znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 322/2014-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosť   M. H.,   ktorou   namieta porušenie   svojich   práv   podľa   čl. 6   ods. 1   a čl. 13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 196/2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. H. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. februára 2014 doručené podanie M. H. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Žaloba voči štátu SR za porušovanie mojich základných ľudských práv a slobôd, ktoré sa Slovenská republika zaviazala plniť podľa Dohovoru Európskeho súdu“. Vychádzajúc z obsahu podania a jeho príloh, ústavný súd dospel k záveru, že úmyslom sťažovateľa bolo podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 196/2009.

Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľom je namietané porušenie jeho označených práv postupom okresného súdu v súvislosti so žalobou o určenie „ neplatnosti výpovede   s náhradou   ušlej   mzdy   a ochranou   osobnosti“ podanou   okresnému   súdu 22. apríla 2009 „s dodatkom dňa 9. júna 2009“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“) ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 20 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí   pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak.

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňa náležitosti   kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 v spojení s § 50 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd v nadväznosti na to prípisom zo 16. apríla 2014 vyzval sťažovateľa, aby v súlade s poučením v ňom obsiahnutým odstránil nedostatky svojej sťažnosti. Zároveň ho upozornil, že ak tak neurobí, môže byť jeho sťažnosť odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   na   výzvu   ústavného   súdu,   ktorá   mu   bola   doručená   25.   apríla   2014, nereagoval   a   nepredložil   kvalifikovaný   návrh   na   začatie   konania   obsahujúci   náležitosti ustanovené   v   § 20   ods. 1   a 2   a   § 50   zákona   o ústavnom   súde   a rovnako   tak   ani splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľa   o jeho   procesných   právach   a povinnostiach v konaní   o sťažnosti   podľa   čl. 127   ústavy   s cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť na uplatnenie   ústavnej   ochrany   jeho   základných   práv   a slobôd   a usmerní   ho,   ako   treba opravu   alebo   doplnenie   sťažnosti   urobiť,   je   procesnou   povinnosťou   sťažovateľa   a tiež v jeho   záujme   výzvu   ústavného   súdu   a pokyny   na   opravu   alebo   doplnenie   sťažnosti rešpektovať (III. ÚS 265/05, III. ÚS 81/08).

Keďže sťažnosť sťažovateľa nespĺňa požadované základné náležitosti a sťažovateľ ju ani napriek písomnej výzve nedoplnil, a to aj napriek tomu, že bol poučený o možnosti jej odmietnutia v prípade, ak tak neurobí, ústavný súd ju pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2014