň 20. 3. 2013 sa však nakoniec neuskutočnilo vzhľadom k tomu, že súd rozhodol nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru účtovníctva už bež ďalšieho pojednávania a uznesením vydaným 5. 4. 2013 uložil žalobcovi zložiť preddavok na znalecké dokazovanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7. 5. 2013. Napriek tomu však až doteraz žalobca preddavok ani jeho časť nezložila. Preto 31. 5. 2013 bol spis predložený na vymáhanie preddavku. Znalec bol ustanovený vo veci rozhodnutím z 27. 6. 2013. Spis bol odovzdaný znalcovi 23. 7. 2013.

... Znalec podal vo veci znalecký posudok (ďalej iba ZP) po viacerých urgenciách tak, že spis so ZP (znalecký posudok, pozn.) doručil súdu 21. 1. 2014. Posudok bol zaslaný na vyjadrenie účastníkom hneď 22. 1. 2014, avšak opäť si žalobca tento ZP neprevzala a potom   bol   doručený   konateľovi   žalobcu   S.,   ktorý   sa   k nemu   aj   28.   2.   2014   vyjadril elektronickou poštou.

...   Po   doručení   ZP   účastníkom   a priznaní   znalečného   sudkyňa   vo   veci   určil   TP na 26. 3.   2014,   pričom   predvolanie   bolo   odoslané   účastníkom,   zástupcom   a znalcovi z OS Senica 27. 2. 2014.“

Ďalší   priebeh   napadnutého   konania   okresný   súd   opísal   v podaní   doručenom ústavnému súdu 8. augusta 2014, keď uviedol:

„dňa 24. 6. 2014 bol vytýčený termín pojednávania na 30. 7. 2014 Pred   otvorením   pojednávania súd zistil,   že sa   nedostavil   J.   S.,   ktorý bol volaný z adresy L., ktorú sám uvádza vo svojej korešpodencii. Zásielka sa vrátila 24. 7. 2014 s tým, že   nebola   prevzatá   v odbernej   lehote.   Žalobca   mal   doručenie   vykázané   len   náhradným doručením, zásielka sa vrátila s poznámkou adresát neznámy napriek tomu, že žalobcovi súd doručuje zásielku na adresu zapísanú v obchodnom registri ako sídlo, keďže sa zásielka vrátila   1.   7.   2014,   za   deň   doručenia   sa   považuje   deň   5. 7.   2014,   takže   žalobca   bol predvolaný riadne a včas. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalobcu.

Pojednávanie dňa 30. 7. 2014 bolo odročené na 10. 9. 2014.“

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že jeho ostatným úkonom bolo pojednávanie uskutočnené 10. septembra 2014, ktoré bolo odročené na neurčito.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka   zároveň   namieta   aj   porušenie   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   podľa   ktorého každý   má   právo,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48   ods. 2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho súdu   pre ľudské   práva   k   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   vyplýva   z   § 6   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod   na   odročenie   pojednávania,   bez   zbytočného   odkladu   informuje   tých,   ktorí   boli predvolaní   alebo   upovedomení.   Súd   spravidla   uvedie   deň,   keď   bude   konať   nové pojednávanie a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom preskúmavaného konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky na náhradu škody za neuhradené pohľadávky z obchodného styku. Podľa názoru ústavného súdu takého spory   v rámci   obchodnoprávnych   vzťahov   tvoria   bežnú   súčasť   rozhodovacej   agendy všeobecných súdov a v zásade ich   nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Metodika a postup rozhodovania v týchto veciach je obsiahnutá v stabilizovanej a pomerne rozsiahlej   judikatúre   všeobecných   súdov.   Obdobne   ústavný   súd   hodnotí   aj   sťažnosťou napadnuté   konanie   konštatujúc,   že   jeho   doterajší   priebeh   nemožno   pripísať   na   vrub zložitosti prerokúvanej veci.

2. Čo sa týka správania sťažovateľky ako účastníčky konania v procesnom postavení navrhovateľky,   ústavný   súd   konštatuje   jej   značný   podiel   na   spomalení   priebehu napadnutého   konania   najmä   v dôsledku   veľkého   počtu   odročených   a neuskutočnených pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti jej štatutárneho zástupcu a neúčasti jej právneho zástupcu   na   pojednávaniach   pre   kolíziu   s inými   pojednávaniami,   ale   aj   nepreberania zásielok   na   relevantnej   adrese   pre   doručovanie.   Uvedené   skutočnosti   podľa   názoru ústavného súdu veľkou mierou ovplyvnili doterajšiu dĺžku namietaného konania, čo ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia.

3.   Pokiaľ   ide   o postup   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní,   ústavný   súd prihliadal na § 100 ods. 1 prvú vetu OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Nepochybným   dôkazom   neefektívnosti   postupu   okresného   súdu   v napadnutom konaní je skutočnosť, že krajský súd dvakrát zrušil meritórne rozhodnutia okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V prvom prípade krajský súd uznesením sp. zn. 21 Cob 304/2006 z 31. mája 2007 zrušil rozsudok okresného súdu z 13. júna 2006, keď v odôvodnení okrem iného uviedol:„ V súlade so stanoviskom odvolateľa je potrebné konštatovať, že sa súd prvého stupňa   nevysporiadal   s jeho   tvrdením   o porušení   povinnosti   podať   návrh   na   vyhlásenie konkurzu zakladajúcom vznik zodpovednosti žalovaných v 2. a 3. rade za škodu vzniknuté v súvislosti s týmto porušením povinnosti..V konaní uplatnený nárok z pohľadu tohto jeho právneho vymedzenia žalobcom vôbec neposudzoval a v tomto smere nevyhodnocoval ani vykonané dôkazy. Naviac v záhlaví svojho rozhodnutia nesprávne označil predmet konania – o zaplatenie 15.139,- Sk a iné (suma predstavujúca predmet konania pred rozhodnutím súdu o spojení veci prejednávaných pod č. k. 8 Cb 132/2003 a 8 Cb 171/2003,iné?) a v jeho rozhodnutí absentuje výrok o zamietnutí žaloby voči žalovaným v 2. a 3. rade, ktorý nie je súčasťou a nemožno ho vyvodzovať z výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku.

Nakoľko   uvádzané   nedostatky   postupu   súdu   prvého   stupňa   vo   veci   a jeho rozhodnutia   majú   za   následok   predčasnosť   prijatých   záverov,   zmätočnosť   a čiastočnú nepreskúmateľnosť rozsudku, ktoré nie je možné odstrániť v rámci odvolacieho konania, odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.“

V druhom prípade krajský súd uznesením sp. zn. 21 Cob 156/2011 z 30. apríla 2012 zrušil rozsudok okresného súdu z 23. marca 2011, keď v odôvodnení okrem iného uviedol:„Podľa § 66g ods. 2 ZKV v prípade, ak dlžník je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu a túto povinnosť nesplní,   zodpovedajú osoby,   ktoré sú oprávnené konať mene dlžníka   (u   právnických   osôb   sú   to   ich   štatutárne   orgány   –   ich   členovia)   spoločne a nerozdielne veriteľom za škodu, ktorá im vznikne porušením tejto povinnosti. Veriteľ by sa mohol tak úspešne domáhať na súde náhrady škody voči týmto osobám, ale iba ak by preukázal,   že   nebol   podaný   návrh   na   vyhlásenie   konkurzu,   i keď   dlžník   bol   povinný ho podať a v d dôsledku tohto nekonania dlžníka veriteľ utrpel školu.

Súd   prvého   stupňa   síce   v odôvodnení   svojho   rozhodnutia   skonštatoval,   že   mal splnenie tejto podmienky preukázané výpoveďami žalovaných 2) a 3) a listinnými dôkazmi, podľa   ktorých   mohli   žalovaní   2)   a 3)   nadobudnúť   vedomosť   už   v priebehu   roku   2000, že žalovaná spoločnosť je predĺžená a neplní si riadne záväzky, preto za záväzky žalovanej voči žalobcovi zodpovedajú a tým aj za škodu, ktorá žalobcovi z dôvodu nemožnosti vymôcť si pohľadávku vznikla. Takýto záver ale zo žiadnych listinných dokladov nachádzajúcich sa v spise nevyplýva, preto je rozhodnutie prvostupňového súdu v tejto časti nepreskúmateľné, k takýmto záverom prvostupňový súd dospel bez dostatočného skutkového zistenia a potom nemožno mať za to, že vec správne právne posúdil.“

Ústavný   súd   vo   svojej   predchádzajúcej   judikatúre   poukázal   na   to,   že   nielen nečinnosť,   ale aj neefektívna, resp.   nesústredená   činnosť   štátneho orgánu   (všeobecného súdu)   môže   zapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov,   ak   činnosť   štátneho   orgánu   nesmerovala   k odstráneniu   právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľka obrátila na štátny orgán, aby o jej   veci   rozhodol   (obdobne   napr.   IV. ÚS 22/02,   IV. ÚS 380/08,   III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).

Pri konštatovaní neefektívnosti postupu okresného súdu v napadnutom konaní zobral ústavný   súd   do   úvahy   najmä   tú   skutočnosť,   že   napadnuté   konanie   ako   celok   nebolo právoplatne skončené ani po takmer 11 rokoch od jeho začatia, čo nie je z ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľné.

Vychádzajúc z uvedeného,   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   doterajším   postupom okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   8   Cb   132/2003   došlo   k   zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd rozhodol,   že základné   právo   sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného   súdu porušené,   prikázal   mu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   sťažovateľka   domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka   sa   domáha   priznania finančného   zadosťučinenia   v sume   7 500   € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukazuje najmä na to, že prieťahy v konaní v nej vyvolávajú stav právnej neistoty, beznádeje a bezmocnosti.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 8 Cb   132/2003,   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   daného   prípadu,   skutočnosť, že posudzované   konanie   vo   veci   nebolo   do   rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne skončené, ale aj veľký podiel sťažovateľky na predĺžení napadnutého konania, ústavný súd považoval priznanie sumy 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   taká   častá   neúčasť na pojednávaniach   pred   okresným   súdom   a nepreberanie   poštových   súdnych   zásielok sťažovateľkou   ako   v tomto   prípade   nie   je   kompatibilná   s   odôvodnením   jej   žiadosti o priznanie   finančného   zadosťučinenia   z dôvodu „stavu   právnej   neistoty,   beznádeje a bezmocnosti“.   Takýto   prístup   sťažovateľky   k súdnemu   konaniu   skôr   poukazuje   z jej strany (pri jej doterajších 26 podaniach na ústavný súd) na účelové konanie.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli   v   dôsledku   jej   právneho   zastúpenia   v   konaní   o jej   sťažnosti   advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o priznaní   trov   konania   vychádzal   z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 €.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za dva úkony právnej služby vrátane režijného paušálu v sume 283,62 € je nižšia ako suma vypočítaná ústavným súdom podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a neodporuje tejto vyhláške. Ústavný súd preto priznal sťažovateľke úhradu trov konania v sume uplatnenej jej právnou zástupkyňou.

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2014