znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 323/09-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   10.   decembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť H. R., B. 403, zastúpenej advokátom JUDr. T. S. T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu   Piešťany v konaní vedenom   pod sp. zn. 6 C 99/2008   (pôvodne   vedenom   Okresným   súdom   Trnava   pod sp. zn.   11 C 370/2000), za účasti Okresného súdu Piešťany, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo H. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Piešťany   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   6 C 99/2008   p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Piešťany   p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 99/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. H. R. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 2 500 € [slovom dvetisícpäťsto eur (75 315 Sk)], ktoré jej   j e   Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Piešťany   j e   p o v i n n ý   uhradiť   H.   R.   trovy   konania   v sume 289,74   €   [slovom   dvestoosemdesiatdeväť   eur   a sedemdesiatštyri   centov   (8 728,71 Sk)] na účet jej právneho zástupcu JUDr. T. S., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 323/09   z 25.   septembra   2009   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť H. R.   (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom   pod sp. zn. 6 C 99/2008 [pôvodne vedenom   Okresným   súdom   Trnava   pod sp. zn.   11 C 370/2000   (ďalej   aj   „namietané konanie“)].

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:„Návrhom zo dňa 21. 11. 2000, podaný na Okresný súd v Trnave dňa 27. 11. 2000 som   sa   domáhala   vyporiadania   bezpodielového   spoluvlastníctva   proti   M.   R.,   býv. manželovi, manželstvo s ktorým bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 02. 11. 2000 č. k. 17 C 63/00.

Predmetom vyporiadania nášho BSM sú ako nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území H., zapísané na LV 2525, par. č. 1985 - zast. plocha o výmere 258 m2 spolu s domom s. č. 782, parc. č. 1986 - záhrada o výmere 594 m2 a na LV č. 6449 parc. č. 4146 – zast. plochy o výmere 296 m2 spolu s administratívnou budovou s. č. 1571, parc. č. 4148/3 – zast. plochy o výmere 8485 m2 v podiele ½.

Predmetom vyporiadania sú ďalej hnuteľné veci, peniaze na vkladnej knižke ako aj práva tak ako to vyplýva z pripojeného návrhu.

Okresný   súd   Trnava   vo   veci   č. k.   11 C 370/00   konal   tak,   že   vytýčil   termín pojednávania   dňa 09. 09. 2002,   11. 10. 2004,   29. 11. 2004,   13. 03. 2006,   26. 04. 2006, 07. 06. 2006, ďalšie pojednávania vo veci sa nekonali.

Po   01. 01. 2008   bol   spis   delegovaný   na   Okresný   súd   Piešťany   z   hľadiska príslušnosti. Spis je vedený na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 6 C 99/2008. Okresný súd Piešťany doteraz vo veci nekonal.

Ja som urgovala termíny pojednávania svojimi podaniami na Okresný súd Trnava zo dňa 13. 03. 2002, 10. marca 2004, 23. 01. 2006, 21. 03. 2007, 5. 10. 2007, a podaniami na Okresný súd Piešťany zo dňa 14. 02. 2008, 05. 06. 2008, 03. 12. 2008 a 29. 01. 2009.

Keďže   napadnuté   konanie   nebolo   dosiaľ   právoplatne   skončené,   sťažovateľka   sa domáha,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 99/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 11 C 370/2000) bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a právo   na   prejednanie jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ďalej sa domáha, aby ústavný súd prikázal Okresnému súdu Piešťany konať v jej právnej veci bez zbytočných prieťahov a aby jej priznal finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € (45 189 Sk) a úhradu trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 787/09 doručeným ústavnému súdu   23. novembra 2009,   v ktorom   sa   okrem iného uvádza:„Z   obsahu   spisu   vyplýva,   že   návrh   na   vyporiadanie   BSM   podala   sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 27. 11. 2000 na Okresnom súde Trnava. Zákonný   sudca,   ktorému   bola   vec   pridelená,   dal   dňa   12. 02. 2001   pokyn   kancelárii na doručenie návrhu odporcovi s tým, aby sa k nemu v lehote do 15 dní písomne vyjadril. Písomné vyjadrenie odporcu bolo Okresnému súdu Trnava doručené dňa 17. 04. 2001. Dňa 09. 10. 2001 zákonný sudca dal doručiť toto vyjadrenie protistrane na zaujatie stanoviska. Právny   zástupca   navrhovateľky   doručil   dňa   23. 10. 2001   písomné   stanovisko   a   dňa 26. 03. 2002   zákonný   sudca   nariadil   termín   pojednávania   na   deň   09. 09. 2002.   Toto pojednávanie   bol   odročené   na   neurčito   za   účelom   doplnenia   dokazovania   (č. l. 24). Podaním zo dňa 19. 03. 2004 právny zástupca navrhovateľky urgoval vytýčenie termínu pojednávania a zákonný sudca nariadil dňa 09. 07. 2004 (č. l. 57) pojednávanie na deň 11. 10. 2004, ktoré bolo odročené na 29. 11. 2004. Na tomto pojednávaní boli vypočutí účastníci a sudca pojednávanie odročil na 31. 01. 2005, na ktorom bola vypočutá svedkyňa. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom pribratia do konania znalca z odboru oceňovania   nehnuteľností.   Vznesenie   o   pribratí   znalca   do   konania   bolo   písomne vypracované   dňa   28. 02. 2005.   Znalkyňa   vypracovala   písomný   znalecký   posudok,   ktorý spolu   s   vyúčtovaním   znalečného   doručila   Okresnému   súdu   Trnava   dňa   12. 07. 2005. Znalecký posudok bol účastníkom doručený na základe pokynu zákonného sudcu zo dňa 15. 07. 2005. Účastníci sa k tomuto znaleckému posudku písomne vyjadrili, znalkyni bolo priznané znalečné uznesením zo dňa 31. 08. 2005 a zákonný sudca vytýčil dňa 08. 02. 2006 termín pojednávania na deň 13. 03. 2006, ktoré bolo odročené na ďalší termín 26. 04. 2006 za účelom vypočutia svedkov. Toto pojednávanie bolo odročené na termín 07. 06. 2006 a toto pojednávanie bolo znovu odročené na 06. 09. 2006. Termín bol písomne zrušený z dôvodu dočasného pridelenia zákonného sudcu na výkon funkcie sudcu na Krajskom súde v Trnave. V zmysle dodatku rozvrhu práce na rok 2006 zo dňa 04. 09. 2006 bola predmetná vec náhodným výberom pridelená sudkyni JUDr. M., ktorá nariadila termín pojednávania na deň 19. 11. 2007, ktorý však nebol zrealizovaný, nakoľko sa na č. l. 223 nachádza pokyn sudkyne, aby kancelária nerealizovala úpravu o termíne pojednávania z dôvodu návratu zákonného sudcu. Právny zástupca navrhovateľky urgoval termín pojednávania podaním zo dňa 05. 10. 2007. S   účinnosťou   od   01. 01. 2008   bola   predmetná   vec   odovzdaná   z   Okresného   súdu Trnava   na   Okresný   súd   Piešťany   v   rámci   prechodu   výkonu   súdnictva,   bola   pridelená na vybavenie Mgr. I. Š. Vzhľadom na skutočnosť, že Mgr. I. Š. bola vymenovaná do funkcie predsedníčky súdu, vec bola dodatkom k rozvrhu práce na rok 2008 pridelená na ďalšie konanie Mgr. K. A. a následne JUDr. O. K.

V   danom   prípade   nemožno   hovoriť   o   skutkovo   a   právne   zložitej   veci,   ani navrhovateľke nemožno vytknúť, že by spôsobila prieťahy v konaní. Na Okresnom súde Piešťany vznikli zbytočné prieťahy, nakoľko od odovzdania spisu z Okresného súdu Trnava k 1. 1. 2008 neboli v predmetnej veci vykonané žiadne procesné úkony smerujúce k ich odstráneniu.“

K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľka zaujala stanovisko podaním z 1. decembra 2009, v ktorom okrem iného uvádza:

„Okresný súd uzatvára, že v danom prípade nemožno hovoriť o skutkovo a právne zložitej   veci   a   ani   navrhovateľke   nemožno   vytknúť,   že   by   spôsobila   prieťahy   v   konaní. Na Okresnom   súde   Piešťany   vznikli   zbytočné   prieťahy,   nakoľko   od   odovzdania   spisu z Okresného   súdu   Trnava   neboli   v   predmetnej   veci   vykonané   žiadne   procesné   úkony smerujúce k ich odstráneniu.

S takýmto vyjadrením môžem len súhlasiť, chýba mi však stanovisko predsedníčky Okresného súdu Piešťany v tom smere, že bude osobne sledovať spis a dozrie, aby bol termín pojednávania vo veci vytýčený čo najskôr.“

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 13.   novembra   2009,   a preto   ústavný   súd   poukazuje   len   na   úkony   uvedené   v tomto vyjadrení, ktoré považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka   sa   svojou   sťažnosťou   okrem   iného   domáhala   vyslovenia   porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý   má   právo,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva z § 119 ods. 1 OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda   senátu   alebo   samosudca   spravidla   oznámi   deň,   kedy   sa   bude   konať   nové pojednávanie.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu   (povaha   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00,   I. ÚS 54/02,   II. ÚS 32/02).   Podľa   rovnakých   kritérií   postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom   konania   pred   okresným   súdom   je   rozhodovanie   o   návrhu sťažovateľky, ktorým sa domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov od bývalého manžela. Podľa názoru ústavného súdu uvedené konanie tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov, aj keď v danej veci možno pripustiť určitý stupeň jej skutkovej zložitosti, avšak na druhej strane touto okolnosťou nemožno ospravedlniť doterajšiu dĺžku konania a najmä obdobia úplnej nečinnosti uvedené a vyhodnotené v ďalšej časti tohto rozhodnutia. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej ani prípadná zložitosť sporu nezbavuje súd ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce alebo inými nedostatkami v jeho postupe vrátane nečinnosti (m. m. I. ÚS 47/96). Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajšia dĺžka konania, ako aj stav, v akom sa vec v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádza, nie sú zapríčinené osobitnou právnou alebo faktickou zložitosťou veci, ale skutočnosťami, ktoré sa týkajú samotného postupu okresného súdu.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   doručenom   ústavnému   súdu 23. novembra 2009 navyše okrem iného uviedla, že „v danom prípade nemožno hovoriť o skutkovo a právne zložitej veci“.

2. Správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   je   druhým   kritériom   pri rozhodovaní, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd z obsahu súvisiaceho spisu okresného súdu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné pripísať na ťarchu sťažovateľky v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania alebo spomalením jeho priebehu.   Aj   predsedníčka   okresného   súdu   vo   vyjadrení   k sťažnosti   uviedla,   že „navrhovateľke nemožno vytknúť, že by spôsobila prieťahy v konaní“.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd skúmal, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.

Ústavný   súd   v súvislosti   s uvedeným   poukazuje   na   to,   že   podľa   príslušných ustanovení   zákona   č. 511/2007   Z. z.,   ktorým   sa   mení a dopĺňa   zákon   č. 371/2004   Z. z. o sídlach   a   obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a   o   zmene   zákona   č. 99/1963   Zb. Občiansky   súdny   poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   a dopĺňa   zákon   Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších   predpisov,   s účinnosťou   od   1.   januára   2008   prešiel   výkon   súdnictva v danej   veci   z Okresného   súdu   Trnava   (odovzdávajúci   súd)   na   Okresný   súd   Piešťany (nadobúdajúci súd).

Neoddeliteľnou   súčasťou   prechodu   súdnictva   v danej   veci   je   aj   prenesenie zodpovednosti   za   prieťahy   v konaní,   a preto   treba   v tomto   zmysle   hodnotiť   napadnuté konanie ako celok.

V doterajšom priebehu napadnutého konania ústavný súd zistil tieto obdobia úplnej nečinnosti:

- od 9. septembra 2002 (uskutočnené pojednávanie vo veci) do 9. júla 2004 (Okresný súd Trnava nariadil termín pojednávania), t. j. 22 mesiacov,

- od 6. septembra 2006 (termín nariadeného pojednávania zrušený) do 1. januára 2008 (prechod výkonu súdnictva na Okresný súd Piešťany), t. j. takmer 16 mesiacov,

-   od   1.   januára   2008   (prechod   výkonu   súdnictva   na   Okresný   súd   Piešťany) do 18. novembra 2009 (zaslanie vyjadrenia Okresného súdu Piešťany k sťažnosti ústavnému súdu), t. j. v rozsahu presahujúcom 22 mesiacov.

Celková doba nečinnosti v doterajšom 9-ročnom priebehu napadnutého konania je 5 rokov. Existenciu prieťahov v konaní uznala aj predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   doterajším   postupom nadobúdajúceho   a odovzdávajúceho   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   6 C 99/2008 (pôvodne   vedenom   Okresným   súdom   Trnava   pod   sp. zn.   11 C 370/2000)   došlo k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   na prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 15 000 €. Poukázala najmä na to, že „samotné prieťahy v konaní na mňa veľmi nepriaznivo doliehajú, nakoľko žijem vo veľkej právnej neistote, neviem, kedy súd začne vo veci konať“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   napadnutého   konania   vedeného   okresným   súdom, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo   do rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   považoval priznanie sumy 2 500 € (75 315 Sk) za primerané finančné zadosťučinenie podľa   § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátom JUDr. T. S. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o priznaní   trov   konania   vychádzal   z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá bola 695,41 € (20 949,92 Sk).

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľkou   uplatnená   suma   trov   právneho   zastúpenia 289,74 € (8 728,71 Sk) za dva úkony právnej služby vrátane náhrady hotových výdavkov a dane z pridanej hodnoty je nižšia ako suma vypočítaná ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“),   a teda   neodporuje   tejto   vyhláške.   Ústavný   súd   preto   priznal   právnemu zástupcovi   sťažovateľky   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v požadovanej   sume,   t. j. 289,74 € (8 728,71 Sk).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   nadobudne   toto   rozhodnutie   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2009