znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 322/07-8

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., K., zastúpenej advokátkou JUDr. A. J., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 130/2005, za účasti Okresného súdu Košice I, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. novembra 2007   doručená   sťažnosť M.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 130/2005.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou súdneho konania „o náhradu   mzdy   z dôvodu   neplatného   rozviazania   pracovného   pomeru   okamžitým zrušením“.   Sťažovateľka   podala   8. decembra 2005   žalobu   okresnému   súdu,   ktorý   ju 12. decembra   2005   vyzval   na   jej   doplnenie,   čo   urobila   prostredníctvom   svojej   právnej zástupkyne 3. januára 2006. Keďže od uvedenej výzvy okresného súdu z 12. decembra 2005 v predmetnej   veci   sťažovateľka „neobdržala   nič“,   podala   5. septembra   2007   sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu, ktorý v odpovedi z 2. októbra 2007 uznal jej sťažnosť ako dôvodnú a zároveň jej oznámil, že vo veci konajúcu sudkyňu upozornil, aby vo veci ďalej konala bez zbytočných prieťahov, a že vo veci je nariadený termín pojednávania na 19. november 2007.

S poukazom na uvedené dôvody sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v označenom konaní boli porušené jej základné právo podľa čl. 48   ods. 2   ústavy   a právo   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   a aby   jej   ústavný   súd   priznal finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk a úhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané   náležitosti   a či   nie   sú   dôvody   na   jej   odmietnutie   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   II. ÚS 12/01,   IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03,   I. ÚS 16/04)   ochrana   základnému   právu   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie   základného   práva   označenými   orgánmi   verejnej   moci   (v   tomto   prípade okresným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nedochádza   k   namietanému   porušovaniu   označeného   základného   práva   postupom okresného   súdu,   ústavný   súd   sťažnosť   zásadne   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv   sťažovateľa.   Uvedený   názor   vychádza   zo   skutočnosti,   že   táto   sťažnosť   zohráva významnú   preventívnu   funkciu   ako   účinný   prostriedok   na   to,   aby   sa   predišlo   zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní   týchto   práv   ďalej   nepokračovalo   (m. m.   IV. ÚS 225/05,   III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka pred podaním sťažnosti ústavnému   súdu   využila   možnosť   postupu   podľa   § 62   a nasl.   zákona   č. 757/2004   Z. z. o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   (ďalej   len   „zákon   o súdoch“)

5. septembra 2007. Do uvedeného dátumu nepreukázala, že by si práva, ktorých porušenie namieta pred ústavným súdom, chránila iným spôsobom.

Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka   právo   podľa   citovaného   zákonného   ustanovenia   zákona   o   súdoch, sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mala sťažovateľka k dispozícii a úspešne ho aj využila ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Predseda okresného súdu na sťažnosť odpovedal listom sp. zn. Spr 92/07 z 2. októbra 2007, v ktorom uznal jej dôvodnosť a oznámil sťažovateľke ďalší postup v predmetnom konaní.

Po upozornení   predsedu   okresného   súdu   na prieťahy   v   konaní   možno   z   ďalšieho postupu okresného súdu vyvodiť, že predseda okresného súdu na sťažnosť sťažovateľky adekvátne   reagoval   a prijal   v   primeranej   lehote   potrebné   opatrenia   vo   veci,   keď   bol nariadený termín pojednávania na 19. november 2007. Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného   prerokovania   sťažnosti   zistil,   že   tento   termín   pojednávania   bol   z dôvodu krátkodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne zrušený a pojednávanie bolo odročené na 17. december 2007.   V dôsledku   toho   došlo   aj   k odstráneniu   nepriaznivého   stavu zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou okresného súdu, čo podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach   daného   prípadu   znamená,   že   v čase   predbežného   prerokovania   sťažnosti už nedochádza   k prieťahom   v predmetnom   konaní   a   z   toho   dôvodu   sťažnosť   nie   je opodstatnená.

Pokračujúca   nečinnosť   okresného   súdu   by   mohla   spôsobiť   porušenie   základného práva   sťažovateľky   na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov podľa   čl. 48   ods. 2 ústavy (čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru), ale ústavný súd to v súčasnom období nemôže posúdiť.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z dôvodu   odmietnutia   sťažnosti   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi   sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2007