znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 323/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. K., V. K. a M. K., všetci bytom B., zastúpených V., s. r. o.,   B.,   konajúcou   prostredníctvom   konateľa   a advokáta   JUDr.   B.   V.,   ktorou namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 322/2011, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. D. K., V. K. a M. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2012 doručená   sťažnosť   Ing.   D.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ   v I. rade“),   V.   K.   (ďalej   len „sťažovateľka   v II. rade“)   a M.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ   v III. rade“;   spolu   len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 322/2011 (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:«Okresný   súd   Bratislava   IV   vedie   pod   sp. zn.   24 C 322/2011   právny   spor navrhovateľa   D.,   s. r. o...,   zapísaná   v   obchodnom   registri   vl.   21977/B,   odd.   Sro   (ďalej v texte len „Navrhovateľ“) proti odporcom v I. rade Ing. D. K., v II. rade V. K., a III. rade M. K. (ďalej v texte pre všetkých troch len „Sťažovatelia“). Konanie sa vedie o zaplatenie sumy vo výške 299,87 Eur s príslušenstvom ako údajná pohľadávka navrhovateľa... Návrh   zo   strany   navrhovateľa   bol   podaný   na   Okresný   súd   Bratislava   IV   dňa 01. 06. 2007.   Až   dňa   02. 06. 2010   bol   vydaný   Okresným   súdom   Bratislava   IV   platobný rozkaz, voči ktorému podali v lehote dňa 28. 06. 2010 odpor sťažovatelia. Od uvedeného dňa sa vo veci samej nekoná. Zo strany sťažovateľov je tu dôvodná pochybnosť, či nárok navrhovateľa   je   dôvodný   lebo   aj   samotný   návrh   je   v   niektorých   častiach   zmätočný. Pohľadávka   sa   má   týkať   pravidelných   mesačných   platieb   na   zabezpečenie   prevádzky, údržby a opráv a na zabezpečenie služieb spojených s užívaním bytu a za správu domu v období od 01. 01. 2006 do 30. 04. 2007 v zmysle Zmluvy o výkone správy, hoci sa zároveň v návrhu uvádza, že ide o pohľadávku za nebytový priestor – garáže.

V prípade, ak by konanie riadne a včas prebiehalo, bolo by možné preukázať, či skutočne nárok navrhovateľa je platný a dôvodný a bolo by možné odstrániť nezrovnalosti. Zároveň   majú   sťažovatelia   pochybnosť   o   nároku   navrhovateľa   aj   z   dôvodu   preplatku vo vyúčtovaní navrhovateľa ako správcu nebytového priestoru práve v predmetnom období roku 2006 a 2007.»

Ďalej sťažovatelia uviedli, že „Dňa 02. 04. 2012 podali... sťažnosť na Okresný súd Bratislava IV na prieťahy v konaní, ktorý vo svojej odpovedi ako porušiteľ základného práva odôvodnil, že najprv z dôvodu zmeny zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov SR   s účinnosťou   od   01. 01. 2008   bol predmetný spis doručený Okresným   súdom Malacky na Okresný súd Bratislava IV a práve z dôvodu množstva agendy na vybavenie, súd   nekonal.   Uvedené   je   však   zmätočné,   keď   návrh   bol   podaný   na   Okresný   súd Bratislava IV   riadne   podľa   bydliska   (odporcov)   sťažovateľov.   Ďalej   vo   svojej   odpovedi zhrnul súd niektoré z úkonov, pričom však v závere konštatoval, že sťažnosť na prieťahy v konaní bola dôvodná.

Dňa 02. 02. 2012 podal navrhovateľ návrh na zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa.   Voči tomuto rozhodnutiu   podali   odvolanie sťažovatelia dňa 02. 04. 2012, ktoré tvorí prílohu tejto sťažnosti.

Z   dôvodu   nekonania   na   strane   Okresného   súdu   Bratislava   IV   vznikli   prieťahy v konaní a právna neistota sťažovateľov, ktorí nevedia predpokladať, či sa vo veci začne riadne konať. Zároveň dávajú do pozornosti fakt, že právna neistota je aj v skutočnosti narastajúcich   úrokov   z   omeškania,   ak   by   pohľadávka   navrhovateľa   bola   v   konečnom dôsledku na základe vykonaných dôkazov dôvodná.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd v náleze vyslovil, „že právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, aby prikázal Okresnému súdu Bratislava IV, aby vo veci navrhovateľa D., s. r. o. proti sťažovateľom o zaplatenie 299,89 Eur (predtým 9.033,80 Sk), č. k. 24 C 322/2011 konal a určil   ako   primerané   finančné   zadosťučinenie   za   porušenie   základného   práva sťažovateľom, pre každého zo sťažovateľov čiastku vo výške 2.000 Eur“.

Ďalej sťažovatelia žiadali, aby im ústavný súd priznal aj úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom, porušenie ktorého namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľov smerujúcom proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 322/2011, ktorým boli podľa nich spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu ich základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 ústavy.

Z judikatúry ústavného súdu   vyplýva, že nie každý   prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je   pojem   autonómny,   ktorý   možno   vykladať   a aplikovať   predovšetkým   materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).

V prípade ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy,   návrh   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnený   (I. ÚS 38/04,   III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).

Zo sťažnosti, z jej príloh a zo zistení ústavného súdu vyplýva, že namietané konanie na okresnom súde začalo 1. júna 2007 podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Okresný   súd   platobný   rozkaz   vydal   až   2.   júna   2010,   a keďže   ani   po   podaní   odporu sťažovateľmi 28. júna 2010 v namietanom konaní ďalej plynule nepostupoval, sťažovatelia 2. apríla 2012 uplatnili sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu.

Podpredsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi zo 16. apríla 2012 na sťažnosť sa okrem iného sťažovateľom za prieťahy ospravedlnila a súčasne im oznámila, že „boli prijaté opatrenia, aby sa ďalej vo veci konalo bez prieťahov“.

V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že už opakovane rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99,   I. ÚS 20/05),   že   účelom   práva   účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom podať   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   [podľa   § 3   ods. 7   a   § 62   ods. 1   a   nasl.   zákona č. 757/2004   Z. z.   o súdoch   a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou.   Ústavný   súd   preto   o sťažnosti,   predmetom   ktorej   je   namietané   porušenie základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   koná   iba   za   predpokladu,   že   sťažovateľ preukáže,   že   využil   označené   právne   prostriedky   podľa   zákona   o súdoch   (§ 53   ods. 2 zákona   o ústavnom   súde),   avšak   ich   využitím   nedosiahol   účinnú   nápravu   namietaného porušenia svojich práv.

Ústavný súd zásadne považuje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch za účinný prostriedok ochrany základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 120 ods. 7 citovaného zákona].

Ústavný súd ďalej zistil, že okresný súd po prijatí uvedených opatrení vo veci koná. Keďže uznesenie okresného súdu z 12. marca 2012, ktorým okresný súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu, doručované sťažovateľovi v III. rade na ním uvedenú adresu bolo vrátené nedoručené s poznámkou „adresát neznámy“, okresný súd prípisom z 19. apríla 2012 vyzval sťažovateľa v I. rade a sťažovateľku v II. rade (rodičia sťažovateľa v III. rade),   aby   mu   v lehote   15   dní   oznámili „miesto   aktuálneho   pobytu   odporcu v III. rade“ a súčasne   aby   predložili   vyplnené   a potvrdené   tlačivo   na   oslobodenie od súdnych poplatkov, o ktoré požiadali. Sťažovatelia v I. a II. rade na výzvu, ktorá im bola doručená 2. mája 2012, resp. 10. mája 2012, dosiaľ nereagovali.

Okresný súd vzhľadom na to prípisom z 1. júna 2012 požiadal Obvodné oddelenie Policajného   zboru   Dúbravka   o doručenie   uznesenia   z 12.   marca   2012   sťažovateľovi v III. rade. Správa o výsledku doručovania nebola okresnému súdu dosiaľ oznámená.

Na   tomto   základe   ústavný   súd   konštatuje,   že   doterajšia   činnosť   okresného   súdu v namietanom   konaní   síce   nebola   optimálna   (keďže   v   jeho   doterajšom   priebehu   došlo aj k obdobiam nečinnosti okresného súdu, pozn.), avšak po podaní sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedovi okresného súdu došlo k náprave a v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu sa v namietanom konaní priebežne koná, t. j. postup okresného súdu smeruje k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov.

Ani skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, však nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127   ústavy   na   ďalšie   konanie,   pretože   ústavný   súd   pridržiavajúc   sa   doterajšej stabilizovanej judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu   po podaní sťažnosti jeho predsedovi dostatočný časový priestor na prijatie opatrení na účel nápravy a odstránenia   protiprávneho   stavu   zapríčineného   jeho   dovtedajšou   nečinnosťou   alebo neefektívnou činnosťou.

Ústavný   súd   berúc   do   úvahy   najmä   nedostatočný   časový   priestor   poskytnutý na reálne pôsobenie   prijatých   opatrení   po   podanej   sťažnosti   na   prieťahy   orgánu   štátnej správy   okresného   súdu   a jeho   nadväznú   procesnú   aktivitu,   ako   aj   čiastočné   prispenie sťažovateľov k spomaleniu konania dospel k záveru, že uvedené skutočnosti nesignalizujú v čase predbežného prerokovania sťažnosti možnosť vysloviť v prípade jej prijatia na ďalšie konanie porušenie v petite sťažnosti označeného základného práva sťažovateľov, a preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú predčasne pre jej neprípustnosť a zároveň aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľov na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný   súd   napokon   dodáva,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej   v zmysle   § 24   písm. a)   zákona   o ústavnom   súde,   a preto   nebráni   tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovatelia   v tejto   veci za predpokladu,   že   by   v   ďalšom   priebehu   namietaného   konania   dochádzalo   aj   napriek opatreniam   prijatým   orgánom   štátnej   správy   okresného   súdu   k   zbytočným   prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2012