znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 321/07-16

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra 2007   predbežne prerokoval   sťažnosť   E.   Š.,   T.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   I.   M.,   Ž., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu   Martin   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   10 C 150/1992,   za   účasti   Okresného   súdu Martin, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. Š. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. novembra 2007 doručená sťažnosť E. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 150/1992.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou súdneho konania o zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   k nehnuteľnostiam,   ktoré   začalo na jej   návrh   podaný   12. augusta 1992.   Keďže   postup   okresného   súdu   v právnej   veci sťažovateľky bol zdĺhavý a ani po takmer trinástich rokoch trvania súdneho sporu nedošlo k jeho   právoplatnému   skončeniu,   podala   sťažovateľka   11.   marca   2005   ústavnému   súdu sťažnosť   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy.   Ústavný   súd   nálezom   sp. zn.   I. ÚS 62/05 z 28. septembra 2005 (ďalej aj „nález ústavného súdu“) vyslovil porušenie sťažovateľkinho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal porušiteľovi označeného základného práva   konať   v jej   právnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a priznal   jej   finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk, ako aj úhradu trov právneho zastúpenia.

Sťažovateľka ďalej uvádza: „Od doručenia Nálezu Ústavného súdu uplynuli dva roky.   Okresný   súd   v Martine   je   naďalej   bezdôvodne   nečinný.   Vo   veci   nevytýčil   žiadne pojednávanie. (...)

Posledné pojednávanie v predmetnej veci (...) bolo dňa 15. 3. 2004.“

Keďže podľa názoru sťažovateľky je okresný súd aj po vydaní nálezu ústavného súdu nečinný,   podala   6. mája 2007 „kvôli   postupu   súdu   a nedisciplinovanosti   súdom ustanoveného znalca (...) sťažnosť do rúk predsedu Krajského súdu v Žiline“, ktorá bola postúpená   predsedníčke   okresného   súdu.   Sťažovateľka   uviedla,   že   okresný   súd   na   jej sťažnosť „neodpovedal a vo veci ďalej nekoná“.

S poukazom na uvedené dôvody sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v označenom konaní je aj naďalej porušované jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a zároveň aby prikázal porušiteľovi jej základného práva konať v jej právnej veci bez zbytočných prieťahov. Ďalej sa domáhala priznania finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o   konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z   uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde sťažnosť v tejto časti odmietol pre jej neprípustnosť.

K namietanému   porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   podľa   čl. 48   ods. 2 ústavy v období do 2. novembra 2005

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa   ktorého proti   rozhodnutiu   ústavného súdu   nie je prípustný   opravný   prostriedok,   je   potrebné   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

V zmysle ustanovenia § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

S poukázaním na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v období do 2. novembra 2005 ako neprípustnú z dôvodu predchádzajúceho rozhodnutia ústavného súdu v tejto veci - nález sp. zn.   I. ÚS 62/05   z   28.   septembra   2005.   Predmetný   nález   ústavného   súdu   nadobudol právoplatnosť 2. novembra 2005.

K namietanému   porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   podľa   čl. 48   ods. 2 ústavy v období po 2. novembri 2005

Ústavný súd si v súvislosti s predbežným prerokovaním veci vyžiadal od okresného súdu kópie rozhodnutí okresného súdu vydaných v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu. Okresný súd podaním sp. zn. Spr. 1398/07 z 29. novembra 2007 doručeným   ústavnému   súdu   6.   decembra   2007   okrem   zaslania   požadovaných   kópií rozhodnutí podal k veci vyjadrenie, obsahom ktorého je aj táto chronológia konania: „- 23. 8. 2005 - súd   uznesením   rozhodol,   že   znalec   Ing.   M.   V.   nie   je   vylúčený z vykonávania znaleckých úkonov - išlo o návrh samotného znalca

- 9. 9. 2005 - súdu doručené odvolanie znalca Ing. V.

- 21. 9. 2005 - spis zaslaný Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie

- 16. 1. 2006 - Krajský   súd   v   Žiline   zrušil   rozhodnutie   okresného   súdu,   ktorým nevyhovel návrhu znalca na jeho vylúčenie z vykonávania úkonov a vec vrátil na ďalšie konanie

- 26. 1. 2006 - súd vydal uznesenie, ktorým znalca Ing. M. V. vylúčil z vypracovania znaleckého posudku a v konaní ustanovil znalkyňu Ing. D. K.

- 27. 1. 2006 - súd   vydal   uznesenie,   ktorým   znalcovi   Ing.   M.   V.   priznal   znaleckú odmenu

- 15. 2. 2006 - súdu   doručená   žiadosť   navrhovateľov   v   rade   1)   a   2)   s   tým,   aby znalkyňa vykonala šetrenie na mieste samom

- 21. 2. 2006 - súdu   doručené   odvolanie   odporkyne,   prostredníctvom   právneho zástupcu do výroku uznesenia, ktorým súd vylúčil Ing. M. V. z vykonávania úkonov

- 1. 3. 2006 - spis   odstúpený   Krajskému   súdu   v   Žiline   na   rozhodnutie   o   odvolaní právneho zástupcu odporcu

- 2. 6. 2006 - Krajský súd v Žiline zrušil uznesenie Okresného súdu Martin, ktorým vylúčil znalca Ing. M. V. z vykonávania úkonov a vec vrátil na ďalšie konanie

- 14. 6. 2006 - súd vydal uznesenie, ktorým nevylúčil znalca Ing. M. V. z vykonávania úkonov

- 13. 7. 2006 - súdu   doručené   námietky   navrhovateľov   voči   znalcovi   Ing.   M.   V. a odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd nevylúčil znalca Ing. V. z vykonávania znaleckého posudku

- 27. 7. 2006 - spis predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o podanom odvolaní navrhovateľov

- 30. 10. 2006 - Krajský súd v Žiline potvrdil uznesenie Okresného súdu Martin, spis vrátený týmto dňom Okresnému súdu Martin

- 1. 11. 2006 - pokyn sudcu na expedovanie rozhodnutia Krajského súdu v Žiline

- 2. 11. 2006 - súd vyzval znalca, aby vo veci vypracoval znalecký posudok

- 24. 11. 2006 - navrhovateľka v rade 1) súdu oznámila, že odporkyňa zomrela dňa 30. 8. 2006

- 27. 11. 2006 - súd   oznámil   znalcovi,   aby   pri   vypracovaní   znaleckého   posudku pokračoval s dedičmi odporkyne

- 31. 1. 2007 - výzva - urgencia   I.   znalcovi,   aby   vypracoval   znalecký   posudok, vzhľadom k tomu, že ide o reštančnú vec

- 15. 3. 2007 - výzva - urgencia   II.   znalcovi,   aby   vypracoval   znalecký   posudok, vzhľadom k tomu, že ide o reštančnú vec

- 16. 4. 2007 - výzva - urgencia   III.   znalcovi,   aby   vypracoval   znalecký   posudok, vzhľadom k tomu, že ide o reštančnú vec

- 14. 5. 2007 - výzva - urgencia   IV.   znalcovi,   aby   vypracoval   znalecký   posudok, vzhľadom k tomu, že ide o reštančnú vec

- 20. 4. 2007 - súdu oznámené znalcom, že zvolal miestne šetrenie na deň 5. 5. 2007

- 31. 8. 2007 - znalec súdu oznámil,   že zvolal   opakované miestne   šetrenie   na deň 8. 9. 2007

- 5. 9. 2007 - navrhovateľka   v   rade   1)   oznámila   znalcovi,   že   sa   nemôže   dostaviť na opakované miestne šetrenie z dôvodu zriedkavého autobusového spojenia

- 26. 10. 2007 - súdu doručený vypracovaný znalecký posudok

- 30. 10. 2007 - sudca   dal   pokyn   na   doručenie   znaleckého   posudku   účastníkom konania a vyjadrenie sa v lehote do 16. 11. 2007

- 19. 11. 2007 - súdu   doručené   stanovisko   odporkyne   k   znaleckému   posudku, ako aj navrhovateľky v rade 1)

- 20. 11. 2007 - súd   doručil   znalcovi   nesúhlasné   stanovisko   k   vypracovaniu znaleckého posudku.“

Ďalej   okresný   súd   uviedol: „Ako   vyplýva   z   chronológie   úkonov   od   rozhodnutia ústavného   súdu   právoplatného   dňa   2. 11. 2005,   súd   vykonával   úkony   smerujúce k rozhodnutiu   vo   veci   samej.   Tak,   ako   bolo   už   konštatované   vo   vyjadrení   k   ústavnej sťažnosti zn. I. ÚS 62/05-13, v značnej miere sa na dĺžke konania a vzniku prieťahov svojim prístupom k veci, nedostatočnou súčinnosťou a zahlcovaním súdu nekvalifikovaných podaní a   procesných   návrhov   podieľa   sama   sťažovateľka.   V   tomto   smere   kontraproduktívne je napokon i opakované podávanie sťažností (na Okresný súd Martin, Krajský súd v Žiline), hoci   nepopierame   právo   sťažovateľky   na   takýto   postup,   čo   do   dĺžky   konania   neustále prešetrovanie   postupu   sudcu,   odčerpalo   súdu   značný   časový   úsek,   ktorý   mohol   byť sústredenejšie a plynulejšie venovaný vybaveniu vo veci samej.“

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť   porušenia   označeného   práva   alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by mohol   posúdiť po jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (pozri   napr.   I. ÚS 66/98,   II. ÚS 70/00,   I. ÚS 56/03, III. ÚS 140/03, IV. ÚS 59/03).

Z chronológie   úkonov   okresného   súdu   od   nadobudnutia   právoplatnosti   nálezu ústavného súdu, t. j. od 2. novembra 2005, ako aj z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že okresný súd vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej, keď rozhodoval o vylúčení,   resp.   nevylúčení   súdneho   znalca   z   vypracovania   znaleckého   posudku. Po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 Co 324/2006 z 29. septembra 2006, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu zo 14. júna 2006 o nevylúčení súdneho znalca z úkonov vypracovania znaleckého posudku, okresný súd vyzval znalca na vypracovanie znaleckého posudku. Po uplynutí uznesením stanovenej 60-dňovej lehoty na vypracovanie znaleckého posudku okresný súd v pravidelných mesačných intervaloch urgoval súdneho znalca   o vypracovanie   a predloženie   znaleckého   posudku   (31.   januára   2007,   15.   marca 2007,   16. apríla   2007   a 14.   mája   2007).   Po   uvedených   výzvach   súdny   znalec   oznámil okresnému súdu, že zvolal miestne šetrenie na 5. máj 2007 a opakované miestne šetrenie na 8. september 2007. Znalecký posudok bol okresnému súdu predložený 26. októbra 2007 a obratom bol zaslaný účastníkom konania na vyjadrenie. V priebehu mesiaca november 2007 boli okresnému súdu doručené stanoviská účastníkov konania.

Po zvážení uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že aj keď postup okresného   súdu   v   období   od nadobudnutia   právoplatnosti   nálezu   ústavného   súdu, t. j. od 2. novembra 2005, nebol optimálny, množstvo vykonaných úkonov (hoci nie všetky boli   efektívne)   dokumentuje,   že   okresný   súd   vo   veci   konal   a medzi   uskutočnením jednotlivých   úkonov   sa   nevyskytli   také   obdobia   nečinnosti,   ktoré   by   bolo   možné kvalifikovať   ako   zbytočné   prieťahy   odôvodňujúce   možnosť   prijatia   záveru   o porušení označeného   základného   práva   sťažovateľky.   Postup   okresného   súdu   v konaní   vedenom pod sp. zn. 10 C 150/1992 v zásade smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky spôsobom zodpovedajúcim okolnostiam daného prípadu, rešpektujúc pritom v nevyhnutnej miere príkaz ústavného súdu vyslovený v jeho náleze sp. zn. I. ÚS 62/05, aby okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 150/1992 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť v tejto časti odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Zohľadňujúc   všetky   uvedené   okolnosti   ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody   (čl. 127   ods. 2   prvá   veta   ústavy),   ústavný   súd   sa   tou   časťou   sťažnosti,   ktorou sa sťažovateľka domáha jeho priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2007