znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 323/04-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. januára 2005 v senáte zloženom   z predsedu   Jána Lubyho a zo   sudcov   Jána Auxta   a Juraja Horvátha v konaní o sťažnosti Ľubomíra Hrkeľa a Viktora Hrkeľa, obaja bytom S. Š., zastúpených advokátkou JUDr. M. B., P., ktorou namietali porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 615/96, za účasti Okresného súdu Poprad, takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   Ľubomíra   Hrkeľa   a   Viktora   Hrkeľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 615/96 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Poprad p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 8 C 615/96 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ľubomírovi Hrkeľovi p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk   (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu je   Okresný   súd   Poprad p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Viktorovi   Hrkeľovi p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 50 000 Sk   (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu je   Okresný   súd   Poprad p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením sp. zn. IV. ÚS 323/04 z 20. októbra 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ľubomíra Hrkeľa a Viktora Hrkeľa, obaja bytom S. Š. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. M. B., P., ktorou namietali porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 615/96.

Zo   sťažnosti   vyplýva, že sťažovatelia podali 9. júla 1996   okresnému   súdu   návrh, ktorým sa domáhali voči žalovaným zaplatenia finančnej čiastky z titulu náhrady škody.

Sťažovatelia uviedli, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie v ich právnej veci právoplatne skončené.

V sťažnosti sa sťažovatelia domáhali, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a súčasne žiadali, aby im ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk pre každého z nich.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním   sp. zn.   Spr.13/ÚS/04   doručeným   ústavnému   súdu   2. decembra 2004,   v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Návrh na začatie konania navrhovateľa 1.) Ľubomíra Hrkeľa, bytom S. Š., a 2.) Viktora   Hrkeľa,   bytom   S.   Š.   o   zaplatenie   u   navrhovateľa   v   1.)   rade   221.184,- Sk, u navrhovateľa v 2.) rade 95.600,- Sk proti odporcovi M. M., bytom S. Š. bol doručený tunajšiemu súdu dňa 9. 7. 1996 a je vedený pod č. k. 8 C 615/96 v senáte JUDr. K. Úkony vo veci:

- 16. 7. 1996 - uznesenie o preúčtovaní súdneho poplatku vo výške 12.671,- Sk vedený pod Sup. obyv. 218/96 do spisu 8 C 615/96

- 17. 7. 1996 - pripojený spis OO PZ Poprad č. ČTS PZ 1391/94 vylúčením zo spisu 8 C 342/96

- 17. 7. 1996 - pokyn na doručenie žaloby odporcovi s výzvou na vyjadrenie v lehote 20 dní (žaloba doručená 29. 7. 1996)

- 8. 8. 1996 - žalovaný   oznámil   súdu,   že   si   zvolil   advokáta   a   žiadal   o predĺženie lehoty na písomné vyjadrenie do začiatku septembra 1996

- 13. 8. 1996 - pokyn sudca na predloženie veci po uplynutí 15. 9. 1996

- 27. 8. 1996 - žalovaný   predložiť   písomné   vyjadrenie   k   veci   a   plnomocenstvo na zastúpenie pre JUDr. M., advokáta

- 10. 9. 1996 - súd vo veci nariadil pojednávanie na 2. 10. 1996

- 2. 10. 1996 - žalobca   v   1.)   rade   predložil   plnomocenstvo   na   svoje   zastúpenie pre JUDr.   L.   O.,   komerčného   právnika.   Na   pojednávaní   boli   prítomní   všetci   účastníci konania.   Zástupca   žalobcu   požiadal   o   pripustenie   zmeny   petitu,   čo   súd   uznesením na pojednávaní   pripustil.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito,   uložená   povinnosť účastníkom do 15 dní predložiť návrhy na dokazovanie

- 10. 10. 1996 - zástupca   žalobcu   v   1.)   rade   navrhol   vypočuť   svedkov,   predložil listiny

- 17. 10. 1996 - zástupca žalobcu doplnil ďalších svedkov, ktorých žiadal vypočuť

- 23. 5. 1997 - súd vytýčil termín pojednávania na 23. 6. 1997 a predvolal účastníkov konania a navrhovaných svedkov

- 18. 6. 1997 - žalovaný písomne navrhol predvolať svedkov

- 23. 6. 1997 - na pojednávaní boli prítomní všetci účastníci konania. Boli vypočutí navrhnutí   svedkovia   žalobcami.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   25. 7. 1997   za   účelom vypočutia ďalších svedkov. Účastníci vzali termín pojednávania na vedomie.

- 27. 6. 1997 - súd   vyžiadal   od   Slovenskej   poisťovne,   a.   s.,   mests.   pob.   Poprad likvidačný spis

- 9. 7. 1997 - Slovenská poisťovňa a. s., mests. pob. Poprad predložila súdu žiadaný spis

- 25. 7. 1997 - na pojednávaní boli prítomní všetci účastníci konania a predvolaní svedkovia.   Pojednávanie   bolo   odročené   z   dôvodu   neprítomnosti   predsedníčky   senátu pre nemoc

- 2. 4. 1998 - bolo nariadené ďalšie pojednávanie, boli predvolaní svedkovia. Termín bol určený na 22. 4. 1998

- 22. 4. 1998 - žalobcovia splnomocnili svojím zastupovaním JUDr. M. B., komerčnú právničku.   Na   pojednávaní   boli   prítomní   všetci   účastníci   konania,   boli   vypočutí   ďalší svedkovia. Pojednávanie bolo odročené s tým, že účastníci do 10 dní písomne predložia ďalšie návrhy na dokazovanie

- 29. 4. 1998 - žalobcovia   podaním   z   28. 4. 1998   zmenili   žalobný   návrh   a   žiadali priznať 219.684,- Sk a 74.100,- Sk. Navrhli vykonať znalecké dokazovanie

- 29. 3. 2001 - súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zisťovania príčin požiaru znalcom Ing. H.

- 13. 6. 2001 znalec Ing. H. predložil znalecký posudok

- 25. 6. 2001 - opatrením   predsedu   súdu   dňom   2. 7. 2001   vec   bola   pridelená do senátu Mgr. M. G.

- 25. 2. 2002 - súd vyzval účastníkov, aby sa k stanovisku znalca vyjadrili a navrhli dôkazy, ktoré žiadajú vo veci vykonať. Účastníkom bola doručená výzva spolu so znaleckým posudkom

- 15. 3. 2002 - k znaleckému posudku sa vyjadril JUDr. M.

- 7. 5. 2002 - súd opätovne doručoval listiny Viktorovi Hrkeľovi, pretože na adrese P. ho nebolo možné zistiť

- 3. 6. 2002 - žalobcovia predložili stanovisko k znaleckému posudku vrátane ďalších listinných dôkazov

- 2. 7. 2002 - vo veci súd nariadil termín pojednávania na 20. 9. 2002

- 23. 7. 2002 - žalobca   Ľubomír   Hrkeľ   žiadal   zrušiť   termín   pojednávania   určený na 20. 9. 2002, pretože bude odcestovaný v zahraničí

- 9. 9. 2002 - z pojednávania na 20. 9. 2002 sa ospravedlnila JUDr. B.

- 16. 9. 2002 - žalobca Viktor Hrkeľ žiadal o zmenu termínu pojednávania z dôvodu neúčasti svojej ale aj Ľubomíra Hrkeľa a JUDr. B.

- 20. 9. 2002 - pojednávania   vo   veci   sa   žalobcovia   a   ani   právna   zástupkyňa nezúčastnili.   Prítomní   boli   len   žalovaný   a   jeho   advokát.   Pojednávanie   bolo   odročené na 13. 12. 2002

- 20. 9. 2002 - súd vyzval JUDr. O. o informáciu, či vo veci zastupuje Ľubomíra Hrkeľa. Súd vyzval Slovenskú poisťovňu a. s. o informáciu, či vo veci budú konať ako vedľajší účastník

- 30. 9. 2002 - JUDr. O. oznámil, že v konaní plnú moc vypovedal

- 21. 10. 2002 - Slovenská poisťovňa a. s. oznámila, že vo veci nebudú vystupovať ako vedľajší účastník

- 13. 12. 2002 - pojednávanie vo veci, prítomní všetci účastníci konania aj právni zástupcovia. JUDr. M. vzniesol námietku zaujatosti voči sudkyni Mgr. G. Pojednávanie bolo odročené za účelom vysporiadania sa s touto námietkou na neurčito.

- 16. 12. 2002 - JUDr. M. nahliadol do spisu

- 18. 12. 2002 - JUDr. M.   podrobne   odôvodnil   námietku   zaujatosti   vo   vzťahu k Mgr. G. a namietal nezákonný postup pri odňatí veci JUDr. K. a pridelenie veci Mgr. G.

- 20. 1. 2003 - Mgr. G. sa vyjadrila k námietke zaujatosti

- 30. 1. 2003 - opatrením predsedu Okresného súdu v Poprade vec bola na ďalšie konanie pridelená do senátu JUDr. K.

- 30. 12. 2003 - súd   vo   veci   nariadil   kontrolné   znalecké   dokazovanie   znalcom Ing. M. M.

- 12. 1. 2004 - opatrením predseda súdu podľa § 2 ods. 2, 4 vyhl. č. 66/1992 Zb. a podľa rozvrhu práce pridelil vec na 6 mesiacov od 1. 1. 2004 do senátu JUDr. B., pretože JUDr. K. od 1. 1. 2004 vykonávala stáž na KS v Prešove.

- 20. 4. 2004 - znalec   predložil   súdu   znalecký   posudok   (predchádzalo   telefonické ospravedlnenie za nedodržanie lehoty v dôsledku absolvovania rekondičného pobytu)

- 21. 4. 2004 - súd dal pokyn na doručenie znaleckého posudku účastníkom konania s výzvou, aby sa k nemu do 5 dní písomne vyjadrili. Vec bola predložená vyššiemu súdnemu úradníkovi na vyúčtovanie znaleckej odmeny

- 30. 4. 2004 - k znaleckému posudku zaslal vyjadrenie JUDr. M.

- 3. 5. 2004 - k znaleckému posudku zaslali vyjadrenie žalobcovia

- 6. 5. 2004 - k znaleckému posudku zaslala vyjadrenie JUDr. B.

- 31. 5. 2004 - súd   vyhotovil   uznesenie   o   vyúčtovaní   znaleckej   odmeny   a   doručil ho dotknutým osobám. Uznesenie sa stalo právoplatné 29. 7. 2004

- 1. 7. 2004 - opatrením predsedu súdu vec v dôsledku predĺženia stáže JUDr. K. bola ponechaná do 31. 12. 2004 v senáte JUDr. B.

- 23. 8. 2004 - súd nariadil pojednávanie na 9. 11. 2004

- 9. 11. 2004 - súd   vykonal   vo   veci   pojednávanie.   Prítomní   boli   všetci   účastníci konania.   Účastníci   sa   podrobne   vyjadrovali   ku   kontrolnému   znaleckému   posudku. Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   s   tým,   že   k   námietkam   žalovaných   JUDr. B. zaujme písomné stanovisko

- 15. 11. 2004 - JUDr.   B.   predložila   súdu   svoje   vyjadrenie   k   pojednávaniu   dňa 9. 11. 2004

- 23. 11. 2004 - bola   vyzvaná   JUDr.   B.,   aby   súdu   predložila   ešte   jednu   kópiu podania z 15. 11. 2004

Vec   nie   je   právne   zložitá,   pretože   sa   na   ňu   vzťahujú   právne   predpisy,   ktorých ustanovenia sú ustálené aj vo forme judikatúry. Ide však o skutkovo náročnú vec,   keď na preukázanie príčiny vzniku požiaru jednoznačne neodpovedali ani dva znalecké posudky a výpovede svedkov sú taktiež rôzne.

Pri   hodnotení   veci   neboli   zistené   prekážky   postupu   konania   podľa   § 107 a nasl. O. s. p.

Sťažovatelia sa síce riadne na každé pojednávanie dostavia, avšak okrem svedkov, ktorých   žiadali   vypočuť   na   príčiny   vzniku   požiaru   a   ktorí   svedkovia   túto   príčinu jednoznačne neručili, nenavrhli žiaden dôkaz na preukázanie výšky uplatneného nároku. Prieťahy   procesným   súdom   spôsobené   neboli   a   vybavovanie   veci   považujeme v primeranej lehote. Ojedinelá nečinnosť súdu je spôsobená najmä vysokým počtom vecí v senátoch   všetkých   konajúcich   sudcov   a   nedostatočným   personálnym   obsadením   súdu. Aj napriek   tomu   súd   vykonával   všetky   úkony   smerujúce   k   nariadeniu   pojednávania a rozhodnutiu veci aspoň čo do základu nároku.“

Obsah spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené vo vyjadrení jeho predsedu z 24. novembra 2004,   a preto   ústavný   súd   poukazuje   len   na   úkony   uvedené   v tomto vyjadrení, ktoré považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   „Každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

V súlade   so   svojou   judikatúrou   ústavný   súd   už   vyslovil   (napr.   IV.   ÚS 253/04), že: „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje.“

K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Preto   je   základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Samosudca   je   podľa   § 117   ods. 1   OSP   povinný   robiť   vhodné   opatrenia,   aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o náhradu   škody   tvoria   bežnú   súčasť   agendy   všeobecných   súdov,   pričom   rozhodovanie týchto   sporov   je   možné   oprieť   o   rozsiahlu   a stabilizovanú   judikatúru.   Okresný   súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti poukázal na skutkovú zložitosť veci. Vzhľadom na potrebu jednoznačného   ustálenia   príčiny   požiaru,   ktorým   bola   spôsobená   škoda,   a nutnosť nariadenia   znaleckého   dokazovania, ako   aj kontrolného   znaleckého   skúmania je možné pripustiť určitú skutkovú zložitosť veci, však vychádzajúc zo samotnej dĺžky konania, jeho priebehu a najmä z doteraz dosiahnutých výsledkov nebolo možné vyvodiť záver, že by skutková   zložitosť   bola   takou   okolnosťou,   ktorá   by   mohla   byť   osobitne   zohľadnená v súvislosti s doterajšou dĺžkou konania.

2. Zo   správania   sťažovateľov   ako   účastníkov   konania   ústavný   súd   nezistil   také skutočnosti,   z ktorých   by   bolo   možné   vyvodiť   ich   podiel,   resp.   podiel   ich   právnych zástupcov na vzniku zbytočných prieťahov v konaní. Sťažovatelia sa zúčastnili všetkých nariadených pojednávaní vo veci, s výnimkou pojednávania nariadeného na 20. september 2002, neúčasť na ktorom však v dostatočnom časovom predstihu ospravedlnili, a svojím správaním neprispeli k predĺženiu, resp. spomaleniu priebehu konania.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.

Konanie, ktoré od podania žaloby 9. júla 1996 prebieha na okresnom súde už viac ako 8 rokov, je podľa zistení ústavného súdu poznačené obdobiami zbytočných prieťahov. Prvými obdobím poznačeným prieťahmi bol časový úsek od 17. októbra 1996, keď zástupca žalobcu navrhol vypočuť ďalších svedkov, do 23. mája 1997, keď okresný súd nariadil termín   pojednávania,   a od   25. júla 1997,   keď   pojednávanie   bolo   odročené   pre   chorobu sudkyne,   do   2. apríla 1998,   keď   bolo   nariadené   ďalšie   pojednávanie   vo   veci.   Najdlhšie trvajúce obdobie poznačené zbytočnými prieťahmi v dĺžke takmer troch rokov bolo medzi 22. aprílom 1998,   keď   sa   uskutočnilo   pojednávanie   pred   okresným   súdom   vo   veci, a 29. marcom 2001, keď ako nasledujúci úkon bolo vydané uznesenie sp. zn. 8 C 615/96, ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie. Ďalším obdobím nečinnosti v dĺžke 8 a pol mesiaca je obdobie od 13. júna 2001, keď súdny znalec doručil okresnému súdu vyjadrenie, v ktorom oznámil, že „nie je možné dodatočne určiť bezprostrednú príčinu vzniku požiaru“, do 25. februára 2002, keď konajúci zákonný sudca dal pokyn, aby vyjadrenie znalca bolo doručené účastníkom konania. Aj obdobie od 31. januára 2003, keď opatrením predsedu okresného súdu bola vec pridelená inému zákonnému sudcovi, do 30. decembra 2003, keď nový zákonný sudca nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, je potrebné hodnotiť ako časový úsek, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom v konaní. Celková doba zbytočných prieťahov v konaní v dôsledku nečinnosti okresného súdu je viac ako 5 a pol roka.

Nemožno   teda   akceptovať   stanovisko   okresného   súdu   uvedené   v jeho   vyjadrení, že v okolnostiach prípadu ide o ojedinelú nečinnosť, ktorá „je spôsobená najmä vysokým počtom   vecí   v senátoch   všetkých   konajúcich   sudcov   a   nedostatočným   personálnym obsadením súdu“.

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil názor, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní (napr. I. ÚS 76/03, II. ÚS 26/03).

Vyššie   uvedený   postup   okresného   súdu   nesvedčí   o tom,   že   by   svoju   činnosť organizoval   v   súlade   s   povinnosťou   uloženou   mu   § 100   ods. 1   OSP   tak,   aby   bola   vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Vychádzajúc   z uvedeného   dospel   ústavný   súd   k názoru,   že   doterajším   postupom okresného   súdu   v konaní,   ktoré   je   na   ňom   vedené   pod   sp. zn. 8 C 615/96,   došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal mu (napriek tomu, že sťažovatelia sa toho nedomáhali), aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov   a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa nachádzajú   sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia okresného súdu vo svojej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie“.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha“. Podľa ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia   vo svojej   sťažnosti   žiadali   aj   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 50 000 Sk pre každého z nich z dôvodov uvedených v ich sťažnosti. Okrem   iného   poukázali   na   to,   že   oprava   ich   rodinného   domu   po   požiari   si   vyžiadala „investície vo výške cca 300 000,-- Sk“, a súčasne uviedli, že postupom súdu poznačeným zbytočnými   prieťahmi   im   vznikla   finančná   ujma.   Cieľom   primeraného   finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje   poskytnutie   vyššieho   stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na celkovú dĺžku konania okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 615/96,   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   prípadu,   ako aj skutočnosť,   že konanie vo veci   nebolo   do   rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne   skončené,   ústavný   súd považoval priznanie sumy 50 000 Sk pre každého zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť účastníkovi konania, aby úplne alebo čiastočne uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. V danom prípade ústavný súd úspešným sťažovateľom   úhradu   trov   konania   nepriznal,   pretože   si   ju   právny   zástupca   neuplatnil a trovy konania ani nevyčíslil.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2005