znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 323/2010-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť D. P., P., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia čl. 1, čl. 12 ods. 1 a čl. 142 ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Trnave č. k. 9 Co/416/2009-178   z   25.   mája   2010   a   uznesením   Krajského   súdu   v   Trnave č. k. 11 Co/93/2009-207 z 30. apríla 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. P.   o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bolo 3. augusta 2010 doručené podanie D. P., P. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Ústavná sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky proti porušovaniu základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky“, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia čl. 1, čl. 12 ods. 1 a čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“) č. k. 9 Co/416/2009-178   z   25.   mája   2010   a   uznesením   Krajského   súdu   v   Trnave č. k. 11 Co/93/2009-207 z 30. apríla 2010.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   o   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, zjavne neopodstatnené návrhy, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa Ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom   alebo   komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa § 20 ods. 3   zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b)   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušili základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľa v predloženej podobe nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Zo   sťažnosti   predovšetkým   nie   je   zrejmé,   akej   veci   sa   týka,   a   chýba   náležité a zrozumiteľné odôvodnenie návrhu.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že porušovateľom základného práva alebo slobody je krajský súd a predmetom sťažnosti je rozsudok krajského súdu č. k. 9 Co/416/2009-178 z 25. mája 2010 a uznesenie krajského súdu č. k. 11 Co/93/2009-207 z 30. apríla 2010, pričom   sťažovateľ   uvedené   rozhodnutia   krajského   súdu   priložil   ako   prílohu   k   svojej sťažnosti. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 9 Co/416/2009 (resp. 5 C/209/2008 na súde   prvého   stupňa)   bolo   určenie   práva   navrhovateľa   užívať   byt   odporkyne   a   konania vedeného   pod   sp. zn. 11   Co/93/2009   (17   C/129/2006   na   súde   prvého   stupňa)   určenie výživného   manželovi.   Samotné   odôvodnenie   sťažnosti   obsahuje   citácie   ustanovení právnych   predpisov,   citácie   vybraných   rozhodnutí   ústavného   súdu   a   všeobecný   výklad právnych princípov (napr. princíp právneho štátu, princíp právnej istoty a spravodlivosti, princíp rovnosti účastníkov konania a pod.). V odôvodnení sťažnosti sťažovateľ poukazuje na   iné   konania   –   konanie   o rozvod   manželstva   sp.   zn.   9   C/62/2005,   o   zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva sp. zn. 18 C/120/2006, konanie   sp.   zn.   17   C/126/2006,   konanie   sp.   zn.   9   Co/154/2007   a   konanie   sp.   zn. 14 S/144/2008. Z odôvodnenia sťažnosti nie je zrejmý súvis uvedených konaní s postupom a rozhodnutím   krajského   súdu   v   konaniach   sp.   zn.   9   Co/416/2009   a 11   Co/93/2009 a s namietaným porušením označených základných práv a slobôd sťažovateľa. Odôvodnenie sťažnosti   obsahuje   okrem   toho   aj   všeobecné   konštatovania   –   napr. „...   to,   čo   som   za posledných   päť   rokov   na   súdoch   v   Trnave   zažil,   hraničí   s   popretím   základného   práva prístupu k riadnemu súdu...“ alebo „... odmietnutie požiadavky odstrániť právnu neistotu ohľadom   manželských   práv,   ktorú   zavinila   súdna   moc   svojim   rozporuplným   postupom, treba preto jednoznačne považovať za správanie odporujúce ústave SR...“ prípadne „... mám právo poznať odpoveď na otázku, či je v SR možné, aby manželka – bez akejkoľvek právnej ujmy – vyhodila manžela na ulicu, zbavila ho akéhokoľvek prospechu z manželstva a násilným spôsobom mu bránila v uplatnení jeho základných práv...“. Sťažovateľ taktiež namieta, že v konaní sp. zn. 9 Co/154/2007 (sp. zn. 18 C/54/2007 na súde prvého stupňa) krajský súd vyhlásil potvrdzujúci rozsudok bez toho, aby upovedomil účastníkov o čase a mieste   vyhlásenia   rozsudku.   Sťažnosť   je   formulovaná   všeobecne,   sťažovateľ   v   nej neuvádza konkrétne a relevantné tvrdenia, ktoré by sa týkali označeného predmetu sťažnosti a   označených   ustanovení   ústavy,   resp.   označených   základných   práv   a   slobôd,   ktorých porušenie namieta. Sťažnosť ako celok je nezrozumiteľná a neumožňuje, aby ju ústavný súd meritórne prerokoval.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov v zákonom predpísaných náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04, II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08, IV. ÚS 213/2010).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína   konanie   pred   ústavným   súdom   (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08, IV. ÚS 213/2010).

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Uvedené   nedostatky   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažnosti   sťažovateľa   boli dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Vzhľadom na kvalifikované   právne   zastúpenie   ústavný   súd   sťažovateľa   na   odstránenie   nedostatkov sťažnosti   nevyzýval   primerane   aplikujúc   (§   31a   zákona   o   ústavnom   súde)   ustanovenie § 5 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010