znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 323/2011-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2011 predbežne prerokoval sťažnosť K. R. a J. R., obaja bytom B., zastúpených Advokátskou kanceláriou C., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. V. C., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky a práva   na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 143/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. R. a J. R. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. mája 2011 doručená   sťažnosť   K.   R.   a J.   R.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorou   namietajú   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 143/2010 (ďalej len „namietané konanie).

Z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že okresným súdom je pod sp. zn. 24 C 143/2010 vedené občianskoprávne konanie v právnej veci navrhovateľa Ing. P. B., ktorý sa návrhom domáha nariadenia predbežného opatrenia. Návrh bol podaný okresnému súdu 7. júla 2010, ktorý o ňom rozhodol uznesením 12. júla 2010 tak, že mu v celom rozsahu   vyhovel.   Proti   tomuto   uzneseniu   okresného   súdu   podali   5.   augusta   2010 sťažovatelia odvolanie, ktoré doplnili podaním z 18. augusta 2010. Okresný súd 25. augusta 2010   uznesením   uložil   sťažovateľom   povinnosť   zaplatiť   súdny   poplatok   za   podané odvolanie, ktorý uhradili 6. septembra 2010 kolkovými známkami. Okresný súd predložil spis   Krajskému   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   pre   účely   rozhodnutia o odvolaní 7. októbra 2010, ktorý vo veci rozhodol 29. októbra 2010; rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 28. apríla 2011.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú: «Okresný súd Bratislava V. na návrh navrhovateľa Ing. P. B., trvale bytom B. zo dňa 7. 7. 2010 uznesením zo dňa 12. 07. 2010, sp. zn.: 24 C/143/2010, nariadil sťažovateľom ako odporcom predbežným opatrením zákaz nakladania s nehnuteľnosťami v ich vlastníctve a peňažnými   prostriedkami   do   výšky   38.131,52   Eur   na   bankovom   účte   vedenom   v... Sťažovatelia   dňa   4.   8.   2010   podali   proti   uzneseniu   o nariadení   predbežného   opatrenia odvolanie.

Vzhľadom k skutočnosti, že napriek istému časovému odstupu od podania odvolania proti nariadenému predbežnému opatreniu nebolo ani sťažovateľom a ani našej advokátskej kancelárii   doručené   rozhodnutie   Krajského   súdu   Bratislava   o   odvolaní,   na   začiatku mesiaca marec 2011 sme sa telefonicky informovali na Krajskom súde Bratislava o stave odvolacieho konania v danej veci. Bolo nám oznámené, že v danej veci krajský súd rozhodol už dňa 29. 10. 2010, a že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo zaslané Okresnému súdu Bratislava V.

Telefonátom na Okresný súd Bratislava V. sme žiadali informáciu o dôvodoch, prečo nebolo rozhodnutie odvolacieho súdu zaslané účastníkom konania. Bolo nám oznámené, že spis aj s rozhodnutím odvolacieho súdu síce bol doručený Okresnému súdu Bratislava V., ale vzhľadom k tomu, že spis „je na stole u pani sudkyne“ nebolo rozhodnutie odvolacieho súdu zatiaľ doručované účastníkom. Až na základe telefonickej urgencie z našej strany súd odoslal   účastníkom   toto   rozhodnutie.   Našej   kancelárii   ako   právnemu   zástupcovi sťažovateľov   bolo   uznesenie   Krajského   súdu   Bratislava   zo   dňa   29.   10.   2010,   sp.   zn.: 6 Co/333/2010 doručené až dňa 1. 4. 2011, navrhovateľovi nebolo doručené dodnes. Podľa pečiatky na uznesení odvolacieho súdu bolo toto doručené Okresnému súdu Bratislava V. už dňa 4. 11. 2010.

Znamená to, že Okresný súd Bratislava V. neodoslal rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, teda bezdôvodne nekonal, od 4. 11. 2010 do 29. 03. 2011, t. j. po dobu 145 dní!»

Na   základe   uvedeného   sťažovatelia   tvrdia,   že „Nečinnosťou   Okresného   súdu Bratislava V. bolo nezákonne zasiahnuté do práv odporcov. Dodnes im je spôsobovaná ujma,   pretože   v dôsledku   nečinnosti   súdu   majú   na   liste   vlastníctva   k   nehnuteľnostiam zapísanú   obmedzujúcu   poznámku   a   blokovaný   bankový   účet.   Nemôžu   realizovať   svoje vlastnícke   právo   v   plnom   rozsahu,   pretože   nemôžu   s   predmetom   svojho   vlastníctva disponovať.   Navyše   v   dôsledku   nariadeného   predbežného   opatrenia   Správa   katastra   S. rozhodnutím sp. zn. V3470/10-2 zo dňa 02. 08. 2010 prerušila katastrálne konanie o návrhu na vklad záložného práva v prospech O., a. s., k blokovaným nehnuteľnostiam, v dôsledku čoho   sťažovateľom   bezprostredne   hrozí   predčasné   zosplatnenie   poskytnutého   úveru z dôvodu jeho nedostatočného zabezpečenia.

V dôsledku nečinnosti súdu nadobudli odporcovia dojem, že Okresný súd Bratislava V.   v   danej   právnej   veci   zrejme   nekoná   nestranne.   Je   zarážajúce,   že   súd   za   5   dní   od doručenia návrhu nariadil predbežné opatrenie, pričom na jeho nariadenie má podľa § 75 ods. 4 O. s. p. zákonnú lehotu až 30 dní. Na druhej strane, keď mal súd poskytnúť ochranu záujmom   odporcov   a   odoslať   rozhodnutie   odvolacieho   súdu   o   zrušení   predbežného opatrenia, napriek tomu, že toto už ani nemusí vyhotovovať alebo inak upravovať, neodoslal ho účastníkom konania za 145 dní a urobil tak až na urgenciu odporcov.“.

Sťažovatelia   doplnili svoju   sťažnosť   z 30.   mája 2011 podaním   z 24.   júna 2011, v ktorom uvádzajú: «Dňa 26. 05. 2011 sťažovatelia zaslali predsedovi Okresného súdu Bratislava V. sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní, v ktorej namietali nečinnosť súdu pri doručovaní rozhodnutia Krajského súdu Bratislava o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V o nariadení predbežného opatrenia proti sťažovateľom.

Dňa   21.   06.   2011bola   právnemu   zástupcovi   sťažovateľov   doručená   odpoveď predsedu Okresného súdu Bratislava V. na sťažnosť na prieťahy v konaní. Predseda súdu po prešetrení stavu konania skonštatoval, že skutočnosti uvedené v sťažnosti sú pravdivé a za cit.: „nedostatok zo strany súdu“ sa ospravedlnil.»

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti takto rozhodol:„1. Základné právo K. R. a J. R., oboch trvale bytom B., na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V.   v   konaní vedenom pod sp. zn. 24 C/143/2010 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   V.   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 24 C/143/2010 konal bez zbytočných prieťahov.

3. K. R. a J. R., obom trvale bytom B., spoločne priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8.000,-   € (slovom osemtisíc eur),   ktoré im je Okresný súd Bratislava V.   povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava V. je povinný uhradiť K. R. a J. R., obom trvale bytom B., trovy konania v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet ich právneho zástupcu C., s. r. o., so sídlom B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 143/2010.

Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   je   tiež   posúdiť,   či   táto   nie   je   zjavne neopodstatnená.   V   súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   o   zjavne neopodstatnenú   sťažnosť   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov, a to aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia   alebo   stav   takúto   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV.   ÚS   16/04,   II. ÚS   1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   účelom   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je odstránenie stavu právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   príslušného štátneho orgánu (m. m. I. ÚS 89/02, I. ÚS 47/03, IV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03). Ústavný súd   v   tejto   súvislosti   opakovane zdôraznil,   že   čl.   48   ods.   2   ústavy   v   relevantnej   časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti (napr. PL. ÚS 25/01).

Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor (napr. II. ÚS   12/01,   IV. ÚS   61/03,   IV.   ÚS   205/03,   I.   ÚS   16/04),   podľa   ktorého   sa   ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy,   ak   v   čase   uplatnenia   tejto   ochrany   porušovanie   základného   práva   označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   alebo   práva   na   prejednanie   svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je to, že musí smerovať proti aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci   do   ústavou   chránenej   sféry sťažovateľov.   Uvedený   názor   vychádza   zo   skutočnosti,   že   táto   sťažnosť   zohráva   aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto, ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť   ústavnému   súdu   doručená,   už   k prieťahom   v namietanom   konaní   nemôže dochádzať, predovšetkým z dôvodu, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažovatelia   namietali   nečinnosť   okresného   súdu   (spočívajúcu   v   nedoručení rozhodnutia   krajského   súdu   účastníkom   konania)   v namietanom   konaní   v období od 4. novembra   2010,   keď   bolo   rozhodnutie   krajského   súdu   o   nariadení   predbežného opatrenia doručené okresnému súdu, do 29. marca 2011 (keď im bolo rozhodnutie krajského súdu   ako   účastníkom   konania   doručené),   resp.   do   dňa   doručenia   tohto   rozhodnutia poslednému z účastníkov konania (28. apríla 2011, keď nadobudlo aj právoplatnosť, pozn.). Sťažnosť sťažovateľov však bola ústavnému súdu doručená až 30. mája 2011, t. j. v čase, keď   už   postupom   okresného   súdu   zjavne   nemohlo   dochádzať   k   porušovaniu   nimi označeného základného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľov   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2011