znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 318/2012-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2012 o sťažnosti J. B., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 20/06 (pôvodne vedenom pod   sp.   zn.   16   Nc   5/03)   v   období   od   vydania   uznesenia   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 73/08-14 z 18. marca 2008 takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti J. B. z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra 2011 doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 20/06 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 16 Nc 5/03).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva z dôvodu, že okresný súd vo veci   sp.   zn.   16   C   20/06   nekoná „v primeranom   časovom   limite“ a v dôsledku   toho zapríčinil prieťahy v konaní.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že ústavný súd už v tejto veci rozhodoval nálezom   č.   k.   III.   ÚS   172/06-46   z   23.   augusta   2007,   ktorým   vyslovil   porušenie   jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľovi však nepriznal primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   rozhodoval   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva v označenom   konaní   aj   na   základe   sťažnosti   doručenej   mu   31.   januára   2008   v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 73/08, ktorú ústavný súd uznesením z 18. marca 2008 odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti argumentujúc tým, že v období od vydania nálezu ústavného   súdu   č.   k.   III.   ÚS   172/06-46   z 23.   augusta   2007   postup   okresného   súdu nesignalizuje možnosť vyslovenia namietaného porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie a že považuje dosiaľ poskytnutú ochranu sťažovateľovi nálezom č. k. III. ÚS   172/06-46   z   23.   augusta   2007   za   dostatočnú   (obdobne   napr.   III.   ÚS   181/06, II. ÚS 18/07, II. ÚS 60/07, III. ÚS 254/07).

Sťažovateľ využil na ochranu svojich práv aj sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení   neskorších   predpisov,   ktorá   bola   doručená   okresnému   súdu   20.   júla   2011. V odpovedi   zo   17.   augusta   2011   okresný   súd   okrem   chronológie   procesných   úkonov k sťažnosti uviedol:

«V zmysle ustanovenia § 64 zákona č. 757/2004 Zb. osudoch a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   (ďalej   len   „zákon“),   prešetrila   som   Vašu   sťažnosť   v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 zákona, podľa ktorého sťažnosť, môže podať účastník konania alebo strana v konaní, pričom sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva a konštatujem, že Vaša sťažnosť je dôvodná....

Môžem konštatovať, že vznikol objektívny prieťah v predmetnom konaní, a preto som vyhodnotila Vašu sťažnosť za dôvodnú. Avšak rovnako poukazujem aj na skutočnosť, že dĺžka konania je spôsobená navrhovateľovými neurčitými a zmätočnými podaniami, a ako vyplýva zo spisového materiálu, navrhovateľ bol viacnásobne vyzývaný na odstránenie vád podania,   viackrát   žiadal   zmenu   petitu   a   sčasti   aj   niekoľko   násobnou   výmenou   súdom ustanoveného právneho zástupcu navrhovateľa a to jednak z dôvodu žiadosti advokátov pre stratu dôvery a zlú komunikáciu s klientom a aj z dôvodu žiadostí navrhovateľa pre jeho nespokojnosť s tým, ako ustanovení právni zástupcovia vykonávali jeho zastúpenie. Pričom podaním   zo   dňa   09.   12.   2009   navrhovateľ   oznámil   súdu,   že   sa   bude   zastupovať   sám. V konaní sa uskutočnili viaceré pojednávania, pričom časť z nich bola odročená aj pre zlý zdravotný   stav   navrhovateľa   a tiež   z dôvodu   navrhovateľom   žiadaného   odročenia   kvôli snahe   o mimosúdne   vysporiadanie   jeho   nároku.   Poukazujem   aj   na   posledné   podanie navrhovateľa   zo   dňa   28.   06.   2011,   ktorým   navrhovateľ   opätovne   žiadal   zmenu   petitu a opätovne žiadal o ustanovenie právneho zástupcu. Z vyjadrenia zákonnej sudkyne som zistila, že najprv je potrebné rozhodnúť o uvedených nárokoch. Nie je pravdou, že v konaní došlo k prieťahom. Súd v konaní postupuje priebežne, keď ku sklzu pri konaní nedošlo ani pri výmene zákonného sudcu a dĺžka konania je spôsobená vyššie uvedenými príčinami. Subjektívne   zavinenie   zákonného   sudcu,   vyššieho   súdneho   úradníka,   ako zamestnancov súdu, zistené nebolo. Zároveň Vám oznamujem, že som vyzvala zákonného sudcu   a   vyššieho   súdneho   úradníka,   aby   neodkladne   prijali   opatrenia   na   odstránenie vzniknutého   stavu.   Vybavenie   veci   budem   priebežne   sledovať,   tak   aby   k   zbytočným prieťahom v konaní so strany súdu nedochádzalo.».

Sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný súd   vydal nález, „ktorým   zaviaže   Okresný súd Bratislava I konať vo veci 16 C 20/2006, predtým so sp. zn. 16 Nc 5/03, bez prieťahov,

- vyplatiť mu priznané odškodné vo forme zadosťučinenia v sume jednorázovo 10 000 eur...,

- uhradiť súdne trovy vrátane trov právneho zastúpenia a všetky výdaje, ktoré mi vznikli   v konaní   o tejto   sťažnosti   na   ústavnom   súde   Slovenskej   republiky   (poštovné, cestovné, administratívny materiál na písomné spracovanie podaní ústavnému súdu ap.).“.V   súvislosti   s   prípravou   predbežného   prerokovania   sťažnosti   podľa   § 25   ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a obstarávaním podkladov na rozhodovanie ústavný súd na okresnom súde zistil, že sťažovateľ zomrel.

Z oznámenia o úmrtí sťažovateľa vydaného Matričným úradom mestskej časti B. zo 14. mája 2012 vyplýva, že sťažovateľ zomrel 11. mája 2012. Na základe uvedenej právnej skutočnosti stratil spôsobilosť byť účastníkom konania pred ústavným súdom skôr, ako sa konanie o jeho sťažnosti skončilo.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestného poriadku.

Podľa § 104 ods. 1 prvej vety OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods. 1 OSP ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Z charakteru konania o sťažnosti pred ústavným súdom podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, predmetom   ktorého   je   ochrana   základných   práv   a slobôd,   ktorých   povaha   je   výsostne osobnej povahy, vyplýva, že ich ochrana je zásadne neprevoditeľná na iné osoby. V prípade konania o sťažnosti ide preto o také konanie, ktorého povaha po smrti sťažovateľa spravidla nedovoľuje, aby sa v ňom pokračovalo. Vzhľadom na to ústavný súd konanie o sťažnosti z dôvodu úmrtia sťažovateľa zastavil podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 107 ods. 1 OSP.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2012