znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 324/04-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Vladimíra Hajduka, bytom M., vo veci porušenia jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, porušenia čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3   a   čl.   48   ods.   1   a   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Michalovce   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10 Ro 35/04   a sudcami   Okresného   súdu Michalovce takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Vladimíra Hajduka o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta 2004 doručená sťažnosť JUDr. Vladimíra   Hajduka, bytom M. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Ústavná sťažnosť“.   Z   jej obsahu vyplynulo,   že ňou   sťažovateľ   namieta porušenie jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Ro 35/04 a sudcami okresného súdu [uvedenými v uznesení Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 15 NcC 57/04 z 30. júna 2004].

Porušenia jeho označených práv sa mali dopustiť sudcovia okresného súdu uvedení v citovanom   uznesení   krajského   súdu,   ktorí „...   urážajú   a   ohovárajú   sťažovateľa vymyslenými   výrokmi   o   ňom!“. Sudcovia   vymenovaní   vo   výroku   tohto   uznesenia   sa písomne vyjadrili, že sťažovateľa (v označenom konaní v procesnom postavení žalovaného v 1. rade) osobne poznajú a vzhľadom na jeho urážlivé podania v predchádzajúcich sporoch, kde bol účastníkom alebo vystupoval ako zástupca, sa cítia byť zaujatí, a preto navrhli, aby v tejto prejednávanej veci boli vylúčení.

Krajský   súd   uvedeným   uznesením   rozhodol   o   vylúčení   sudcov   okresného   súdu z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 10 Ro 35/04 a zároveň prikázal túto vec na konanie a rozhodnutie Okresnému súdu Spišská Nová Ves.

Sťažovateľ od ústavného súdu požaduje:

„1. Prikázať Okresnému súdu Michalovce vo veciach sťažovateľa od prijatia nálezu Ústavným súdom SR konať bez prieťahov citovaných v tejto sťažnosti.

2.   Zakázať   Okresnému   súdu   Michalovce   a   všetkým   sudcom   tohoto   súdu   podľa uznesenia   nadriadeného   súdu,   aby   po   prijatí   nálezu   Ústavným   súdom   SR,   pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd sťažovateľa citovaných v tejto sťažnosti postupom, ktorý im vytýka.

3. Priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 150 000.- Sk ako náhradu nemajetkovej   ujmy   za   citované   porušenia   jeho   základných   práv   a slobôd   v rozsahu finančnej   náhrady   z dôvodu   naplnenia   skutkovej   podstaty   trestného   činu   podľa   §   206 trestného zákona.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, zjavne neopodstatnené návrhy, návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Nevyhnutnou podmienkou konania ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy je vznesenie relevantných námietok zo strany   sťažovateľa   spočívajúcich   v   uvedení   skutočností   svedčiacich   o   porušení   jeho základných práv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej moci. Pokiaľ takéto konkrétne skutočnosti v argumentácii sťažovateľa obsiahnuté nie sú, ústavný súd sťažnosť odmietne (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa sťažovateľa boli jeho práva porušené „... iným zásahom než je právoplatné rozhodnutie   všeobecných   súdov   a   to   konkrétne:   1.   konaním   v   rozpore   s   citovaným objektívnym   právom   SR   a   medzinárodnými   dohovormi,   ktorými   je   SR   viazaná,

2. vymyslenými tvrdeniami, ohováraním, osobnými pocitmi a postojmi, motívmi sudcami uvedenými v uznesení nadriadeného súdu v Košiciach“.

1. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ namieta predovšetkým porušenie jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, porušenie čl. 12 ods. 4 ústavy a základného práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 ústavy postupom sudcov okresného súdu, ktorí podľa § 14 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) oznámili predsedovi súdu (pre ich vzťah k sťažovateľovi ako jednému z účastníkov konania vedeného pod sp. zn. 10 Ro 35/04) skutočnosti, pre ktoré sa cítili byť zaujatí, a navrhli, aby v prejednávanej veci boli vylúčení. Keďže krajský súd skutočnosti, pre ktoré sa cítili byť sudcovia okresného zaujatí, považoval za dôvodné, rozhodol o ich vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci a prikázal vec na konanie a rozhodovanie Okresnému súdu Spišská Nová Ves. Išlo o postup, ktorý Občiansky súdny poriadok predpokladá, a sťažovateľ okrem toho, že   tento   zákonom   predvídaný   postup   vo   svojej   sťažnosti   napadol,   už neuviedol   žiadne ďalšie dôvody, pre ktoré malo dôjsť k porušeniu jeho označených práv. Keďže postup orgánu štátu v súlade so zákonom nemožno považovať za porušenie základného práva alebo slobody a keďže sťažovateľ napadol iba takýto postup okresného súdu a jeho sudcov, bolo potrebné jeho sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. Sťažovateľ ďalej namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy a práva   na prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Ro 35/04.

  Ústavný   súd   sa   osobitne   zameral   na   preskúmanie   opodstatnenosti   tejto   časti sťažnosti, keďže v prípadoch namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd považuje za opodstatnenú sťažnosť iba   za   predpokladu,   že   všeobecný   súd,   proti   ktorému   sťažnosť   smeruje,   vo   veci   koná. Aj v konaní pred ústavným súdom totiž platí, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Vzhľadom na to je potrebné už pri predbežnom prerokovaní odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť, ktorou sa namieta porušovanie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy všeobecným súdom, ktorý vo veci už nekoná.

Z tohto hľadiska ústavný súd posúdil sťažnosť sťažovateľa v uvedenej časti a zistil, že tento sa na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou 19. augusta 2004. Zo zistenia ústavného   súdu   na   okresnom   súde   vyplynulo,   že   právna   vec   žalobcu   –   Okresného stavebného bytového družstva Michalovce proti sťažovateľovi ako žalovanému v 1. rade a B. H. ako žalovanej v 2. rade vedená pod sp. zn. 10 Ro 35/04 bola 27. júla 2004 v súlade s rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 15 NcC 57/04 z 30. júna 2004 (a v súlade s § 12 ods. 1 OSP)   postúpená   na   konanie   Okresnému   súdu   Spišská   Nová   Ves.   Hoci   sa   sťažovateľ na ústavný   súd   obrátil   až   sťažnosťou,   ktorá   mu   bola   doručená   19. augusta   2004, t. j. po postúpení   jeho   veci   Okresnému   súdu   Spišská   Nová   Ves,   požadoval   vysloviť porušenie   svojich   práv   okresným   súdom   (ktorý   však   už   v   jeho   veci   nekoná). Keďže sťažovateľ vo svojej sťažnosti   označil súd,   ktorý   v dobe podania   jeho sťažnosti nebol (v dôsledku postúpenia spisu) spôsobilý porušovať jeho základné právo podľa čl. 48 ods.   2   ústavy,   bolo   potrebné   jeho   sťažnosť   aj   v   tejto   časti   odmietnuť   ako   zjavne neopodstatnenú už po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

3. Sťažovateľ sa zároveň dožadoval aj ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. Svoju žiadosť odôvodnil najmä svojimi majetkovými pomermi, tvrdením, že v mieste svojho bydliska nepozná advokáta, ktorý má skúsenosti so zastupovaním pred ústavným súdom, ako aj skutočnosťou, že advokáti v Košiciach žiadajú neprimerané zálohy za zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Podľa ustanovenia § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 a § 138 ods. 1 OSP môže ústavný súd ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu, advokáta,   ak taká   osoba   o   to   požiada,   ak to   odôvodňujú   jej   pomery   a   nejde   o   zrejme bezúspešné   uplatňovanie   nároku   na   ochranu   ústavnosti.   Tieto   tri   predpoklady na ustanovenie   právneho   zástupcu   v   konaní   pred   ústavným   súdom   musia   byť   splnené súčasne.   Ak   hoci   len   jeden   z   týchto   predpokladov   nie   je   splnený,   nemožno   žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom vyhovieť.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   znamená,   že   v   danom   prípade   ide   o   zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Preto sa ústavný súd žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2004