znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 320/08-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. D. (...), t. č. vo výkone väzby, ktorou namieta porušenie svojich bližšie neoznačených práv a slobôd postupom Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T/64/2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. D. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra 2008 doručená sťažnosť M. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich bližšie   neoznačených   práv   a slobôd   postupom   Okresného   súdu   Topoľčany   (ďalej   len „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp. zn.   2 T/64/2007   v súvislosti   s nerozhodnutím o predĺžení lehoty jeho väzby po 3. septembri 2008.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že bol „03. 06. 2008 o 15.00 hod. vzatý do väzby OS - Topoľčany   sp. zn.   2 T/64/2007...   podľa   § 68   ods. 1   č. 141/1961   Zb.   z dôvodov uvedených § 67 ods. 1 písm. a) Tr. por. proti ktorému... podal sťažnosť ihneď na súde. Sťažnosť bola   prejednaná na KS - Nitra dňa 02. 07. 2008 sp. zn.   2 Tos/24/2008... predsedkyňou JUDr. K.... ktorá zrušila uznesenie I. stupňového súdu a rozhodla o väzbe § 67 ods. 3 písm. a) Tr. por. nakoľko sa jedná o opätovnú väzbu, ktorá môže trvať najviac tri mesiace“.

V súvislosti   s uvedeným   namieta,   že   tri   mesiace   uplynuli   3.   septembra   2008 o 15.00 h, avšak napriek tomu nedostal „ani do dnešného dňa 8. 9. 2008 predĺženie väzby“, teda je toho názoru, že „sú porušené moje základné ľudské práva“ a že je „obmedzovaný na slobode protiprávne a protizákonne“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   žiada   o prepustenie   z väzby   a súčasne aj o ustanovenie advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   si   v   rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   veci   vyžiadal od okresného   súdu   príslušné   na   vec   sa   vzťahujúce   rozhodnutia,   z ktorých   vyplýva,   že sťažovateľ bol vzatý do väzby tak, ako to uviedol vo svojej sťažnosti. Ďalej z uznesenia okresného súdu sp. zn. 2 T/64/2007 z 23. septembra 2008 vyplýva, že sťažovateľ žiadosťou z 12.   septembra   2008   požiadal   o prepustenie   z väzby na slobodu   argumentujúc tým,   že v jeho prípade ide o opakovanú väzbu, ktorá môže trvať iba tri mesiace, a vzhľadom na to mu táto trojmesačná lehota uplynula 3. septembra 2008 (totožnú argumentáciu sťažovateľ uviedol   v sťažnosti   adresovanej   ústavnému   súdu).   O prepustenie   sťažovateľa   z väzby požiadala aj jeho obhajkyňa poukazujúc na to, že vo veci malo byť postupované podľa § 71 ods. 1 a 4 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný poriadok“). Pretože prokurátor nepodal návrh na predĺženie väzby v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, sťažovateľ mal byť podľa názoru obhajkyne prepustený z väzby na slobodu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ   sa   svojou   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   svojich   bližšie neoznačených   práv   a slobôd   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 2 T/64/2007 v súvislosti s nerozhodnutím o ďalšom trvaní jeho väzby po 3. septembri 2008.

Z citovaného   čl. 127   ods. 1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   konať a rozhodovať   o sťažnostiach   fyzických   osôb   a právnických   osôb,   ktorými   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, je založená na princípe subsidiarity.Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická   osoba,   ktorá   namieta   porušenie   svojho   základného   práva,   musí   rešpektovať postupnosť   tejto   ochrany   a   požiadať   o   ochranu   ten   orgán   verejnej   moci,   ktorého kompetencia   predchádza   uplatneniu   právomoci   ústavného   súdu   (podobne   II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).

Podľa § 74 ods. 1 Trestného poriadku proti rozhodnutiu o väzbe vrátane rozhodnutia o   návrhu   na   predĺženie   lehoty   väzby   je   prípustná   sťažnosť;   to   neplatí,   ak   o   návrhu na predĺženie lehoty väzby rozhoduje najvyšší súd (§ 71 ods. 2 Trestného poriadku). Podľa ods. 3   odkladný   účinok   má   iba   sťažnosť   prokurátora   proti   rozhodnutiu   o   prepustení obvineného z väzby (§ 72, 73 a 73a Trestného poriadku) alebo proti rozhodnutiu, ktorým nebola predĺžená lehota väzby, a sťažnosť strán proti rozhodnutiu o pripadnutí peňažnej záruky štátu (§ 73a).

Podľa   § 147   ods. 1   Trestného   poriadku   pri   rozhodovaní   o sťažnosti   preskúma nadriadený orgán

a) správnosť   všetkých   výrokov   napadnutého   uznesenia,   proti   ktorým   môže sťažovateľ podať sťažnosť,

b) konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojich práv podaním sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 2 T/64/2007 z 23. septembra 2008, ktorým bola   zamietnutá   jeho   žiadosť   o prepustenie   z   väzby,   o   ktorej   je   v konečnom   dôsledku oprávnený rozhodnúť príslušný krajský súd.

Z informácie okresného súdu vyplýva, že sťažovateľ tak urobil, keď 30. septembra 2008 podal sťažnosť proti uzneseniu sp. zn. 2 T/64/2007 z 23. septembra 2008, ktorým bola jeho   žiadosť   o prepustenie   z väzby   na   slobodu   podľa   § 79   ods. 3   Trestného   poriadku zamietnutá. Krajský súd v Nitre do dňa predbežného prerokovania tejto sťažnosti o riadnom opravnom prostriedku sťažovateľa nerozhodol.

Za týchto okolností nie je daný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v trestnej veci sťažovateľa   do   právomoci   všeobecných   súdov.   Sťažovateľ   môže   uplatniť   svoju argumentáciu týkajúcu sa porušenia svojich bližšie neoznačených práv a slobôd zákonom dovoleným spôsobom prostredníctvom využitia opravných prostriedkov v trestnom konaní.

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných   práv   alebo   slobôd   môže   domôcť   využitím   jemu   dostupných   a   účinných prostriedkov   nápravy   pred   iným   súdom,   musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť   z dôvodu nedostatku   právomoci   na   jej   prerokovanie   (m. m.   IV. ÚS 115/07).   Tak   to   je   aj v okolnostiach danej veci.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   pre   nedostatok   právomoci na jej prerokovanie.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá,   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa žiadosťou   sťažovateľa   o ustanovenie   advokáta   na   jeho   zastupovanie   v konaní   pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2008