znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 320/04-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 25. januára 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho a zo sudcov Jána Auxta a Juraja Horvátha v konaní o prijatej sťažnosti Miroslava Gažoviča, bytom H., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. V. Č., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 175/97 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   Miroslava   Gažoviča   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 175/97   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Trnava v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 18 C 175/97 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Miroslavovi   Gažovičovi   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trnava p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava   j e   p o v i n n ý   uhradiť Miroslavovi Gažovičovi trovy konania   vo   výške   9   342   Sk   (slovom   deväťtisíctristoštyridsaťdva   slovenských   korún) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ing. V. Č., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. IV. ÚS 320/04-13 z 20. októbra 2004 v časti prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Miroslava Gažoviča (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Okresného   súdu   Trnava   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 18 C 175/97, a vo zvyšnej časti ju odmietol.

Predsedníčka   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadrila k sťažnosti podaním sp. zn. Spr 1309/04 doručeným ústavnému súdu 29. novembra 2004, v ktorom   takto   chronologicky   uviedla   všetky   úkony   účastníkov   a   okresného   súdu v napadnutom konaní:

„Dňa   16. 12. 1997   doručil   súdu   navrhovateľ   Miroslav   Gažovič   návrh   proti odporcom - manželom U., bytom H., návrh na vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Vec napadla do oddelenia sudkyne Z. Z.

Sudkyňa úpravou zo dňa 18. 12. 1997 určila termín výsluchu navrhovateľa na deň 4. 2. 1998, navrhovateľ sa dostavil na predvolanie súdu, navrhovateľ bol poučený o potrebe odstránenia vady podania v súvislosti s označením odporcov s tým, že v lehote 1 mesiaca mal   oznámiť   súdu,   či   na   podanom   návrhu   trvá   alebo   tento   berie   späť.   Výzvou   zo dňa 6. 3. 1998 vyzval súd navrhovateľa opätovne na doplnenie návrhu v zmysle poučenia zo dňa 4. 2. 1998, a to pod následkami zastavenia konania. Navrhovateľ totiž na poučenie súdom, aby   v   lehote   oznámil   súdu   rozhodné   skutočnosti,   vo   veci   nereagoval.   Dňa   10. 3. 1998 navrhovateľ   Miroslav   Gažovič   doručil   súdu   návrh   na   pripustenie   ďalších   účastníkov do konania   na   strane   odporcov.   Dňa   19. 3. 1998   žiadala   sudkyňa   pripojiť   ďalší   spis, súvisiaci s vecou, do predmetného spisu k nahliadnutiu. Úpravou sudkyne z 30. 4. 1998 sa doručovala kópia návrhu odporcom s určením lehoty na vyjadrenie. 18. 5. 1998 účastníčka

-   odporkyňa   podala   vo   veci   vyjadrenie.   28. 5. 1998   podala   vo   veci   vyjadrenie   ďalšia účastníčka konania na strane odporcu. 11. 6. 1998 žiadal súd odporkyňu na oznámenie čísla   dedičského   konania   po   poručiteľke   M.   K.   Dňa   23. 6. 1998   bol   žiadaný   spisový materiál v ded. veci po poručiteľke M. K. Uznesením dňa 29. 7. 1998 súd pripustil, aby do konania na strane odporcov pristúpili ďalší účastníci. Po doručení uznesenia účastníkom konania   potom   čo   odporkyňa   M.   P.   mala   závadu   v   doručení   opakovane,   sudkyňa   dňa 21. 10. 1998   stanovila   termín   pojednávania   vo veci   na   deň   2. 12. 1998.   Súd   predvolal účastníkov konania. Odporkyne v 1. a 2. rade sa listom zo dňa 27. 11. 1998 ospravedlnili z neúčasti na pojednávaní dňa 2. 12. 1998 vzhľadom na služobnú zaneprázdnenosť právneho zástupcu, ktorý ich mal v konaní zastupovať.

Z   uvedeného   dôvodu   bolo   pojednávanie   dňa   2. 12. 1998   odročené   na   deň 25. 1. 1999,   boli   predvolaní   účastníci   konania.   Pre   neprítomnosť   účastníkov   bolo pojednávanie odročené s tým, že bol zisťovaný následne trvalý pobyt odporkyne Mgr. P. v B. Dňa 5. 2. 1999 oznámila Centrálna evidencia občanov v Banskej Bystrici tunajšiemu súdu   adresu   trvalého   pobytu   odporkyne   Mgr.   P.   Súd   dňa   10. 2. 1999   určil   termín pojednávania   na   deň   29. 3. 1999.   Všetci   účastníci   boli   riadne   predvolaní,   navrhovateľ Miroslav Gažovič sa dostavil na pojednávanie, odporcovia v 1. až 3. rade sa nedostavili, doručenie predvolania mali vykázané, dostavil sa iba právny zástupca odporkýň v 1. až 3. rade.   Pojednávanie   bolo   následne   odročené   na   deň   19. 5. 1999   za účelom   opätovného predvolania   odporcov   v   1.   až   3.   rade.   Dňa   4. 5. 1999   zástupca   odporkýň   JUDr.   M. predložil do vec plnomocenstvá odporcov v 3. až 4. rade. Pojednávanie dňa 19. 5. 1999 na ktorom   sa   navrhovateľ   osobne   zúčastnil,   odporcovia   v 1. až   4.   rade   sa   opätovne nedostavili,   niektorí   nemali   doručenie   predvolania   vykázané.   Nedostavil   sa   taktiež   PZ odporkýň. Pojednávanie vo veci bolo odročené na neurčito a to tiež z dôvodu ochorenia zákonnej sudkyne. Dňa 1. 7. 1999 sudkyňa určila vo veci pojednávanie na deň 13. 9. 1999, na tomto pojednávaní sa zúčastnil navrhovateľ Miroslav Gažovič ako aj odporcovia v 1., 4. a 5. rade, boli vypočutí k návrhu a pojednávanie bolo odročené na deň 22. 11. 1999 za účelom opätovného predvolania odporkyne v 2. rade. Na pojednávaní dňa 22. 11. 1999 bol prítomný navrhovateľ, odporkyne v 2. a 3. rade, tieto boli tiež vypočuté k obsahu návrhu a pojednávanie   bolo   odročené   na   deň   26. 1. 2000   s   tým,   že   právny   zástupca   odporkýň zabezpečí tie odporkyne, ktoré sa doteraz nedostavili vo veci na pojednávanie za účelom ich vypočutia.   26.   1.   2000   sa dostavil   navrhovateľ,   tiež   zástupca   odporcov,   odporkyne   sa nedostavili,   pojednávanie   bolo   odročené   na   deň   20. 3. 2000,   opätovne   za   účelom predvolania odporcov v 1. až 5. rade. Na stanovenom termíne pojednávania sa nedostavil navrhovateľ   Miroslav   Gažovič,   termín   zobral   na   vedomie,   taktiež   odporcovia   sa nedostavili. Ďalšie pojednávanie bolo stanovené na deň 22. 5. 2000, za účelom opätovného predvolania účastníkov konania a pripojenia ďalšieho spisu. V uvedený deň 22. 5. 2000 na pojednávaní   bola   vypočutá   odporkyňa   M.   P.,   pojednávanie   bolo   odročené   na   deň 23. 8. 2000 za účelom predvolania odporcov a svedka. Na stanovený termín pojednávania dňa 23. 8. 2000 sa nedostavil navrhovateľ ani odporcovia ani svedok. Pojednávanie bolo odročené   na   deň   25. 10. 2000,   za   účelom   opätovného   predvolania   účastníkov   konania. Predvolaný   svedok   JUDr.   B.   sa ospravedlnil   z   neúčasti   na   termíne   pojednávania 23. 8. 2000,   pretože   v   tom   čase   bol   odcestovaný   mimo   územia   republiky.   Na   ďalšie pojednávanie   zaslal   JUDr.   B.,   predvolaný   svedok,   list   zo   dňa   22. 9. 2000   v   súvislosti s predvolaním a podaním svedeckej výpovede s tým, že ako advokát je viazaný povinnosťou mlčanlivosti   a   teda   nie   je oprávnený   podávať   vo   veci   svedeckú   výpoveď   v   súvislosti s účastníkmi predmetného konania, ktorých zastupoval. Na pojednávanie dňa 25. 10. 2000 sa tiež tento svedok ospravedlnil. Termín pojednávania bol následne odročený na neurčito za účelom pripojenia ďalších spisov. 10. 12. 2001 doručila súdu list účastníčka konania ktorá žiadala o informáciu vo veci. Súd v ďalšom období vyčkal právoplatné rozhodnutie v inej veci na tun. súde č. k. 16 C 206/94. Dňa 16. 7. 2002 určila sudkyňa termín výsluchu navrhovateľa   na   deň   5. 8. 2002,   navrhovateľ   Miroslav   Gažovič   sa   dostavil   s   tým, že oznámil súdu. že netrvá na podanom návrhu na vydanie predbežného opatrenia, tento návrh zobral späť. V ďalšom období sa čakalo na výsledok sporu 16 C 206/94, v ktorej veci bolo   rozhodnuté   zamietnutím   návrhu   6. 10. 2002,   právoplatným   27. 11. 2002   a   to   tak, že návrh   navrhovateliek   Mgr.   M.   P.   a   spol.   proti   odporcovi   Miroslavovi   Gažovičovi, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva   bol   zamietnutý právoplatne.   Vo veci sudkyňa dňa 13. 2. 2003 stanovila termín pojednávania na deň 7. 5. 2003, účastníci boli   predvolaní,   navrhovateľ   sa   dostavil,   odporcovia   sa   nedostavili,   preto   bolo pojednávanie   odročené   na   17. 9. 2003   za   účelom   opätovného   predvolania   odporcov   a pripojenia   spisu   v inej   veci.   Na   stanovený   termín   pojednávania   na   deň   17. 9. 2003   sa ospravedlnil z neúčasti advokát JUDr. M., ktorý vo veci zastupuje odporcov a to z dôvodu iného pojednávania v odvolacom konaní. Dňa 10. 9. 2003 navrhovateľ Miroslav Gažovič splnomocnil na konanie vo veci zástupcu - advokáta, JUDr. Š. L., B. Dňa 17. 9. 2003 sa dostavil   navrhovateľ   aj   so   svojím   právnym   zástupcom,   odporcovia   sa   nedostavili. Pojednávanie   bolo   odročené   na   deň   12. 11. 2003   za   účelom   opätovného   predvolania odporcov. Odporkyňa D. U. sa ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní 12. 11. 2003 a to z pracovných   dôvodov.   Taktiež   advokát   odporkýň   v 2.   a   3.   rade   sa   ospravedlnil   na   deň 12. 11. 2003 a súhlasil, aby sa pojednávalo bez ich prítomnosti. Toto pojednávanie bolo odročené zo dňa 12. 11. 2003 na neurčito za účelom šetrenia pobytu odporcu v 1. rade, ktorý sa mal zdržovať v T. 12. 1. 2004 oznámil Register obyvateľov SAR v Banskej Bystrici tun. súdu, že odporca PaedDr. O. U., má trvalé bydlisko v T. na konkrétnej adrese. Taktiež Mestský úrad v T. potvrdil trvalý pobyt tohto účastníka v T. Dňa 26. 1. 2004 určila sudkyňa termín   pojednávania   na deň   5. 4. 2004,   predvolala   účastníkov   a ich   zástupcov.   Toto pojednávanie 5. 4. 2004 sa nekonalo z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne vo veci. 5. 5. 2004 stanovila sudkyňa termín pojednávania na deň 7. 6. 2004, účastníci konania a ich   zástupcovia   boli   predvolaní   a   tiež   bolo   žiadané   pripojenie   iného   spisu.   Pre neprítomnosť odporcov v 1. a 2. rade bolo pojednávanie odročené na deň 30. 8. 2004 za účelom   predvolania   odporcov   v 1. a   2.   rade,   tiež   právny   zástupca   navrhovateľa   bol zaviazaný na úpravu petitu a zmenu petitu v lehote 2 týždňov s tým, že tento upravený návrh bude   doručený   protistrane.   22. 6. 2004   doručil   navrhovateľ   Miroslav   Gažovič   v   zast. advokátom JUDr. L. do predmetnej veci zmenu žaloby -upresnenie petitu. Pojednávanie dňa 30. 8. 2004 po pripustení zmeny petitu bolo ukončené vyhlásením rozsudku. Predmetný rozsudok bol následne napísaný a odoslaný účastníkom konania a to v zákonnej lehote. Dňa 5. 11. 2004 doručil vo veci odvolanie odporca Dr. O. U. Dňa 4. 11. 2004 doručila vo veci odvolanie   odporkyňa   D.   U.   Úpravou   sudkyne   z   8. 11. 2004   sa   doručovalo   odvolanie odporcov   zástupcom   odporkýň   v   3.   a   4.   rade   a   zástupcovi   navrhovateľa   s   lehotou   na vyjadrenie. Tiež odporcovia - odvolatelia boli zaviazaní uznesením k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. Po príprave spisu pred zaslaním na odvolacie konanie bude spis zaslaný Krajskému súdu v Trnave na odvolacie konanie.“

Prehľad úkonov okresného súdu uvedený v písomnom vyjadrení jeho predsedníčky z 22. novembra 2004   sa   zhoduje   s   tým,   čo   vyplýva   zo   zistení   ústavného   súdu,   s tou výnimkou,   že   okresný   súd   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 16 C 206/94   rozhodol 4. októbra 2002,   a   nie   6. októbra 2002.   Takisto   ústavný   súd   poukazuje   na   nepresnosti vo vyjadrení   okresného   súdu   pri   označovaní   odporcov   v prvom až piatom   rade,   pretože na strane odporcov vystupovali len štyria odporcovia.

Právny   zástupca   sťažovateľa   písomne   oznámil,   že   trvá   na   ústnom   pojednávaní v predmetnej   veci,   a preto ústavný   súd   podľa   §   30 ods.   1 a 3 zákona o ústavnom   súde nariadil vo veci ústne pojednávanie, ktoré sa konalo 25. januára 2005.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   „Každý   má právo,   aby sa   jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. IV. ÚS 59/03), pričom „tento účel možno dosiahnuť zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím.   Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná“ (I. ÚS 76/03,   II. ÚS 157/02).   K   vytvoreniu   „stavu   právnej   istoty   preto   dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. III. ÚS 127/03).

Preto   je   základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu.

1.   V   posudzovanom   prípade   je   predmetom   konania   nárok   sťažovateľa   o   určenie neplatnosti   kúpnej   zmluvy.   Konanie   tvorí   bežnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   súdov. Výklad   a používanie   právnej   úpravy   obsiahnutej   v Občianskom   zákonníku   boli   a   sú stabilizované   v pomerne   rozsiahlej   judikatúre   všeobecných   súdov,   kde   je   upravená aj metodika   postupu   všeobecných   súdov   v týchto sporoch. Napokon ani okresný   súd sa vo svojom vyjadrení neodvolával na skutkovú a právnu zložitosť danej veci.

2. Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom, či v konaní   pred   označeným   porušovateľom   práva   došlo   k zbytočným   prieťahov   podľa čl. 48   ods. 2   ústavy.   Sťažovateľ   ako   navrhovateľ   pred   okresným   súdom   neprispel výraznejšie k predĺženiu doterajšej doby konania, aj keď je pravdou, že sa nezúčastnil troch pojednávaní, pričom z neúčasti na jednom pojednávaní sa ospravedlnil a ďalšie dve boli odročené z dôvodu neúčasti aj ďalších účastníkov konania, rovnako jeho návrh na začatie konania bol neúplný (nedostatky podania boli odstránené až 10. marca 1998). Podľa názoru ústavného súdu tieto okolnosti v danom prípade vzhľadom na neefektívny postup okresného súdu nemali podstatný vplyv na celkovú dĺžku konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 175/97, pričom vzniknuté prieťahy posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd prihliadal na ustanovenie § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, a ďalej na ustanovenie § 100 ods.   1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Ústavný súd konštatuje, že v konaní okresného súdu sa vyskytli v určitom období zbytočné prieťahy, v určitom období bolo jeho konanie málo efektívne a minulo sa svojmu účinku. Okresný súd síce nariaďoval pojednávania (v období od 2. decembra 1998 do 25. októbra 2000 pojednával   jedenásťkrát   a v období   od   7.   mája   2003   do   30.   augusta   2004   šesťkrát) a na niektorých   pojednávaniach   vykonával   aj   dokazovanie   výsluchom   účastníkov a svedkov,   nerešpektoval   však   pritom   zásadu   hospodárnosti   konania.   Takmer   všetky pojednávania   odročil   pre   neprítomnosť   účastníkov   konania,   najmä   odporcov,   a z ich neúčasti na pojednávaniach nevyvodil žiadne opatrenia a závery, na ktoré bol oprávnený a povinný   podľa   príslušných   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Pokiaľ   bral opakovane iba na vedomie ich neúčasť na pojednávaniach, možno mu vytknúť, že nevyužil zákonné oprávnenia na dosiahnutie nápravy, najmä možnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 53 OSP.

Okresný   súd   bol   nečinný   bez   akejkoľvek   zákonnej   prekážky   v konaní   o návrhu sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia od decembra 1998 až do augusta 2002, keď na   informatívnom   výsluchu   sťažovateľ   zobral   svoj   návrh   späť.   O späťvzatí   návrhu sťažovateľa   na   vydanie   predbežného   opatrenia   okresný   súd   dokonca   nerozhodol a nevypracoval ani uznesenie, ktorým   mal pojednávanie nariadené na 25.   október 2000 odročiť na neurčito s tým, že „bude vylúčený spis č. 16 C 206/94, bude konanie vo veci 18 C 175/97 prerušené do právoplatného skončenia vo veci 16 C 206/94“.

Okresný   súd   síce   30.   augusta   2004   vydal   prvostupňové   rozhodnutie,   ale ku   dňu rozhodovania o veci ústavným súdom nebolo preskúmavané konanie právoplatne skončené. Proti   uvedenému   rozsudku   boli   4.   a 5.   novembra 2004   podané   odvolania   účastníkmi konania. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v období od 16. decembra 1997 (keď bola podaná žaloba) do súčasnosti nedokázal organizovať procesný postup plynulo a efektívne tak, aby odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň obrátil účastník konania so žiadosťou o rozhodnutie.

Takýto   postup   okresného   súdu   nemožno   ospravedlniť   dôvodmi   obsiahnutými vo vyjadrení jeho predsedníčky,   ktorá   poukazuje na to,   že „V   konaní zákonná sudkyňa konala priebežne s ohľadom na ďalšie množstvo vecí prejednávaných v tomto oddelení, termíny pojednávania stanovovala v čo možno najkratších termínoch. Prekážkou postupu súdu   a   jeho   ukončenie   v   skoršom   termíne   bola   tá skutočnosť,   že   odporcovia   sa ospravedlňovali z neúčasti na stanovených dňoch pojednávania vo veci, a to opakovane. Z dôvodu potreby výsluchu odporcov boli pojednávania odročované, nešlo však o zbytočné prieťahy, nakoľko súd bol povinný vypočuť všetkých účastníkov vo veci“.

Ústavný súd aj napriek tomu, že okresný súd nariaďoval pojednávania a raz rozhodol rozsudkom, hodnotí jeho postup ako málo efektívny, nezodpovedajúci požiadavke (príkazu zákonnej   normy)   takej   prípravy   pojednávaní,   ktorá   by   zodpovedala   požiadavkám vymedzeným   v   príslušných   (vyššie   citovaných)   ustanoveniach   Občianskeho   súdneho poriadku,   ktoré   sú   nevyhnutným   predpokladom   spoločensky   efektívneho,   t. j. rýchleho a účinného poskytnutia právnej ochrany.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy   sa môže   realizovať   len   prostredníctvom   takého   konania   (činnosti)   súdov,   ktoré smeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty, kvôli ktorej sa fyzická osoba (alebo právnická osoba) obrátila na orgán súdnej moci. Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet), a pritom právoplatne nerozhodli (napr. I. ÚS 194/03).

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   okresným   súdom,   prikázal mu, aby vo   veci   konal   bez zbytočných   prieťahov   a odstránil   tak stav   právnej   neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci, aj keď to sťažovateľ v sťažnosti nežiadal.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie“.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov sa ho domáha“.   Podľa   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   aj   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia vo výške 1 000 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   celkovú   dĺžku   konania   okresného   súdu   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 18 C 175/97 berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, najmä význam sporu pre sťažovateľa, ale aj jeho správanie v napadnutom konaní (vyhodnotené v bode 2 časti II tohto nálezu), ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, považoval ústavný súd priznanie sumy 50 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania vo výške 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) z dôvodu trov jeho právneho zastúpenia. Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi úhradu za dva úkony právnej služby (prípravu a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti), každý v hodnote 4 534 Sk (základom bola nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2003 vo výške 13 602 Sk), podľa § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb.   Ďalej   ústavný   súd   priznal právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   aj   dvakrát   náhradu   režijného   paušálu   za   každý   úkon po 136 Sk v zmysle § 19 citovanej vyhlášky.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. januára 2005