znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 317/2010-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. V. C., K., zastúpeného advokátom JUDr. D. S., K., vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 a čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky oznámením   primátora   mesta   K.   o   zániku   poslaneckého   mandátu   poslanca   Mestského zastupiteľstva mesta K. č. j. 09/04039 zo 7. septembra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   V.   C. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júna 2010 doručená   sťažnosť   MUDr.   V.   C.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. D. S., K., ktorou namieta porušenie čl. 12 ods. 2 a čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   oznámením   primátora   mesta   K.   o zániku   poslaneckého mandátu poslanca Mestského zastupiteľstva mesta K. (ďalej len „mestské zastupiteľstvo“) č. j. 09/04039 zo 7. septembra 2009.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Vo voľbách do orgánov samosprávy obcí konaných dňa 2. decembra 2006 som kandidoval   za   poslanca   Mestského   zastupiteľstva   mesta   K.   Vzhľadom   na   dosiahnuté výsledky v týchto voľbách som bol zvolený za poslanca Mestského zastupiteľstva mesta K. Po   zložení   sľubu   na   prvom   zasadnutí   Mestského   zastupiteľstva   mesta   K.   som   sa   stal poslancom Mestského zastupiteľstva mesta K.

Uvedený   mandát   poslanca   Mestského   zastupiteľstva   mesta   K.   som   uplatňoval   v súlade s platnou právnou úpravou, plnil som si svoje povinnosti vyplývajúce predovšetkým zo zákona SNR č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Zo strany primátora mesta K. som bol pozývaný na zasadnutia Mestského zastupiteľstva mesta K., na ktorých   som   sa   zúčastňoval   a   aktívne   uplatňoval   svoj   mandát   poslanca   mestského zastupiteľstva.“

Mandát   poslanca   mestského   zastupiteľstva   sťažovateľ   riadne   uplatňoval   až do 7. septembra 2009, keď ho mesto listom č. 09/04039 podpísaným primátorom mesta označeným   ako „Upovedomenie   o   zániku   poslaneckého   mandátu   poslanca   Mestského zastupiteľstva mesta K.“ (ďalej len „upovedomenie o zániku mandátu“) upovedomilo v zmysle § 25 ods. 2 písm. g) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) v nadväznosti na § 7 ods. 5 rokovacieho poriadku mestského zastupiteľstva (ďalej len „rokovací poriadok“) o zániku jeho mandátu (ako poslanca mestského zastupiteľstva) počnúc dňom 28. august 2009, a to z dôvodu, že sťažovateľ   sa   28.   júla   2009,   3.   augusta   2009   a   27.   augusta   2009   bez   riadneho ospravedlnenia trikrát po sebe nezúčastnil riadneho rokovania mestského zastupiteľstva a do 7. septembra 2009 nepredložil doklad, ktorý sa uznáva za ospravedlnenie neúčasti. Podľa   sťažovateľa   dôvodom   takého   postupu   primátora   mesta   K.   (ďalej   len,,primátor“)   bola   skutočnosť,   že „spoločne   s   ostatnými   poslancami   Mestského zastupiteľstva mesta K. poukazoval na nedostatky a na nesprávny postup vedenia mesta pri správe veci verejných“.

Sťažovateľ listom z 10. septembra 2009 adresovaným primátorovi mesta (doručeným 10. septembra 2009) reagoval na doručené upovedomenie o zániku mandátu a uviedol: „Oznámenie o zániku môjho mandátu poslanca Mestského zastupiteľstva mesta K. zo dňa 07.09.2009   číslo:   09/04039   považujem   za   neplatné,   uvádzané   dôvody   za   nepravdivé nakoľko som mal vážny dôvod, ktorým bola účasť na celodennom lekárskom vyšetrení dňa 27.08.2009, o čom som predložil potvrdenie od MUDr. K. R. Taktiež som písomne oznámil, že chcem naďalej uplatňovať mandát poslanca mestského zastupiteľstva.“

Sťažovateľ v sťažnosti poukázal na pôvodné znenie § 25 ods. 2 písm. g) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (účinné do 31. marca 2010), podľa ktorého „mandát poslanca zaniká ak sa bez vážneho dôvodu a bez ospravedlnenia   nezúčastní trikrát po sebe riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva“.

Zároveň sťažovateľ poukázal na § 7 ods. 5 rokovacieho poriadku z 31. mája 2007, v zmysle   ktorého   sa «...   neúčasť   na   rokovaní   mestského   zastupiteľstva   ospravedlňuje vopred   primátorovi   a   dôvod   neúčasti   sa   vyznačí   na   prezenčnej   liste.   Dôvodom   na ospravedlnenie je:

- hospitalizovanie v nemocenskom zariadení, účasť na pohrebe člena rodiny

- pobyt na dovolenke mimo územia K.

- iné vážne dôvody

Ako doklad je uznaný:

- potvrdenie o práceneschopnosti - ústavné liečenie

- potvrdenie o pobyte na kúpeľnej liečbe

- potvrdenie   zamestnávateľa   „DOVOLENKA“,   v   prípade   podnikateľa „ČESTNE PREHLÁSENIE"

- potvrdenie mestského úradu o účasti na pohrebe člena rodiny.».

Podľa   sťažovateľa „...   absolvovanie   celodenného   lekárskeho   vyšetrenia   dňa 27.08.2009 predstavuje vážny dôvod, ktorý je v súlade aj s vyššie citovaným rokovacím poriadkom   a   ktorý   mi   bránil   v   tom,   aby   som   sa   zúčastnil   zasadnutia   mestského zastupiteľstva dňa 27. 08. 2009.

Neboli teda splnené zákonné dôvody uvedené v § 25 ods. 2 písm. g) zákona SNR č.369/1990   Zb.   o   obecnom   zriadení   v   znení   neskorších   predpisov   a   preto   nedošlo   ani k zániku môjho mandátu.“.

Sťažovateľ podal 14.   septembra 2009 „...   na Krajský súd v Košiciach návrh na začatie konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Konanie bolo   vedené   pod   sp.   zn.:   7S/92/2009.   Návrhom   som   sa   domáhal,   aby   Krajský   súd   v Košiciach   zakázal   mestu   K.   pokračovať   v   porušovaní   môjho   práva   uplatňovať   mandát poslanca mestského zastupiteľstva mesta K. na základe upovedomenia mesta K. zo dňa 07. 09. 2009 č.: 09/04039 o zániku mandátu poslanca mestského zastupiteľstva mesta K. zo dňa 28.08.2009.   Taktiež   som   žiadal   aby   súd   prikázal   mestu   K.   umožniť   mi   uplatňovanie mandátu poslanca mestského zastupiteľstva mesta K. v lehote do 5 dní od právoplatnosti rozsudku. Taktiež som uplatňoval náhradu trov konania. V tomto návrhu som v podstate opísal skutočností súvisiace so zánikom môjho mandátu.“.

Keďže   podľa   sťažovateľa   obdobným   upovedomením   a   z   tých   istých   dôvodov 28. augusta 2009 „... došlo k zániku mandátu poslanca Mestského zastupiteľstva mesta K. ešte ďalším štyrom poslancom mestského zastupiteľstva...“, podnetom z 22. septembra 2009 sa sťažovateľ spolu s týmito poslancami mesta domáhal na Okresnej prokuratúre Trebišov (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   preskúmania   zákonnosti   postupu   primátora   mesta   pri zániku ich mandátov poslancov mestského zastupiteľstva.

Dňa 16. novembra 2009 podala prokurátorka okresnej prokuratúry Mestskému úradu K. (ďalej len „mestský úrad“) „... súhrnné upozornenie okresnej prokuratúry na porušenie §51   ods.   2   zákona   č.   346/1990   Zb.   o   voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   v   znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 346/1990 Zb.) a § 12 ods. 2 zák. Č. 364/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o obecnom zriadení) a odporučila prijať opatrenia.

V   uvedenom   súhrnnom   upozornení   bol   prezentovaný   právny   názor,   že   o   zániku mandátu   poslanca   mestského   zastupiteľstva   nerozhoduje   žiaden   orgán   mesta   t.   j.   ani primátor   a   všetky   úkony   vykonané   primátorom   voči   takémuto   poslancovi   sú   právne bezvýznamné a nemajú žiadne právne následky. O zániku mandátu poslanca i keď nepriamo malo   rozhodnúť   mestské   zastupiteľstvo   podľa   vyššie   citovaného   ustanovenia   zákona. Vyhláseniu o nastúpení náhradníka má predchádzať i posúdenie otázky, či bol mandát poslanca uvoľnený relevantne.“

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach „... zo dňa 14. 04. 2010 sp. zn.: 7S/92/2009 môj návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy bol zamietnutý. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že dôvodom zamietnutia bola skutočnosť že som nepreukázal vážne dôvody pre ktoré som mandát poslanca nemohol vykonať.“

Podľa   názoru   sťažovateľa „...   uvedeným   postupom   som   bol   ukrátený   na   svojich právach tým, že mi bol nezákonne odňatý mandát poslanca Mestského zastupiteľstva mesta K., ktorý som získal v slobodných, priamych a tajných voľbách a nemôžem uplatňovať práva poslanca Mestského zastupiteľstva mesta K. aj keď tieto práva chcem uplatňovať. Týmto postupom boli porušené aj moje základné práva a slobody a to ústavné právo podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy SR právo prístupu za rovnakých podmienok k voleným a iným verejným funkciám.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„Základné právo MUDr. V. C., trvale bytom K., PSČ... uvedené v článku 12 ods. 2 a článku   30   ods.   4   Ústavy   SR   upovedomením   o   zániku   poslaneckého   mandátu   poslanca Mestského   zastupiteľstva   Mesta   K.   zo   dňa   07.09.2009   č.:   09/04039   vydané   mestom   K. zastúpeným primátorom mesta porušené bolo.

Ústavný   súd   zakazuje   Mestu   K.   pokračovať   v   porušovaní   práva   navrhovateľa uplatňovať mandát poslanca Mestského zastupiteľstva mesta K. na základe upovedomenia Mesta   K.   zo   dňa   07.09.2009   č.:   09/04039   o   zániku   mandátu   poslanca   Mestského zastupiteľstva mesta K. dňa 28.08.2009.

Ústavný   súd   prikazuje   Mestu   K.   umožniť   navrhovateľovi   uplatňovanie   mandátu poslanca Mestského zastupiteľstva mesta K. v lehote do 5 dní od právoplatnosti rozsudku. Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľovi   primerané   finančné   zadosťučinenie,   ktoré   je povinný zaplatiť Mesto K.

Mesto K. je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Z tohto článku ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu je subsidiárna, čo znamená, že ústavný súd ju môže uplatniť len vtedy, ak nemá právomoc poskytnúť ochranu základným právam a slobodám sťažovateľa iný (t. j. všeobecný) súd.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   princíp   subsidiarity   právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická   osoba,   ktorá   namieta   porušenie   svojho   základného   práva,   musí   rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého právomoc predchádza   pred   uplatnením   právomoci   ústavného   súdu   (podobne   II.   ÚS   148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy (všeobecné) súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí a opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Z navrhovaného znenia nálezu (petitu) sťažnosti, ktoré je pre vymedzenie predmetu konania rozhodujúce, vyplýva, že sťažovateľ sa v sťažnosti domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2 a čl. 30 ods. 4 ústavy výslovne oznámením primátora o zániku poslaneckého mandátu poslanca mestského zastupiteľstva č. j. 09/04039 zo 7. septembra 2009, ktorým mu bol oznámený zánik jeho mandátu poslanca mestského zastupiteľstva.

Ak   sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   tvrdí,   že   oznámením   o   zániku   poslaneckého mandátu poslanca mestského zastupiteľstva č. j. 09/04039 zo 7. septembra 2009, ktorým mu bol   oznámený   zánik   jeho   mandátu   poslanca   mestského   zastupiteľstva,   bol   ukrátený   na svojich   právach   tým,   že   mu   bol   nezákonne   odňatý   mandát   poslanca   mestského zastupiteľstva, čím mali byť postupom mesta porušené aj jeho základné práva a slobody, ústavný súd uvádza, že podľa § 250v ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku fyzická osoba alebo   právnická   osoba,   ktorá   tvrdí,   že   bola   ukrátená   na   svojich   právach   a   právom chránených   záujmoch   nezákonným   zásahom   orgánu   verejnej   správy,   ktorý   nie   je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol priamo proti nej vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal   prostriedky,   ktorých   použitie   umožňuje   osobitný   predpis,   alebo   ak   sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   domáhal   nápravy   porušenia   svojho základného práva na Krajskom súde v Košiciach, ktorý rozsudkom č. k. 7 S 92/2009-44 zo 14. apríla 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 6. mája 2010, návrh na ochranu pred nezákonným   zásahom   orgánu   verejnej   správy   (Mesto   K.)   zamietol   s odôvodnením,   že „neboli preukázané vážne dôvody, pre ktoré sa mandát poslanca nemohol vykonať, pričom dôkazná povinnosť je na strane žalobcu“. Znamená to, že sťažovateľ tým, že sa ochrany svojich   práv   domáhal   na   všeobecnom   súde,   sám   uznal,   že   má   k dispozícii   právny prostriedok na ochranu svojich práv v systéme všeobecných súdov.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd uzavrel, že v predmetnej veci nie je daná jeho právomoc,   a   preto   sťažnosť   sťažovateľa   po   predbežnom   prerokovaní   z   tohto   dôvodu odmietol   podľa   §   25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   (podobne   napr.   IV.   ÚS   49/04, II. ÚS 59/04 alebo IV. ÚS 78/04).

Nad   rámec   dosiaľ   uvedeného   považuje   ústavný   súd   v   danej   veci   za   potrebné poukázať aj na skutočnosť, že sťažnosť je oneskorene podaná.

Sťažovateľovi bolo oznámenie primátora doručené 7. septembra 2009 a sťažnosť bola doručená ústavnému súdu až 14. júna 2010, teda zjavne po uplynutí lehoty určenej na jej podanie podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo už bez právneho významu rozhodovať o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010