znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 32/05-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing. Alana   Mišiaka,   bytom   N.,   zastúpeného   advokátom JUDr. J. F.,   B.,   ktorou   namietal porušenie svojho základného práva podľa   čl. 35 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-9/OEK-BB-2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Alana Mišiaka o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 22. septembra 2004 doručená sťažnosť Ing. Alana Mišiaka (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 35 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky v Banskej Bystrici (ďalej len „krajské riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-9/OEK-BB-2004.Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   podniká   na   základe   živnostenského oprávnenia a 21. júla 2004 mu bol doručený príkaz na prehliadku nebytových priestorov, a to so súhlasom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“) z 20. júla 2004.   Prehliadka   bola   uskutočnená   hneď   po   doručení   príkazu.   V   príkaze na prehliadku   bolo   uvedené,   že   sa   nariaďuje   v   súvislosti   s   trestnou   vecou   vedenou na krajskom   riaditeľstve   pod   sp. zn.   ČVS: KRP-9/OEK-2004.   Proti   sťažovateľovi   však žiadne trestné stíhanie začaté nebolo a ani nevie, o aké konanie ide a proti komu sa vedie. Uskutočnená   prehliadka   priestorov   sa   skončila «„zabavením“   všetkého   potrebného pre riadny podnikateľský, ekonomický, účtovný a daňový chod» sťažovateľa, a tento „nemá fakticky   nič   z   toho,   čo   je   potrebné   a   čo   je   štátom   vyžadované   pre   činnosť   firmy“. Sťažovateľovi   boli   pri   prehliadke   odňaté   všetky   účtovné   dokumenty   bez   konsignácie písomností, bez právnej možnosti verifikovať čo sa v nich nachádzalo, čo teda bolo odňaté a čo bude vrátené. Sťažovateľovi je tak znemožnené podnikať a vznikli mu v dôsledku odňatia vecí problémy pri vybavovaní reklamácií obchodných partnerov, narušili sa jeho obchodné vzťahy s odberateľmi, nemá možnosť podať predpísané daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty a pod. Sťažovateľ uvádza, že touto akciou mu vznikla nemalá morálna ujma,   napriek   tomu,   že   nie   je   si   vedomý   žiadnej   protiprávnej   činnosti,   ktorej   sa   mal dopustiť.

Zo   sťažnosti   ďalej   vyplýva,   že „opatrením   a následným   postupom“ krajského riaditeľstva   bolo   porušené „právo   sťažovateľa   zaručené   v   článku   35   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky, čl. 26 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo stanovené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici, úrad justičnej a kriminálnej polície 974 01 Banská Bystrica   v trestnom   konaní   vedenom   pod   ČVS: KRP-9/OEK-BB-2004 porušil právo Ing. Alana Mišiaka, aby jeho vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov, ktoré zaručuje čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici, úrad justičnej a kriminálnej polície 974 01   Banská   Bystrica   v   trestnom   konaní   vedenom   pod   ČVS:   KRP-9/OEK-BB-2004 porušil právo Ing. Alana Mišiaka, na podnikanie a uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti, ktoré zaručuje čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

3. Krajskému riaditeľstvu PZ v Banskej Bystrici, úradu justičnej a kriminálnej polície 974 01   Banská   Bystrica   v   trestnom   konaní   vedenom   pod   ČVS: KRP-9/OEK-BB-2004 prikazuje   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   najmä   bezodkladne   vykonať   potrebné   úkony po uskutočnení ktorých bude možné vrátiť veci spísané do zápisnice o vydaní (odňatí) veci zo dňa 21. 07. 2004, ČVS: KRP-9/OEK-BB-2004 Ing. Alanovi Mišiakovi.

4. Krajskému riaditeľstvu PZ v Banskej Bystrici, úradu justičnej a kriminálnej polície 974 01   Banská   Bystrica   v   trestnom   konaní   vedenom   pod   ČVS: KRP-9/OEK-BB-2004 zakazuje   pokračovať   v porušovaní   práva   Ing.   Alana   Mišiaka   na   podnikanie a uskutočňovanie   inej   zárobkovej   činnosti   zaručené   čl.   35   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky.

5. Krajskému riaditeľstvu PZ v Banskej Bystrici, úradu justičnej a kriminálnej polície 974 01   Banská   Bystrica   prikazuje   obnoviť   stav   pred   porušením   práva   na   podnikanie a uskutočňovanie   inej   zárobkovej   činnosti   zaručené   v   čl.   35 ods. 1   Ústavy   Slovenskej republiky vrátením vecí spísaných do zápisnice o vydaní (odňatí) veci zo dňa 21. 07. 2004, ČVS: KRP-9/OEK-BB-2004 Ing. Alanovi Mišiakovi, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Ing.   Alanovi   Mišiakovi,   trvale   bytom:   N.,   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie   vo   výške   100.000,- Sk   (slovom   jednostotisíc   slovenských   korún),   ktoré je Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici, úrad justičnej a kriminálnej polície 974 01 Banská Bystrica povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici, úrad justičnej a kriminálnej polície 974 01   Banská   Bystrica   je   povinný   uhradiť   Ing.   Alanovi   Mišiakovi   trovy   konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. F.“

Z vyjadrenia krajského riaditeľstva ku sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že trestná vec je vedená pod sp. zn. ČVS: KRP-9/OEK-BB-2004. Trestné stíhanie bolo vyšetrovateľom krajského   riaditeľstva   začaté   4. februára 2004.   Dňa   21. júla 2004   bol   sťažovateľovi doručený   príkaz   na prehliadku   v nebytových   priestoroch   v užívaní   podnikateľským subjektom   Ing.   Alanom   Mišiakom - NUSSI.   Výkon   prehliadky   bol   nariadený   príkazom vyšetrovateľa krajského riaditeľstva zo 6. júla 2004, k jej výkonu bol daný predchádzajúci súhlas   prokurátora   krajskej   prokuratúry   a na   krajskom   riaditeľstve   je   príkaz   evidovaný pod sp. zn.   Č. p.: KRP-V-593/2004-JKP.   Z   obsahu   zápisnice   z   21. júla 2004,   ktorú sťažovateľ podpísal, vyplýva, že tento dobrovoľne vydal v zápisnici uvedené veci a z toho dôvodu   bolo od   samotného úkonu prehliadky   vyšetrovateľa upustené.   Zaistené doklady majú   charakter   vecí   dôležitých   pre   trestné   konanie   a je   potrebné   vykonať ich   znalecké skúmanie.

Z   obsahu   predmetného   vyjadrenia   ďalej   vyplýva,   že   vyšetrovateľ   krajského riaditeľstva   umožňuje   pracovníkom   príslušných   podnikateľských   subjektov   nahliadnuť do zaistených dokladov v prítomnosti orgánu činného v trestnom konaní, v prípade potreby tiež   vyhotoviť   si   ich   fotokópie.   Dôkazom   toho   je   skutočnosť,   že   na   základe   žiadosti sťažovateľa   mu   bolo   spolu   s   jeho   troma   zamestnancami   4. októbra 2004   umožnené nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa jeho firmy a vyhotoviť si potrebné fotokópie.

Krajské   riaditeľstvo   vo   svojom   citovanom   vyjadrení   okrem   iného   uvádza: „(...) žiadostiam Ing. Alana Mišiaka je zo strany vyšetrovateľa PZ venovaná dostatočná pozornosť,   ako   aj   snaha   menovanému   v rámci   možností   vyhovieť.   Prístup   k účtovným a daňovým dokladom jeho podnikateľského subjektu nie je obmedzený a v prípade potreby je možné nazretie do dokladov vykonať aj opakovane.“

K vyjadreniu krajského riaditeľstva zaujal stanovisko právny zástupca sťažovateľa 17. decembra 2004, ktorý nesúhlasí s názorom krajského riaditeľstva a je to toho názoru, že: „Je   neprípustný   stav,   keď   orgány   činné   v trestnom   konaní   zadovažujú   dôkazy   voči konkrétnym osobám ich výsluchom v pozícii svedkov podľa ust. § 97 a nasl. TP (...).“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 31 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre   v znení   zákona   č.   458/2003   Z.   z.   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“) „Prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu   a rozhodnutí   orgánov   verejnej   správy, prokurátorov,   vyšetrovateľov,   policajných   orgánov   a súdov   v rozsahu   vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány“.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre «podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh   alebo   iné   podanie   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   (ďalej   len „podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia   zákonov   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený».

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o prokuratúre   „Pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený“.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre „Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov“.

Podľa   § 34   ods. 1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 citovaného zákona   ďalší   opakovaný   podnet,   v tej   istej   veci   vybaví   nadriadený   prokurátor   uvedený v odseku   1   len   vtedy,   ak   obsahuje   nové   skutočnosti.   Ďalším   opakovaným   podnetom sa rozumie   v poradí   tretí   a ďalší   podnet,   v ktorom   podávateľ   podnetu   prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Ústavný   súd   uznáva   podnet   podľa   zákona   o prokuratúre   za   účinný   prostriedok ochrany   základných   práv,   ktoré   namietal   sťažovateľ.   Sťažovateľ   neuviedol,   netvrdil a nepreukázal,   že   by   využil   ustanovenie   §   31   ods.   2   zákona   o prokuratúre,   ale   ani ustanovenie § 174 Trestného poriadku (dozor prokurátora).

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov   prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   v   predchádzajúcich   konaniach   opakovane   vyslovil   právny   názor, že vynechanie tejto inštitúcie v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať   podaním   sťažnosti   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pretože   takto by sa obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry   vo   vlastnej   kompetencii   nielen   zistiť skutočnosti,   ktoré   tvrdí   sťažovateľ,   ale   aj   prijať   opatrenia   podľa   zákona   o   prokuratúre a Trestného poriadku, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok postupu príslušného orgánu činného v prípravnom konaní (napr. IV. ÚS 399/04).

Ústavný   súd   zotrváva   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   na   tom, že sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zo sťažnosti sťažovateľa nevyplýva, že by bol použil právny prostriedok nápravy vyplývajúci zo zákona o prokuratúre. Sťažovateľ to vo svojej sťažnosti ani netvrdil, hoci podľa   § 53   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažovateľ,   v   zastúpení   advokátom,   musel vedieť, že k prípustnosti sťažnosti uplatnenej na ústavnom súde patrí aj vyčerpanie takých právnych prostriedkov, ktoré obsahuje aj zákon o prokuratúre a Trestný poriadok.

Keďže v danom prípade sťažovateľ uvedeným spôsobom nepostupoval, ústavný súd dospel k záveru, že jeho sťažnosť nie je pre nevyčerpanie dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany jeho základných práv prípustná, a preto rozhodol o nej (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde a § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre) tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, vyslovenie príkazu vrátiť veci spísané v zápisnici o vydaní (odňatí) vecí z 21. júla 2004, obnoviť stav na podnikanie a uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (§ 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti nezaoberal.

Ústavný súd poukazuje na to, že vo vzťahu k označenému čl. 35 ods. 1 ústavy mohla byť táto časť   sťažnosti   odmietnutá aj pre zjavnú neopodstatnenosť z dôvodu,   že medzi namietaným postupom krajského riaditeľstva a označeným základným právom podľa čl. 35 ods. 1 ústavy nie je žiadna súvislosť, ktorá by reálne vytvárala základ na záver o možnom porušení uvedeného základného práva.

Sťažovateľ   má   možnosť   vyžiadať si   fotokópie   dokladov   odňatých   pri   prehliadke podľa   zápisnice   z   21. júla 2004,   ktorú   možnosť   aj   využíva,   nikto   mu   nebráni   v   jeho podnikaní a podľa názoru ústavného súdu zaistenie odňatých vecí sťažovateľa krajským riaditeľstvom uvedených v citovanej zápisnici je lege artis.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2005