znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 321/2012-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Š.   K...,   t.   č. vo   výkone   trestu   odňatia   slobody,   vo   veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl. 5   ods. 4   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   I   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 3 T/86/2011 v súvislosti s rozhodovaním o nariadení výkonu trestu odňatia slobody a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. K. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2012 doručená   sťažnosť   Š.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom   pod sp. zn. 3 T/86/2011 v súvislosti   s rozhodovaním   o nariadení výkonu trestu odňatia slobody.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol po schválení dohody o vine a treste podanej prokurátorkou Okresnej prokuratúry Košice I rozsudkom okresného súdu sp. zn. 3 T/86/2011 z 31. januára 2012 (ďalej len „rozsudok okresného súdu z 31. januára 2012“)   uznaný   za   vinného   zo   spáchania   prečinu   neoprávneného   používania   cudzieho motorového vozidla podľa § 20 a § 216 ods. 1 a 2 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov   (ďalej len „Trestný zákon“) a bol mu uložený trest odňatia   slobody   v trvaní   20   mesiacov   nepodmienečne.   Na   výkon   trestu   bol   zaradený do ústavu   so stredným   stupňom   stráženia.   Keďže   proti   takémuto   rozsudku   nie   je   podľa § 334 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) prípustné odvolanie, nadobudol tento rozsudok právoplatnosť jeho vyhlásením.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 21. marca 2012 (správne má byť 21. februára 2012, preto ústavný súd túto zrejmú nesprávnosť opravil a ďalej z nej vychádzal, pozn.) bol predvedený   pred   sudcu   okresného   súdu   JUDr.   M.,   ktorý   mal   rozhodnúť   o jeho   vzatí do väzby za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona. Tento sudca   však   sťažovateľa „nevzal   do   väzby   ale   upovedomil [ho] že [ho] dáva   do   trestu za rozsudok   zo   dňa   31. 1. 2012   sp. zn. 3 T 86/2011,   aj   keď   on. [ho] v tejto   veci   nesúdil a nebol príslušný... o tom rozhodovať... keď ustanovenie trestného poriadku jednoznačne cituje, že pridelená trestná vec sudcovi nesmie byť odňatá alebo odstúpená, ak nie je na to relevantný dôvod“.

Podľa   názoru   sťažovateľa „o nástupe   do   výkonu   trestu   rozhodoval   nepríslušný sudca,   ktorý   porušil   zákon   v [jeho] neprospech,   keďže [v] tej   dobe   nebol   vykonaný... právoplatný rozsudok sp. zn. 3 T 86/2011 čím [ho] dal nezákonne do výkonu trestu, aj keď neboli splnené zo zákona všetky podmienky na okamžitý nástup do výkonu trestu“.Sťažovateľ   je   preto   toho   názoru,   že   uvedeným   postupom   okresného   súdu   došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru a vo výkone trestu odňatia slobody sa preto nachádza nezákonne.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„I.   Okresný   súd   Košice   1   JUDr.   M.   svojím   postupom   v súvislosti   s rozsudkom sp. zn. 3 T 86/2011, ktorý mi ako nepríslušný sudca nariadil výkon trestu 22. 3. 2012, aj keď v tej dobe nebol príslušný o tom rozhodovať, nakoľko príslušný bol rozhodovať o návrhu prokurátora o vzatí do väzby za iný trestný čin, a preto porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. Prikazuje sa Okresnému súdu Košice 1..., aby vo veci konal a Š. K. prepustil z výkonu trestu... na slobodu.

III. Priznáva sa sťažovateľovi primerané zadosťučinenie vo výške 2 000 eur... IV. Okresný súd Košice 1 je povinný zaplatiť trovy právneho zastupovania na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. P...“

Sťažovateľ súc si vedomý povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom predložil ústavnému súdu ním spísané a podpísané splnomocnenie, v ktorom poveril zastupovaním   advokáta   JUDr.   P.   Predmetné   splnomocnenie   však   nebolo   podpísané uvedeným   advokátom,   teda   neobsahovalo   prejav   jeho   vôle   prevziať   zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či   dôvody   uvedené   v § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu, resp. jeho rozhodnutím a základným právom alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v ktorom   by   súd   urýchlene   rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie nezákonné.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 3 T 86/2011, zo sťažnosti sťažovateľa, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že:

- rozsudkom   okresného   súdu   z 31.   januára   2012   bol   sťažovateľ   odsúdený na nepodmienečný   trest   odňatia   slobody   v trvaní   20   mesiacov,   pričom   rozsudok   bol písomne vyhotovený 21. februára 2012,

- 21. februára 2012 bol sťažovateľ po zadržaní príslušníkmi Policajného zboru pri páchaní trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona predvedený pred   sudcu   okresného   súdu   JUDr.   M.,   kde   lustráciou   však   bolo   zistené   jeho   uvedené predchádzajúce odsúdenie,

- 22. februára 2012 sťažovateľ prevzal rozsudok okresného súdu z 31. januára 2012,

- vyššia súdna úradníčka okresného súdu Mgr. M., ktorá v súlade s rozvrhom práce okresného   súdu   platným   v relevantnom   čase   zastupovala   v tento   deň   vyššieho   súdneho úradníka JUDr. Č., nariadila 22. februára 2012 výkon trestu odňatia slobody sťažovateľa, a to ihneď, pričom sťažovateľ v tento deň do výkonu trestu aj nastúpil.

Podľa § 408 ods. 2 Trestného poriadku len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať nepodmienečný trest odňatia slobody, stalo vykonateľným, predseda senátu pošle príslušnému ústavu na výkon väzby nariadenie výkonu trestu a vyzve odsúdeného, ak je na slobode, aby do výkonu trestu nastúpil.

Podľa § 8 ods. 2 písm. c) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov vykonáva vyšší súdny úradník v trestnom konaní opatrenia potrebné na výkon uložených trestov, ochranných opatrení a poriadkových pokút.

Podľa   rozvrhu   práce   okresného   súdu   na   rok   2012   do   súdneho   oddelenia   3 T, v ktorom predsedom senátu je JUDr. H. (ktorá bola zákonnou sudkyňou v konaní, v ktorom bol   sťažovateľ   právoplatne   odsúdený),   vykonáva   funkciu   vyššieho   súdneho   úradníka JUDr. Č., ktorého zastupuje vyššia súdna úradníčka Mgr. M.

Z uvedeného   vyplýva,   že   opatrenie,   ktorým   bol   nariadený   výkon   trestu   odňatia slobody   sťažovateľa,   vydala   menovaná   vyššia   súdna   úradníčka   v súlade   s citovaným zákonom a rozvrhom práce okresného súdu, zastupujúc vyššieho súdneho úradníka, ktorý vykonáva   svoju   funkciu   v súdnom   oddelení   predsedníčky   senátu   3 T   JUDr.   H.,   teda zákonnej   sudkyne   v trestnej   veci   sťažovateľa.   Toto   nariadenie   výkonu   trestu   odňatia slobody   bolo   22. februára   2012   doručené   príslušnému   ústavu   na   výkon   trestu   odňatia slobody a zadržaný sťažovateľ v tento deň na výkon trestu nastúpil, resp. bol do výkonu trestu dodaný.

Ústavný súd teda nezistil taký výklad relevantných ustanovení procesného predpisu upravujúceho postup nariadenia výkonu trestu namietaným postupom okresného súdu, ktorý by mohol vyvolať účinky nezlučiteľné s ústavou.

V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že bol miesto väzby vzatý do výkonu trestu odňatia slobody, ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru (napr. III. ÚS 79/00), z ktorej   vyplýva   záver,   že   pokiaľ   dôjde   k   stretu   právoplatne   uloženého   trestu   odňatia slobody v jednej trestnej veci s podmienkami väzby v inej trestnej veci, jednoznačne má prednosť výkon trestu odňatia slobody.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   už   pri   predbežnom   prekovaní   z dôvodu   jej   zjavnej neopodstatnenosti.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, neprichádzalo do úvahy rozhodovanie ústavného súdu o jeho ďalších požiadavkách sťažovateľa (napr. prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody).   Taktiež   bolo   už   bez   právneho   významu   vyzývať   sťažovateľa   na   predloženie kvalifikovaného splnomocnenia na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2012